Vladimír Čerevka

(* 11. 12. 1931 Roškovce, okr. Medzilaborce – † 24. 3. 2014 Bratislava), PhDr., CSc., literárny vedec, autor učebníc literatúry, prekladateľ, pedagóg, sa narodil v rodine učiteľa.

Základnú školu vychodil v rodisku.  V štúdiu pokračoval na osemročnom Ruskom gymnáziu v Prešove (1942 – 1950), na ktorom roku  zmaturoval (1950). Študoval diaľkovo ruštinu a slovenčinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1952 – 1957).

Po maturite pôsobil krátko v Ukrajinskom štúdiu Slovenského rozhlasu v Prešove, ako stredoškolský profesor (1951 – 1969) v Bardejove, Humennom, bol riaditeľom Dvanásťročnej strednej školy (1960 – 1963) a Strednej všeobecnovzdelávacej školy v Medzilaborciach (1963–1969). Odtiaľ odišiel na internú ašpirantúru do Moskvy na Katedru teórie literatúry a literárnej kritiky Akadémie spoločenských vied (1969 – 1972), kde obhájil kandidátsku prácu z oblasti slovensko-ruských literárnych vzťahov a získal vedeckú hodnosť kandidáta vied (1972). Na UK v Bratislave bol promovaný na doktora filozofie (1973).

Pracoval ako konzultant na oddelení kultúry Ústredného výboru KSS (1972 – 1981), námestník ministra kultúry v Bratislave (1981 – 1990). Neskôr prednášal dejiny ruskej literatúry na Filozofickej fakulte UCM v Trnave (1998 – 2004). Žil v Bratislave, kde aj skonal.

Predmetom vedeckého záujmu Vladimíra Čerevku bola  ruská literatúra 20. storočia, najmä próza a osobitne problematika slovensko-ruských literárnych vzťahov. Ako literárny vedec popri časopiseckých štúdiách je spoluautorom knihy informatívneho a popularizačného zamerania Súčasná sovietska poézia a próza (1975), v ktorej priblížil najvýznamnejšie prozaické diela ruskej literatúry 70. rokov. Roku 1978 vydal analytickú monografiu DAV a sovietska literatúra (s D. Slobodníkom), v ktorej predstavil účasť davistov na kontaktoch s ruskou literatúrou. Zároveň v nej podrobnejšie osvetľuje ruské ohlasy na DAV a davistov. Okrem uvedených kníh je autorom početných štúdií o tvorbe ruských spisovateľov, uverejnených v slovenských a zahraničných zborníkoch a literárnych časopisoch. K viacerým preloženým dielam ruských spisovateľov (J. Bondarev, V. Rasputin, K. Fedin, V. Astafiev a ďalší) napísal fundované doslovy. Je autorom učebníc ruskej a sovietskej literatúry. Okrem toho napísal štúdie o poézii Laca Novomeského.

Prejavil sa nielen ako odborník v oblasti ruskej literatúry, ale i ako jej aktívny  prekladateľ beletrie a literárnovedných prác z ruštiny. Medzi jeho najznámejšie preklady z tvorby ruských a inonárodných autorov patria diela Valentina Pikuľa (Tri podoby lásky Okini-san), Anatolija Rybakova (Deti Arbatu, Tridsiaty piaty a ďalšie roky), Viktora Šklovského (Energia omylu), Vasila Bykova (Kameňolom), Michaila Bulgakova (Zojkin byt), Mustaja Karima (Dlhé, predlhé detstvo, Omilostenie), Viktora Jerofejeva (Ruská krásavica), Larisy Vasilievovej (Kremeľské ženy), Ľudmily Ulickej (Sonička) a iných. V posledných rokoch sa venoval  aj prekladom krátkych próz a recenzovaniu literárnych diel ukrajinských spisovateľov žijúcich na Slovensku.

Bol členom Spolku slovenských spisovateľov.

DIELA
Literárna veda
Súčasná sovietska poézia a próza. [spoločné dielo D. Slobodník, V. Čerevka]. 1975.
DAV a sovietska literatúra. 1978.
BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ZDROJE
Encyklopédie, slovníky, monografie, zborníky
ČEREVKA, Vladimír. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001, s. 70.

zdroj:
https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/cerevka-vladimir/