Vladimír Provči (*1946 †2025)
Matulji (Chorvátsko) – Rusínsky básnik Vladimír Provči sa narodil 15. júna 1946 v rusínskej dedine Mikluševci pri Vukovare (dnes Chorvátsko). Vzdelával sa na rôznych miestach: v Ľubľane, Novom Sade, Sremskej Mitrovici a Vyššiu zdravotnícku školu ukončil v Belehrade. V nemocniciach pracoval 42 rokov. Na Chirurgickej klinike KBC Rijeka pracoval 30 rokov na vedúcich pozíciách. Žil v obci Matulji pri Opatiji.
Ruthenpress
Jeho dlhoročný entuziazmus a aktivizmus v kultúre od mladosti prispeli k tomu, že sa stal predsedom Kultúrneho spolku Rusínov a Ukrajincov „Rušňjak“ Prímorsko-goranskej župy.
Hoci bol povolaním vyšší zdravotnícky technik, v duši vždy zostal večným umelcom a vyskúšal sa v rôznych odvetviach umenia – roky maľoval, organizoval a zúčastňoval sa na výtvarných kolóniách a výstavách v Chorvátsku i v zahraničí. Bol tiež organizátorom podujatia „Dni rusínskej a ukrajinskej kultúry“, ako aj členom speváckej skupiny Spolku, s ktorou vystupoval na festivaloch a podujatiach.
Za prácu v oblasti kultúry ho prezident Ukrajiny vyznamenal Radom za zásluhy 3. stupňa a za svoju prácu dostal aj mnohé ďalšie uznania.
Písať začal v deviatich rokoch, ale prvé úspechy v poézii zaznamenal až na gymnáziu. Neskôr pre neho písanie nebolo prioritou, ale životné skúsenosti a hlboké úvahy mu dali impulz, aby v zrelom veku opäť začal intenzívnejšie písať. V roku 2014 vznikla jeho prvá básnická zbierka s názvom Duša ako husle, a odvtedy napísal až 12 básnických kníh, ktoré sú plné a bohaté na vlastné, osobné prvky a ktoré sú preložené do chorvátskeho jazyka. Zúčastnil sa na mnohých literárnych večeroch a festivaloch národnostných menšín Prímorsko-goranskej župy a sám organizoval básnické večery. Bol členom Literárneho krúžku „Prelog“ a členom predsedníctva Zväzu Rusínov Chorvátskej republiky, ale aj humánnou osobou, pretože bol jedným z prvých, ktorí prijali utečencov z Ukrajiny. Vďaka silnej vôli a rusínskemu duchu roky propagoval a pestoval svoju kultúru, jazyk a národnú identitu na území Prímorsko-goranskej župy.
Zanechal po sebe smútiacu manželku, syna, dcéru, vnúčatá a pravnúčatá.
Česť jeho pamiatke!
Viera Kobulej: Koleso źivota. Laďo Provči: Rusínsky umelec z Chorvátska
*******
Упокоєл ше Владимир Провчи (*1946 †2025)Матулї (Горватска) - Руски поета Владимир Провчи народзени 15. юния 1946. року у руским валалє Миклошевци при Вуковару. Школовал ше у рижних местох: Любляни, Новим Садзе, Сримскей Митровици, а Висшу медицинску школу закончел у Беоґрадзе и 42 роки робел у шпитальох. На Гирурґийней клинїки КБЦ Риєка робел 30 роки, на руководзацих местох. Жил у Матульох при Опатиї.
Рутенпрес
Його вельорочни ентузиязем и активизем у култури од младосци допринєсли же би пришол на место предсидателя Културного дружтва Руснацох и Українцох „Рушняк” Приморско-ґоранскей жупаниї.
Гоч бул по фаху висши медицински технїчар, у души вше остал вични уметнїк и опробовал ше у рижних конарох уметносци – роками мальовал, орґанизовал и участвовал на подобових колонийох и виставох у Горватскей и звонка нєй, бул и орґанизатор манифестациї „Днї рускей и українскей култури”, як и член шпивацкей ґрупи Дружтва з хтору наступал на фестивалох и манифестацийох.
За роботу на полю култури предсидатель України го одликовал з орденом заслуги за народ 3. ступень, а достал и велї други припознаня за свою роботу.
Писац почал у дзевятим року, алє перши успихи у поезиї зазначел аж у Ґимназиї. Познєйше му писанє нє було приоритет, алє животне искуство и глїбоки роздумованя дали му порив же би уж у узретих рокох интензивнєйше ознова почал писац. Року 2014. настала перша його збирка поезиї под назву Душа як гушля и так док нє написал аж 12 кнїжки поезиї, котри полни и богати з власнима, особнима елементами, а котри преложени на горватски язик. Участвовал на велїх литературних вечарох, фестивалох националних меншинох Приморско ґоранскей жупаниї, а и сам орґанизовал поетски вечари. Бул член Литературного кругу „Прелоґ” и член предсидательства Союзу Руснацох Републики Горватскей, алє и гумана особа, бо бул єден з перших хтори приял вибеженцох зоз України. Дзекуюци моцней дзеки и рускому духу роками промововал и пестовал свою културу, язик и национални идентитет на просторох Приморско-ґоранскей жупаниї.
За собу охабел ожалосцену супругу, сина, дзивку, унучата и праунучата.
Вичная памят!
Вiра Кобулей: Колесо життя. Ладо ПРОВЧІ Русинський художник із Хорватії
zdroj:https://www.rtv.rs
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
- Pan dochtor, ja žyju zos ženov Paraskov v jedňim domi. Prjaču, hotovľu jidlo, myju graty, opravuju što treba, prynošu domiv hrošy, i z času na čas, jak sja ji zachoče, mame i seks. Što soj dumate, ja jej muž či lem
spolubyvajučij?
- Vy ujku - gastarbajter (gastarbeiter)... !
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať