Vladyka Jonáš prvýkrát navštívil Bukovu Hirku

V posledný júlový víkend sa na pútnickom mieste Bukova Hirka v okrese Stropkov uskutočnil archieparchiálny odpust Preobraženija Hospoda Isusa Christa aj s posvätením starodávneho ikonostasu.

Odpustová slávnosť začala v sobotu 27. júla 2024 molebenom, ružencom, svätením vody, veľkou večierňou s lítiou a sv. liturgiou, po ktorej nasledovalo posvätenie ovocia a medu. V nedeľu 28. júla 2024 po modlitbe ruženca a utierni privítali otcovia baziliáni vladyku Jonáša, prešovského arcibiskupa metropolitu, ktorý bol hlavným slúžiteľom i kazateľom na archijerejskej sv. liturgii.

Pred samotným začiatkom slávnostnej liturgie vladyka Jonáš posvätil vnútri v cerkvi  Voznesenija Čestnaho Kresta (jediná gréckokatolícka cerkev zasvätená tomuto sviatku na Slovensku) zreštaurovaný ikonostas. Po vyše deviatich rokoch v reštaurátorských dielňach v Bratislave a Levoči sa ikonostas vrátil domov a bol inštalovaný na svoje pôvodné miesto.

Tento ikonostas je podľa publikácie „Letopis Bukovského monastyra (Bukovej Hory) a historické zmienky o iných baziliánskych monastyroch na východnom Slovensku” (Jozafát V. Timkovič, 2004) datovaný do roku 1783. Rok 1746, ktorý sa často v súvislosti s ikonostasom v médiách objavuje, je napísaný na zadnej strane architektonického rámu prestolu s obojstrannou ikonou Zoslania sv. Ducha a Pantokrátora. Tie pochádzajú z dreveného chrámu, ktorý na tomto starodávnom pútnickom mieste stál ešte v roku 1736. Murovaný chrám bol na Bukovej Hirke postavený v roku 1774 (Timkovič, 2004).

Náklady na reštaurovanie ikonostasu zverejnené na webovej stránke Rádu sv. Bazila Veľkého boli vo výške 72-tisíc eur, z čoho 37-tisíc eur bolo na opravu tejto kultúrnej pamiatky získaných cez dotácie Ministerstva kultúry SR. Zvyšná suma 35-tisíc eur potrebná na dokončenie reštaurátorských prác bola získaná formou verejnej zbierky evidovanej na Ministerstve vnútra SR. Reštaurátori sa svojimi prácami dostali až po úplne prvú vrstvu farieb a pútnici tak môžu vidieť originálny ikonostas, rovnaký ako videli aj veriaci v roku 1783.

Po posvätení ikonostasu pokračovala sv. liturgia v cirkevnoslovanskom jazyku s rusínskymi čítaniami. Vladyka Jonáš sa veriaciam na kázni prihovoril taktiež v rusínskom jazyku. Po liturgii nasledovalo myrovanie, obchod okolo cerkvi a príhovor vladyku Mykolu Bychoka, ktorý je biskupom Ukrajinskej katolíckej cirkvi v Austrálii, Novom Zélande a Oceánii a v tom čase bol hosťom vladyku Jonáša na viacerých gréckokatolíckych miestach na Slovensku. Na sv. liturgii i ostatných bohoslužbách počas oboch dní spievali kantori domáceho Cirkevného zboru sv. Demetera z Bukoviec.

Vladyka Jonáš tak toto odpustové miesto v rusínskom regióne na hranici Šariša a Zemplíny navštívil, ako novozvolený metropotila, prvýkrát a navyše symbolicky na desiate výročie prepojenia cerkvi Vozdviženija Čestnaho Kresta na Bukovej Hirke duchovným putom (afiliáciou) s Bazilikou sv. Petra v Ríme.

Tento najväčší z troch každoročných odpustov na Bukovej Hirke navštívilo výnimočne veľké množstvo pútnikov z blízkeho i ďalekého okolia. Po dlhých rokoch bolo vidieť opäť organizované zájazdové autobusy a niektorí pamätníci si také množstvo pútnikov nepamätali za posledných tridsať rokov. Hospodi, dobri nam tu byti!

Anna Zamutovská

foto: Ivan Pančura