Vo finále Zem spieva aj náš rusínsky Karel Gott

04.04.2017

REGIÓN To najkrajšie zo slovenského folklóru ponúka divákom už sedem týždňov nová televízna šou s názvom Zem spieva. V úvodných epizódach o postupujúcich rozhodovala odborná porota, no v sobotu 25. marca odštartovalo prvé z troch priamych prenosov, kedy súťažiacich posúvali do finálového kola (8.4.) hlasujúci diváci. Z prvého semifinále vzišlo päť finalistov, medzi nimi aj ŠTEFAN ŠTEC, ktorý si vyslúžil prívlastok rusínsky Karel Gott.

 

Pochádza z Košíc, ale jeho obaja rodičia sú rodákmi z obce Habura pri Medzilaborciach...

„V Habure som prežil niekoľko letných prázdnin. Mal som tam starých rodičov z obidvoch strán, takže sme tam chodili často. Je to pre mňa dodnes miesto inšpirácie, krásnej prírody a bohužiaľ, aj miesto posledného odpočinku mojej mamičky.“

 

Kto vás prihlásil do súťaže?

„Ešte keď som bol malý, tak ma mamka prihlásila do prvej série Superstar. Tam to však nevyšlo, pretože sa im nepáčilo, že spievam veľmi „ľudovkársky“. Túto moju skúsenosť som spomínal manželke. Keď ma raz videla, ako si prezerám prihlášku, povedala mi, aby som to skúsil. Vraj, ak nie teraz, tak nikdy. Asi mala pocit, že ma to láka, preto ma v tom podporila a nakoniec som sa rozhodol, že sa prihlásim.“

 

Aké to bolo, vystriedať moderátorský mikrofón za ten na pódiu Zem spieva?

„Samozrejme iné. Ľuďom sa prihovárate spevom, čo môže byť o dosť náročnejšie. Mám trému pred každým mikrofónom či rozhlasovým alebo tým speváckym. No osobne sa veľmi rád vyjadrujem piesňou a zvlášť vo svojom rodnom jazyku, teda po rusínsky. Piesňou viem niekedy naozaj vyjadriť viac, hlavne emóciu, čo sa mi v sobotu potvrdilo. Postup do finále som úprimne povedané nečakal. Pri toľkých účinkujúcich som sa cítil nevýrazne. Tiež som sa trošku obával či príjmu to, že spievam po rusínsky. Opak bol pravdou. Reakcie boli, aj sú nádherné. A to nielen od rodiny či známych, ale aj ľudí, ktorí ani nie sú zainteresovaní do folklóru. Naša rusínska pieseň má veľkú silu.“

 

Odkedy sa venujete hudbe?

„Paradoxne som sa organizovane začal venovať folklóru až po strednej škole. Do toho času to bolo skôr v domácom prostredí. U nás sa spievalo stále. Otec vie pekne spievať aj mamka veľmi pekne spievala. Na mňa sa to nalepilo. Prvé úspechy som registroval na Makovickej strune v Bardejove. Dnes som umeleckým vedúcim folklórneho súboru Hornád z Košíc.“

 

Podľa čoho ste volili piesne, ktorými ste ohúrili divákov i porotu?

„Možno to bude znieť ako klišé, ale riadil som sa pocitom. Nechcel som robiť veľkú šou či divadlo. Skôr ukázať silu piesne v jej čistej forme. Niekedy bol na dedinách hlavný hudobný nástroj ich vlastný hlas. Je to aj moja priorita. Možno práve to bolo pre divákov zaujímavé. Piesne, ktoré si vyberám, ma musia osloviť, aby som im rozumel, musím ich precítiť a až potom ju predať divákom.“

 

Ako vnímate konkurenciu?

„Všetci účastníci sme folkloristi, ktorí si navzájom prajú. Konkurenčne prostredie skôr vytvára okolie a diváci. Určite je tam veľa ďalších zaujímavých čísel. Výber je naozaj veľmi kvalitný a rôznorodý. No nedá sa to porovnávať. Každý prezentuje svoje a je na to hrdý. A tak to má byť. Ide skôr o prehliadku pestrosti nášho folklóru, nie o konkurenčný boj.“

 

Ako sa stotožňujete s prívlastkom rusínsky Karel Gott?

„Pravdupovediac ani neviem, kto to vymyslel. Určite je to veľká česť, mať takýto prívlastok, ale aj zodpovednosť a výzva. Osobne to beriem ako žart, no zároveň to vnímam ako pozitívum, keďže sa meno Gott dostalo do spojitosti s Rusínmi, čo ma teší. Každej takejto propagácii sa teším.“

 

Načo sa môžu tešiť vaši poslucháči v blízkej dobe?

„Budem sa venovať aj naďalej našej národnostnej redakcii. Mám veľmi rád túto prácu, pretože môžem byť v kontakte s našimi ľuďmi od Ľubovne po Sninu. Určite ma však bude aj počuť, a to nielen z rádia. Pripravuje sa letná sezóna folklórnych festivalov a na niektoré som už dostal pozvanie. Takže verím, že si v lete zaspievam aj v našom regióne,“ uzavrel svoje rozprávanie Štefan Štec.

 

-sta

Foto
Štefan Štec
www.rtvs.sk

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2026

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
05.03.2026

Pozvánka na premiéru:  Predavač dažďa / Продавач доджу

1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026 Originál: Predavač dažďa štvrtok 12. 3. 2. premiéra Veľká scéna Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať. Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
04.03.2026

Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla

autorka: Julia Pańków         "Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
01.03.2026

PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami

Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si  atraktívne podujatia zam…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.02.2026

Ivan Soták *1929 †2026

Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov Róbert Bejda redaktor, webeditor Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
21.02.2026

Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Agáta Pilátová Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Zvidujuť sja reporter z Labirskych novynok navštevnyčky muzeja z USA, jak u nych doma oslavujuť prychod novoho roku...
-Všytky sja radujuť, pjany, huľajuť do rana... Prymirňi - jak tu každu pjatňicu...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať