Vo veku nedožitých 100 rokov odišiel Štefan Ladižinský
Ladižinský Štefan (*07.03.1925, Matysová, okr. Stará Ľubovňa - †30.07.2024 Bratislava), dirigent, skladateľ, libretista, kultúrny dejateľ. Skončil gymnázium v Banskej Bystrici, hudobné vzdelanie získal v Prešove, dirigoval hudobno-spevácke kolektívy v Prešove a Bratislave. Jeden zo zakladateľov Vojenského súboru kpt. Nálepku, jeho dirigent a dramaturg. Dirigoval aj Armádny umelecký súbor V. Nejedlého v Prahe. Bol umeleckým vedúcim v PUĽSe pri UND v Prešove, kde pre osem predstavení činohry divadla skomponoval hudbu. Založil a viedol divadlo Štúdio S v Bratislave, dramaturg SĽUK-u, riaditeľ umeleckej scény Slovkoncertu, pripravil okolo 70 scenárov pre estrády. Bol dirigentom cirkevného zboru Kyrillomethodeon pri gréckokatolíckom chráme v Bratislave, znotoval liturgiu sv. Jána Zlatoústeho, koledy, vydal kazetu cirkevnoslovanských spevov z liturgie sv. Jána Zlatoústeho "Tebe pojem". Spoluzakladateľ Združenia inteligencie Rusínov Slovenska v Bratislave (1995), predseda Rusínskej obrody na Slovensku (1999-2001). Vydal zbierku rusínskych piesní "Rusynsky perly - troma holosamy" (Prešov, 2009) a iné.
zdroj: Rusínske kalendárium
*******
So svjatymi upokoj, Christe dušu rába tvojehó
Štefan Ladižinský sa narodil 7. marca 1925 v maličkej rusínskej obci Matysová v okrese Stará Ľubovňa . Táto osobnosť je veľmi známa a významná na úseku rozvoja hudobného života nielen v rámci nášho regiónu, ale aj v rámci bývalého Československa.
V rokoch 1931- 1936 žil v Malcove a v Prešove. V Malcove bol jeho otec gréckokatolíckym farárom. Základnú školu navštevoval v Malcove a v Prešove. V rokoch 1936 – 1939 študoval na Gréckokatolíckom ruskom gymnáziu v Prešove. Počas štúdia bol členom balalajkového orchestra, ktorý založil a viedol známy hudobný skladateľ Juraj Cimbora, ktorý sa zaoberal spracovaním ľudových piesní najmä z rusínskych regiónov východného Slovenska.
Štefan Ladižinský svoj hudobný talent ďalej úspešne rozvíjal v mnohých súboroch. V rokoch 1945 - 1948 bol zakladateľom a dirigentom Orchestra slovenskej hudby v Bratislave. Počas vojenskej prezenčnej služby založil súbor ľudovej tvorby a bol jeho vedúcim. Od roku 1950 súbor bol nazvaný Vojenský umelecký súbor kpt. Nálepku. V roku 1953-1954 bol umeleckým vedúcim súboru Ústredného domu čs. armády a v roku 1954 sa stal dramaturgom Armádneho vojenského súboru Víta Nejedlého.
Práve zásluhou Štefana Ladižinského jedno zo svojich prvých vystúpení tohto umeleckého vojenského súboru bolo v apríli 1954 v Bardejove.
Šesťročný pobyt v Prahe sa stal pre mladého Štefana takpovediac univerzitou odborného rastu. Tu dostal možnosť nadviazať plodnú spoluprácu s inými súbormi, tu sa spoznal s mnohými poprednými osobnosťami umeleckej sféry, najmä s predstaviteľmi hudobno-skladateľskej tvorby. Osobitne treba vyzdvihnúť spoluprácu s Emilom Františkom Burianom , ktorý na jeho básnické texty skomponoval celovečernú kantátu „Mier na oceli“, ktorej premiéra sa stala celoštátnou záležitosťou. Skladateľ Emil František Burian bol český národný umelec, plukovník vtedajšej Československej ľudovej armády a autor poetického textu, nádejný autor - mladý kapitán rusínskej národnosti zo Slovenska.
Úspechy Štefana Ladižinského boli vysoko hodnotené aj u kompetentných predstaviteľov kultúrnej sféry Prešovského kraja , čo sa plodne prejavilo pri riešení problémov profesionálneho súboru PUĽS v Prešove, ktorý sa v tom čase dostal do existenčnej krízy. Vtedy došlo k rokovaniu medzi súborom Víta Nejedlého, ministerstvom národnej obrany a funkcionármi Prešovského kraja. Na základe výsledkov toho rokovania sa novým pôsobiskom Štefana stáva Prešov. Po príchode do Prešova sa stál umeleckým vedúcim súboru PUĽS. Jeho príchod do Prešova znamenal podstatné oživenie súboru a zmenu obsahového zamerania., V súbore sa začína presadzovať nová koncepcia repertoáru, ktorej hlavnou myšlienkou bolo, že PUĽS nesmie byť výsostne ukrajinským súborom, ale mal by odzrkadľovať v prvom rade piesne a tance rusínskych regiónov východného Slovenska a ich obyvateľov.
Spor o tom, či má byť PUĽS viac „ukrajinský“ alebo „poddukelský“, sa dokonca riešil na úrovni KV KSS v Prešove. Záverečné rozhodnutie by sa dalo vyjadriť slovami: „Nechajte Ladižinského pracovať tak, ako on chce. Keď výsledky budú zlé, potom zasiahneme my!“ Ako sa čoskoro ukázalo, výsledky boli dobré. Keďže obecenstvo na vystúpeniach programu PUĽS-u, ktoré sa v omnoho väčšej miere zameralo na folklór nášho regiónu, než na zahraničné vzory zo sovietskej Ukrajiny, bolo nadšené. Choreografiu v súbore mala na starosti Melánia Nemcová, ktorá prispela k novému prejavu tanečnej zložky.
Súbor PUĽS dostal náležitú podporu od viacerých popredných hudobných skladateľov a choreografov, ako aj od verejnosti pri ich vystúpeniach. Bola naviazaná spolupráca s hudobným skladateľom T. Andrašovanom, národným umelcom V. Dobiášom a mnohými ďalšími autormi kultúrnych programov.
V nasledujúcom období sa Štefan Ladižinský stáva šéfdirigentom SĽUK-u, námestníkom generálneho riaditeľa Slovkoncertu, zakladateľom a riaditeľom Štúdia S v Bratislave. Okrem bohatej uvedenej činnosti pomáhal mnohým ochotníckym súborom. Vydal zborník pozostávajúci z 120 rusínskych ľudových piesní.
Po odchode do dôchodku svoju činnosť zameral na prácu v bratislavskom gréckokatolíckom speváckom zbore Kirillomethodeon a úpravám piesní pre tento, ale aj in zbory. K jeho autorským počinom patrí vydanie publikácie „Spev v liturgii sv. Jána Zlatoústeho“ v zborovej úprave , ako aj mnoho ďalších vyše stovky duchovných piesní.
O jeho veľkej láske k duchovnému a národnému dedičstvu našich predkov svedčí aj to, že sa aktívne zapojil do činnosti občianskeho združenia Rusínska obroda, ktoré vzniklo ešte v bývalom Československu. V rokoch 2001- 2002 bol jeho predsedom.
Mesto Bardejov prostredníctvom oddelenia kultúry mestského úradu a za veľkej pomoci Štefana Ladižinského organizovalo v uplynulých rokoch v Bardejovských Kúpeľoch úspešnú prehliadku dychových hudieb pod názvom „Slovenské tango“. Takmer 15-ročná spolupráca s pánom Ladižinským bola veľmi prospešná pri organizovaní tejto prehliadky, na ktorú mnohí účastníci dnes nostalgicky spomínajú.
Zomrel 30. júla 2024 vo veku nedožitých 100 rokov.
Vičnája mu pamjáť, blaženyj pokój!
zdroj: FB Cerkev(.)sk
foto: Štefan Ladižinský
zdroj: TASR - Pavel Neubauer
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
20.02.2026
Rozhovor. Nový objav prináša nádej pre onkologických pacientov
Stanislava Longauerová, autorka
Molekulárny biológ JÁN JAMROŠKOVIČ (*1985, Rešov, okr. Bardejov) z Ústavu molekulárnej biológie SAV sa spolu s medzinárodným vedeckým tímom podieľal na objave nového mechanizmu, ktorý dokáže pomocou…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Pjanŷj Vasyľ sja vertať pizno v noči domiv. Paraska hulekať i klepe palcom na hodynku...
-Što to mi ty tu vkazuješ...? Moja mamka, kiď sja vertal ňaňko domiv, tak mu pered očamy kalendarom machala...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať