Vo Vyšnom Mirošove horela sobitka - jánske ohne

Svätojánske ohne horeli v uplynulý štvrtok vo Vyšnom Mirošove. Podľa juliánskeho kalendára tak ľudia oslavovali sviatok svätého Jána Krstiteľa. Tradícia pálenia sobitky, či veľkej vatry pritom siaha do dávnej minulosti. Pálenie sobitiek, teda jánskych ohňov siaha do čias predkresťanských. Bol to symbol letného slnovratu i plodnosti. Nástupom kresťanstva pribudli oslavy Jána Krstiteľa. Pálenie ohňov má aj pohanský zvyk. Ľudia vraj preskakovali vatry a verili v očistu.

 „Pamätám sa i na to, ako skákali, skákal som aj ja.“ „Všetko, čo mali zlé, biedne, tak to pálili, tak sa ho vzdávali a pálili, aby ho viac nemali,“ povedali nám na margo dávnych zvykov obyvatelia Vyšného Mirošova, ktorí prijali pozvanie starostu obce Michala Petraníka a poslancov Obecného zastupiteľstva a prišli na pálenie sobitky. Jedno však pálenie ohňov malo vraj vždy spoločné. Stále ho sprevádzala bujará zábava, často aj s erotickým podtónom.„To sa zachovalo povedzme v piesňach, ktoré sa dodnes spievajú pri tejto príležitosti,“ vysvetlil etnograf Michal Hvizd. Doba sa však mení a menia sa aj zvyky. Vo Vyšnom Mirošove vo Svidníckom okrese na tradíciu pálenia sobitiek nedajú dopustiť.„Takto podobne to vyzeralo, ako dnes.“„Veľa ľudí, radosť, zábava.“„Je to dobré, pretože sa každý stretne,“ tvrdili obyvatelia Vyšného Mirošova. Obrovská vatra rozžiarila oblohu nad obcou. Muzikanti hrali, čo im sily stačili, zabávali sa dospelí, i tí najmenší. Aj keď plameňom pomohli naftou , mladý starosta v tom nič netradičné nevidí.„Niekedy fungovali družstvá, takže tá nafta stále bola, či bola kradnutá, či nám dopomáhali družstevníci, tak určite stále sa páli s naftou,“ zasmial sa starosta Vyšného Mirošova Michal Petraník. Ohne teraz nikto nepreskakoval, no všetci sa zhodli na tom, že na počesť svätého Jána o rok na lúke nad dedinou postavia ešte väčšiu vatru než tentoraz.

(ps)