Vodný svet vo Svidníku navštívi ročne asi tridsaťtisíc ľudí

V letnom období to mnohých z nás ťahá k vode. Či už je to zahraničná dovolenka pri mori, alebo postačí aj sladká voda na Slovensku v rôznych nádržiach, priehradách, rybníkoch alebo kúpaliskách. Práve otázkou posledne zmienených letných kúpalísk sa chceme zaoberať. Tie sa nachádzajú takmer v každom meste aj na východnom Slovensku. Rozvoj cestovného ruchu môže nastať aj prostredníctvom nich. Musia však spĺňať niekoľko dôležitých kritérií ako atraktívne prostredie, čistota, hygiena, ústretový personál a doplnkové služby s občerstvením, športovými možnosťami a ďalšie. Dosiahnuť určitý komfort popri prevádzkových nákladoch nie je jednoduché. Rozpočty mestských samospráv, ktorým kúpaliská poväčšine patria, sú značne napäté a prioritu dostávajú naliehavejšie oblasti života miest. Ako vhodné riešenie vidia samosprávy v prenájmoch svojich zariadení.

"Na východnom Slovensku chceme vybudovať sieť kúpalísk. Našim cieľom nie je urobiť hlučné zábavné centrá, ale príjemné areály v symbióze s prírodným prostredím. Tie musia na seba zarobiť, preto to nebudú žiadne aquaparky. Náklady samospráv na prevádzku kúpalísk vieme minimalizovať na polovicu. Predovšetkým ide o vyhrievanie vody prostredníctvom slnečných kolektorov a minimalizáciu jej spotreby pri dodržaní všetkých hygienických noriem," povedal konateľ prešovskej firmy KM Systém Jozef Kráľ (na snímke). Do Vodného sveta Izabela vo Vyšných Ružbachoch s piatimi bazénmi (jeden je krytý) a skokanskou vežou investovali 40 miliónov Sk. Zaujímalo nás prečo sú náklady samospráv na kúpaliská také vysoké. "Otváranie kúpalísk je postavené do politickej úrovne s tým, že sa musia otvoriť. Pokiaľ starostlivosť o nich neprebieha celý rok, potom to stojí oveľa viac peňazí. Je to aj otázka ľudského faktora. Kúpaliská žijú hlavne z predaja lístkov. Túto otázku nie je možné podceniť. Aj z areálov, ktoré sú stratové, je možné urobiť miesta, kde budú ľudia chodiť radi."

Príkladom, že to ide, je aj Vodný svet vo Svidníku. Vynovený prírodný areál s tromi bazénmi ponúka už štvrtú sezónu oddych a vyžitie nielen pri kúpaní. Toto mestské kúpalisko, ktoré má KM Systém v prenájme na desať rokov, navštívi ročne 25 - 30 tisíc návštevníkov. Za tri roky tu preinvestovali osem miliónov korún. Areál s rozlohou okolo štyroch hektárov plánujú ešte tento rok dobudovať autokempingom a občerstvovacími službami hlavne pre poľskú klientelu, ktorá je na svidníckom kúpalisku početne zastúpená. "Keď sledujeme súčasné trendy, dá sa povedať, že žiadne kúpalisko nie je úplne hotové. Ľudia chcú mať stále pocit, že sa o nich staráte a že im poskytnete vždy niečo nové."

Dozvedeli sme sa, že s ponukou prevádzkovania kúpalísk ich oslovili aj Lipany, Sabinov, Stropkov. "Keďže máme isté skúsenosti, naša pozícia pre tieto mestá bude možno supervizorská, aby technická stránka vecí bola taká, aká má byť."

Zaujímalo nás, či nemajú záujem o prevádzkovanie prešovského kúpaliska na Sídlisku III. "Nedá sa dnes povedať či máme alebo nemáme záujem. Je to kúpalisko, ktoré bude mať v Prešove svoje miesto, aj keď sa vybuduje Delňa. Nevylučujem spoluprácu do budúcnosti, pokiaľ bude vážny záujem zo strany mesta. Kúpaliská sú behom na dlhú trať. Za rok dva toho veľa nespravíte. Do štyroch rokov sa dá dosiahnuť, aby bol projekt návratný."

V súčasnosti spravuje po neúspešnom pokuse prenajať toto kúpalisko Mestská správa služieb. Delňu mestská samospráva prenajala. O jej prenájom sa dvakrát neúspešne uchádzala aj firma KM Systém. "Keď sme prvýkrát v roku 2001 neuspeli, bral som to ako prehru. Chybou bolo, že sme veľmi odkryli karty. Ukázali sme mestu, ako je to možné robiť. V druhom prípade sme chceli ukázať, že máme naďalej seriózny záujem. Navyše sme už mali aj referencie. Projekt, ktorý predložila konkurenčná firma, je pekný. Dúfam, že sa vydarí. Možno to skončí aj nejakou spoluprácou. Myslím si, že tie technické vedomosti, ktorými disponujeme, sú dobré a sú založené na tom, aby na prevádzky kúpalísk a areálov, a to sa týka aj Delne, boli minimalizované náklady," povedal Kráľ.