Vodu znečisťuje aj odpad zo žúmp. Skoro 40 percent obcí ešte stále nemá kanalizáciu

Vidiek trpí, vodovody nie sú prioritou.

PREŠOV, KOŠICE, BRATISLAVA. Pitná voda vo verejných vodovodoch na Slovensku je kvalitná.

Konštatuje to aj Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR na základe výsledkov pravidelných kontrol vodovodov.

Hygienici každoročne merajú aj hodnoty látok vo vode zo studní. Pokiaľ hodnoty prekročia stanovené limity (pre dusičnany 50 mg/l a pre dusitany 0,5 mg/l), je to problém.

„Tieto látky vo vyšších koncentráciách a pri dlhodobom príjme spôsobujú karcinogénne ochorenia, poruchy trávenia, endokrinného systému a imunity,“ upozorňuje ÚVZ s tým, že obzvlášť nebezpečné je to u detí do jedného roka.

Tretina vzoriek je nevyhovujúca
„Zvýšený obsah dusičnanov sa vyskytuje najčastejšie v individuálnych zdrojoch – domových studniach,“ tvrdí Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS), a. s., ktorá každoročne na Svetový deň vody organizuje bezplatné analýzy vzoriek zo studní.

Vykonávajú ich už trinásť rokov, no tento a minulý rok sa nerobili pre pandémiu koronavírusu.

Ako nám v mene VVS povedala Linda Šnajdárová z Agentúry Penelopa, vodárne každoročne skontrolujú zhruba tritisíc vzoriek a tretina z nich je nevyhovujúca.

Potom je na majiteľovi, aký postup zvolí.

Vodárne: Ľudia sú nepoučiteľní
„Určitá časť majiteľov studní po zistení nevyhovujúcich výsledkov sa ihneď zaujíma o informácie, ako situáciu riešiť. Keďže tieto analýzy sa vykonávajú v priestore zákazníckych centier, tie hneď navštívia a informujú sa o možnosti napojenia sa na verejný vodovod,“ povedala Šnajdárová.

„Niektorí jednotlivci sú však nepoučiteľní a každoročne prinášajú vzorky vody z tej istej domovej studne a vždy sa im potvrdí zlý výsledok. Nič s tým neurobia a o rok prídu opäť a dúfajú, že medzitým sa voda z ich studne akýmsi zázrakom sama dala do poriadku,“ dodala.

Škodia umelé hnojivá i chýbajúca kanalizácia
Na znečisťovanie podzemných vôd má vplyv aj využívanie priemyselných hnojív.

Samotní výrobcovia syntetických hnojív sa bránia voči tomu, že by za znečistením boli ich výrobky.

Významný slovenský výrobca poľnohospodárskych hnojív mimo diktafón povedal, že za zvýšený obsah dusíkatých látok v podzemných vodách nemôžu hnojivá, ale fakt, že nie všetky domácnosti majú vybudovanú kanalizáciu.

Pripúšťajú to aj odborníci.
„Robili sme si kilometrové okruhy v okolí studne a pozerali sme sa, čo sa dialo v poľnohospodárstve, aké tam boli schémy. Či tam bolo agroenvironment, či tam bolo ekologické alebo konvenčné poľnohospodárstvo. Potom sme sa pozreli, ako to poľnohospodárstvo vplývalo na kvalitu tých vôd,“ uviedol pre investigatívny tím Korzára a Bratislavskej televízie Marek Pihulič, hlavný hodnotiteľ Programu rozvoja vidieka SR, ktorý posudzoval vplyv poľnohospodárstva na podzemnú vodu.

„Samozrejme, je tam aj veľa externalít. Teda tam nepôsobí len poľnohospodárstvo, ale sú tam aj iné zdroje znečisťovania. Hlavne malé obce, ktoré nemajú kanalizáciu. Tie takisto predstavujú veľké riziko. Častokrát sa ukazuje, že práve to poľnohospodárstvo nie je hlavným zdrojom znečisťovania,“ konštatoval odborník.

Podobne vníma situáciu aj Anna Patschová, vedúca oddelenia podzemných vôd Výskumného ústavu vodného hospodárstva.

„Každá čistiareň odpadových vôd má určité stupne čistenia. Nie všetky čistiarne majú takéto čistenie aj pre dusík a v tom prípade tiež môžu byť zdrojom znečistenia,“ povedala s tým, že látky odvádzajú do povrchových vôd, nie do podzemných, čo je zakázané. Môže však dochádzať k priesakom.

Patschová zároveň dodala, že existuje spôsob na rozlíšenie pôvodu dusíkatých látok v podzemných vodách a ten dokazuje, že poľnohospodárstvo je ich významným pôvodcom.

Ako konštatoval Pihulič, častým zdrojom znečistenia bývajú dediny bez kanalizácie a významným zdrojom je aj živočíšna výroba, ktorej počty na Slovensku však neustále klesajú.

ZMOS: Výstavba vodovodov má byť prioritou
Na problém s nedostatočne vybudovanou kanalizáciou dlhodobo poukazuje Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré zastupuje 95 percent miest a obcí na Slovensku.

„Na Slovensku nemá vybudovanú kanalizáciu 39 percent samospráv, ale 477 nemá žiadnu, ani v štádiu rozostavania,“ zdôraznil ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák.

Poukázal na paradox doby: „Sme pritom v čase, keď na Slovensku máme dvakrát viac aktívnych SIM kariet, ako je počet obyvateľov.“

Podľa Kaliňáka by pritom malo ísť o jednu z hlavných priorít štátu, keďže Slovensko je dominantne vidieckou krajinou.

„Práve systémová podpora výstavby verejných vodovodov a kanalizácií by pomohla životnému prostrediu, kvalite života na vidieku, zvýšeniu jeho atraktivity pre nových obyvateľov. Samotné investície do verejných vodovodov a kanalizácií by znamenali výraznú verejnú investíciu, keď by sme sa od betónu mohli presunúť k naštartovaniu ekonomiky,“ uviedol.

JÚLIUS BUDAY & MICHAL FRANK,
investigatívny tím Korzára a TV Bratislava

Zdroj: 
https://presov.korzar.sme.sk/c/22674253/takmer-40-percent-obci-je-bez-kanalizacie-ovplyvnuje-to-kvalitu-vody.html

Foto: ilustračné