Vojenský ústav prehral súd o soche na Dukle s Kulichovými potomkami
Vojenský historický ústav podľa okresného súdu presunul sochu sovietskeho vojaka neprávom.
BRATISLAVA. Socialistické súsošie, ktoré zobrazuje ženu ďakujúcu sovietskemu vojakovi za oslobodenie, presunul Vojenský historický ústav z pamätníka na Dukle neprávom, tvrdí okresný súd.
Sudkyňa okresného súdu Bratislava II Oľga Nižňanská vo štvrtok rozhodla, že ústav musí uviesť dielo do "pôvodného stavu".
Vojenský historický ústav považuje rozsudok za nezákonný a odvolá sa, povedal advokát ústavu Martin Staroň.
Obete premiestňovania
Potomkovia sochára Jána Kulicha zažalovali Vojenský historický ústav, ktorý spravuje cintorín československých vojakov na Dukle, za to, že v roku 2014 vymenil Kulichovu sochu so sovietskym vojakom za pôvodnú sochu československého vojaka.
„Viete si predstaviť súsošie československého vojaka na ruskom alebo sovietskom vojenskom cintoríne alebo francúzskeho vojaka na cintoríne americkej armády?“ vysvetľoval vtedy výmenu sôch riaditeľ ústavu Miloslav Čaplovič.
Kulichovo súsošie premiestnili do vstupnej haly práve modernizovanej vyhliadkovej veže.
Sporili sa o súhlas
Kulichovci v žalobe tvrdia, že boli porušené autorské práva, keďže si ústav na premiestnenie sochy nevyžiadal súhlas.
Ústav pred súdom argumentoval, že súhlas nepotreboval, keďže prevodom v roku 1964 nadobudol štát vlastnícke práva ku Kulichovmu dielu.
Súd však dala za pravdu Kulichovcom.
„My sme nemuseli žiadať súhlas a túto námietku súd vôbec nezohľadnil,“ povedal Staroň.
Vlastník môže sochu aj zničiť
V takýchto prípadoch treba rozlišovať medzi autorským a majetkovým právom, tvrdí Leo Vojčík z advokátskej kancelárie Vojčík & Partners.
Právo vlastníka diela je podľa neho aj dielo nevystaviť a dokonca ho môže aj zničiť.
„Ak si kúpim sochu od pána Kulicha a prestane sa mi páčiť, tak ju môžem pokojne roztaviť, lebo je to môj majetok,“ povedal Vojčík.
Zákon však chráni aj práva autora, ktorý napríklad musí súhlasiť s premiestnením diela na iné verejné miesto.
„Ak by chcel napríklad parlament premiestniť sochu Svätopluka z hradu do zoo, musel by si pýtať súhlas potomkov pána Kulicha, pretože socha nebola určená do takéhoto prostredia,“ povedal Vojčík.
Prípad však komentovať nechcel, lebo nevidel písomné rozhodnutie súdu s odôvodnením.
„Ide o špecifický prípad. Zatiaľ je na ňom pozitívne to, že slovenské súdy myslia na ochranu práv autora aj po jeho smrti,“ povedal Vojčík.
Kulich do každého režimu
Sochár Ján Kulich zomrel v marci 2015. Od roku 1952 bol členom KSČ a za socializmu bol so svojím komunistickým presvedčením ako umelec na výslní. Bol členom prípravného výboru, ktorý začiatkom sedemdesiatych rokov robil previerky výtvarníkov.
Po viacerých čistkách na škole sa v roku 1973 stal rektorom Vysokej školy výtvarných umení, kde strávil 35 rokov. Od začiatku výtvarnú školu podľa vlastných slov chápal ako oporu komunistickej strany.
Mal prívlastok dvorný umelec komunizmu. Spoluvytváral Slavín (1959), pamätník na Dukle (1964), sochu V. I. Lenina v Žiline či plaketu s podobizňou Gustáva Husáka.
Po zmene režimu mnoho jeho sôch zostalo na svojich miestach, ďalšia pribudla bez súťaže pred budovu parlamentu. Začal sa venovať náboženským motívom, neskôr Smer s nacionalistami postavil jeho spornú sochu kniežaťa Svätopluka na Bratislavský hrad.
Na jeho štít umiestnil sochár dvojkríž nápadne podobný znaku, aký používala fašistická Hlinkova garda. Po kritike ho prekryl kovovou puklicou.
Sochy na Dukle
Pôvodne na pamätníku stála salutujúca socha československého vojaka českého autora Jána Víteka.
V päťdesiatych rokoch komunisti sochu československého vojaka zničili a nahradili súsoším, kde slovenské dievča odovzdáva kyticu vďaky sovietskemu vojakovi v prítomnosti československého vojaka.
Zhruba o desať rokov neskôr ho nahradilo súsošie Žalujem od akademického sochára Jána Kulicha. Zobrazuje ženu, ktorá sovietskemu vojakovi ďakuje za oslobodenie.
V roku 2014 cintorín vrátili do pôvodnej podoby a súsošie premiestnili do vstupnej haly modernizovanej vyhliadkovej veže.
ROMAN CUPRIK
Zdroj:
https://domov.sme.sk/c/20807578/dielo-susosie-dukla-vojensky-ustav-sud-kulich.html
Foto
Dukliansky pamätník väčšinu času zdobila socha, ktorá tam pôvodne nepatrila.
(Zdroj: Tomáš Benedikovič)
BRATISLAVA. Socialistické súsošie, ktoré zobrazuje ženu ďakujúcu sovietskemu vojakovi za oslobodenie, presunul Vojenský historický ústav z pamätníka na Dukle neprávom, tvrdí okresný súd.
Sudkyňa okresného súdu Bratislava II Oľga Nižňanská vo štvrtok rozhodla, že ústav musí uviesť dielo do "pôvodného stavu".
Vojenský historický ústav považuje rozsudok za nezákonný a odvolá sa, povedal advokát ústavu Martin Staroň.
Obete premiestňovania
Potomkovia sochára Jána Kulicha zažalovali Vojenský historický ústav, ktorý spravuje cintorín československých vojakov na Dukle, za to, že v roku 2014 vymenil Kulichovu sochu so sovietskym vojakom za pôvodnú sochu československého vojaka.
„Viete si predstaviť súsošie československého vojaka na ruskom alebo sovietskom vojenskom cintoríne alebo francúzskeho vojaka na cintoríne americkej armády?“ vysvetľoval vtedy výmenu sôch riaditeľ ústavu Miloslav Čaplovič.
Kulichovo súsošie premiestnili do vstupnej haly práve modernizovanej vyhliadkovej veže.
Sporili sa o súhlas
Kulichovci v žalobe tvrdia, že boli porušené autorské práva, keďže si ústav na premiestnenie sochy nevyžiadal súhlas.
Ústav pred súdom argumentoval, že súhlas nepotreboval, keďže prevodom v roku 1964 nadobudol štát vlastnícke práva ku Kulichovmu dielu.
Súd však dala za pravdu Kulichovcom.
„My sme nemuseli žiadať súhlas a túto námietku súd vôbec nezohľadnil,“ povedal Staroň.
Vlastník môže sochu aj zničiť
V takýchto prípadoch treba rozlišovať medzi autorským a majetkovým právom, tvrdí Leo Vojčík z advokátskej kancelárie Vojčík & Partners.
Právo vlastníka diela je podľa neho aj dielo nevystaviť a dokonca ho môže aj zničiť.
„Ak si kúpim sochu od pána Kulicha a prestane sa mi páčiť, tak ju môžem pokojne roztaviť, lebo je to môj majetok,“ povedal Vojčík.
Zákon však chráni aj práva autora, ktorý napríklad musí súhlasiť s premiestnením diela na iné verejné miesto.
„Ak by chcel napríklad parlament premiestniť sochu Svätopluka z hradu do zoo, musel by si pýtať súhlas potomkov pána Kulicha, pretože socha nebola určená do takéhoto prostredia,“ povedal Vojčík.
Prípad však komentovať nechcel, lebo nevidel písomné rozhodnutie súdu s odôvodnením.
„Ide o špecifický prípad. Zatiaľ je na ňom pozitívne to, že slovenské súdy myslia na ochranu práv autora aj po jeho smrti,“ povedal Vojčík.
Kulich do každého režimu
Sochár Ján Kulich zomrel v marci 2015. Od roku 1952 bol členom KSČ a za socializmu bol so svojím komunistickým presvedčením ako umelec na výslní. Bol členom prípravného výboru, ktorý začiatkom sedemdesiatych rokov robil previerky výtvarníkov.
Po viacerých čistkách na škole sa v roku 1973 stal rektorom Vysokej školy výtvarných umení, kde strávil 35 rokov. Od začiatku výtvarnú školu podľa vlastných slov chápal ako oporu komunistickej strany.
Mal prívlastok dvorný umelec komunizmu. Spoluvytváral Slavín (1959), pamätník na Dukle (1964), sochu V. I. Lenina v Žiline či plaketu s podobizňou Gustáva Husáka.
Po zmene režimu mnoho jeho sôch zostalo na svojich miestach, ďalšia pribudla bez súťaže pred budovu parlamentu. Začal sa venovať náboženským motívom, neskôr Smer s nacionalistami postavil jeho spornú sochu kniežaťa Svätopluka na Bratislavský hrad.
Na jeho štít umiestnil sochár dvojkríž nápadne podobný znaku, aký používala fašistická Hlinkova garda. Po kritike ho prekryl kovovou puklicou.
Sochy na Dukle
Pôvodne na pamätníku stála salutujúca socha československého vojaka českého autora Jána Víteka.
V päťdesiatych rokoch komunisti sochu československého vojaka zničili a nahradili súsoším, kde slovenské dievča odovzdáva kyticu vďaky sovietskemu vojakovi v prítomnosti československého vojaka.
Zhruba o desať rokov neskôr ho nahradilo súsošie Žalujem od akademického sochára Jána Kulicha. Zobrazuje ženu, ktorá sovietskemu vojakovi ďakuje za oslobodenie.
V roku 2014 cintorín vrátili do pôvodnej podoby a súsošie premiestnili do vstupnej haly modernizovanej vyhliadkovej veže.
ROMAN CUPRIK
Zdroj:
https://domov.sme.sk/c/20807578/dielo-susosie-dukla-vojensky-ustav-sud-kulich.html
Foto
Dukliansky pamätník väčšinu času zdobila socha, ktorá tam pôvodne nepatrila.
(Zdroj: Tomáš Benedikovič)
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
-Otče, prošu rozhrišeňije, choču sja rozvesty z Vasyľom...
-Ta čom, ďivko moja...?
-Lem pyje, nygde ne robyť i ňa byje...!
-Ta čom jes soj takoho brala?
-Durna jem byla...!
-No ta vydyš, vin soj ťa durnu vzal a ty mu teper tak...!
-Ta čom, ďivko moja...?
-Lem pyje, nygde ne robyť i ňa byje...!
-Ta čom jes soj takoho brala?
-Durna jem byla...!
-No ta vydyš, vin soj ťa durnu vzal a ty mu teper tak...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať