Vojnové cintoríny z Veľkej vojny sú jedinečné. Neexistujú dva rovnaké

Postupne ich vyhlasujú za pamiatky.

SVIDNÍK, MEDZILABORCE. Pamiatkový úrad SR na začiatku februára zapísal do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu ďalšie dve národné kultúrne pamiatky.

Ide o vojnové cintoríny vo Svidníku a v obci Palota v okrese Medzilaborce.

Zahynuli desaťtisíce ľudí
Severovýchod dnešného Slovenska zasiahla prvá svetová vojna zanedlho po jej vypuknutí.

„Od novembra 1914 do mája 1915 zviedli na tomto území príslušníci rakúsko-uhorskej, nemeckej a ruskej cárskej armády množstvo krutých bojov, ktoré si vyžiadali tisícky ľudských životov. Priamo na bojisku, vo vojenských nemocniciach, obväzovniach, ošetrovniach, lazaretoch a zajateckých táboroch na území dnešných okresov Bardejov, Humenné, Snina, Stropkov, Svidník a Medzilaborce, ktorými bojový front priamo prechádzal, zahynulo v dôsledku bojov, chorôb a bojových zranení približne 43 000 vojakov,“ hovorí Anton Liška, odborný radca Krajského pamiatkového úradu v Prešove.

Ďalších 633 vojakov zomrelo vo vojenských obväzovniach a lazaretoch v obciach a mestách súčasného okresu Vranov nad Topľou, ktorý bojové operácie priamo nepostihli.

Všetky tieto obete našli svoj posledný odpočinok na vyše 200 vojnových cintorínoch, vybudovaných v desiatkach lokalít v katastroch obcí a miest siedmich okresov severovýchodného Slovenska.

Len jediný cintorín
Do roku 1989 sa na severovýchode Slovenska nachádzalo iba 18 pamiatkovo chránených objektov pripomínajúcich Veľkú vojnu.

Z toho bol len jediný vojnový cintorín v obci Závada v okrese Humenné.

„Okrem neho pamiatkovú ochranu požívalo aj šesť pomníkov umiestnených na plochách vojnových cintorínov z prvej svetovej vojny v Humennom, Medzilaborciach, v Stakčíne a vo Vranove nad Topľou. K nim treba prirátať aj osárium, v literatúre nesprávne uvádzané ako krypta, s ostatkami padlých v prvej svetovej vojne, nachádzajúce sa pod svätyňou pravoslávneho Chrámu Vznesenia Hospodinovho v obci Osadné,“ vysvetľuje Liška.

V roku 1991 sa počet pamiatkovo chránených objektov z prvej svetovej vojny zredukoval na 12.

Úlohu zohrala aj komunistická ideológia
Podľa pamiatkara Lišku za absenciou pietnych miest v pamiatkovom fonde Slovenskej republiky treba hľadať tri základné dôvody: vznik nových vojnových hrobov a cintorínov po roku 1945, viažucich sa na udalosti SNP a druhej svetovej vojny, komunistickú ideológiu a nízku mieru poznatkov o vojnových cintorínoch z Veľkej vojny.

Hovorí aj o zanedbaní údržby cintorínov a o dlhodobej absencii systematickej výskumnej činnosti v tejto oblasti.

„Na konci druhej svetovej vojny na prelome rokov 1944/45 sa mnohé vojenské operácie odohrávali aj v oblastiach severovýchodného Slovenska, teda na identickom území ako v čase Veľkej vojny. Bolo potrebné postarať sa o padlých vojakov a vzdať úctu ich odvahe. Ideologické dôvody nezáujmu o pamiatkovú ochranu vojnových cintorínov z prvej svetovej vojny vychádzali zo skutočnosti, že komunistický režim vnímal udalosti Veľkej vojny ako nechcené dedičstvo. Rusko v prvej vojne stálo na strane porazených. Ruskí vojaci, ktorí v karpatskej časti východného frontu utrpeli na prelome rokov 1914/15 od nemeckej a rakúsko-uhorskej armády zdrvujúcu porážku, nebojovali za sovietske, ale za cárske Rusko, teda za štátne zriadenie, ktoré po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii 1917 nahradila vláda ľudu. Za „nepriateľské“ monarchistické zriadenie podľa komunistickej ideológie bojovali aj príslušníci rakúsko-uhorskej a nemeckej armády, ktorých telesné pozostatky uložili spolu s ostatkami ruských vojakov na desiatkach frontových a lazaretných vojnových cintorínov,“ vysvetľuje odborník.

„Zámerná absencia ucelenej stratégie v oblasti výskumu a starostlivosti o vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny počas rokov 1948 – 1989 spôsobila, že do Nežnej revolúcie v novembri 1989 sa na našom území vytratilo povedomie o týchto pietnych miestach, množstvo lokalít zaniklo alebo sa stali v teréne len veľmi ťažko identifikovateľnými,“ dodáva Liška.

Nadšenci a historici urobili kus práce
Po roku 1989 záujem o tieto pietne miesta začal opätovne narastať.

Napomohli tomu zmena politického režimu, nové právne normy, zavádzajúce povinnosť pre obce starať sa o vojnové hroby v ich intravilánoch a extravilánoch, ale aj zvýšený záujem laickej a odbornej verejnosti o túto problematiku.

K výskumu sa pridali regionálni historici a nadšenci regionálnej histórie. Od roku 2004 sa tejto problematike systematicky venujú aj historici z Klubu vojenskej histórie (KVH) Beskydy v Humennom.

„Členovia klubu počas svojej 16-ročnej činnosti podrobne zmapovali a lokalizovali vyše 200 lazaretných a frontových vojnových cintorínov z prvej svetovej vojny na severovýchode Slovenska. Vďaka ich výskumu dnes vieme tieto objekty presne lokalizovať, poznáme údaje o tom, ako vyzerali v čase svojho založenia, ktorý vojnový oddiel ich budoval, koľko vojakov je na ich ploche pochovaných, o aký typ hrobov ide, či a ako prebiehala ich údržba v medzivojnovom a povojnovom období. Najnovšie výsledky ich výskumnej činnosti nám dokonca poskytujú poznatky aj o jednom z projektantov konečnej architektonicko-sadovníckej úpravy týchto pietnych miest Józsefovi Lampingovi (1881 – 1939), a tiež menné zoznamy vojakov pochovaných na jednotlivých vojnových cintorínoch,“ zdôrazňuje Liška.

V dvoch etapách
Iniciatíva pamiatkarov a historikov vyhlásiť vojnové cintoríny za národné kultúrne pamiatky sa zrodila pred siedmimi rokmi, keď si svet pripomínal storočnicu vypuknutia prvej svetovej vojny.

V rokoch 2014 – 2018 Krajský pamiatkový úrad Prešov v spolupráci s Pamiatkovým úradom SR a KVH Beskydy vytypoval 59 lokalít s výskytom pietnych miest pre ich pamiatkové hodnoty na vyhlásenie za kultúrne pamiatky.

Proces vyhlasovania bol rozdelený do dvoch etáp.

„Pôvodné plány boli smelé. Nádejali sme sa, že sa ich podarí vyhlásiť do roku 2018. Ale nebolo to reálne, hlavne pre zložité vlastnícke pomery na miestach, kde cintoríny ležia. Uvedomujeme si objektívne príčiny,“ hovorí historik Martin Drobňák, predseda KVH Beskydy.

V máji 2018 bol za kultúrnu pamiatku vyhlásený prvý vojnový cintorín v obci Ulič v Sninskom okrese.

Aktuálne k 10. februáru je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR zapísaných 27 lazaretných a vojnových cintorínov z Veľkej vojny.

„Iba jediný vojnový cintorín v Závade bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku pred rokom 1989, všetky ostatné boli vyhlásené v rokoch 2018 – 2020. Vyhlásiť by sa malo ešte ďalších 33 vojnových cintorínov,“ spresňuje Liška.

„Nie je to uzavretý počet. Keď prebiehajúci výskum ukáže, že nejaká lokalita je hodnotná, určite to budeme konzultovať s pamiatkarmi a prípadne sa spracuje podnet na vyhlásenie za kultúrnu pamiatku,“ dodáva Drobňák.

Dôležitý krok
Vyhlasovanie cintorínov za národné kultúrne pamiatky je podľa historika Drobňáka veľmi dôležité pre históriu, budúcnosť aj samotný klub.

„Sme občianske združenie. Roky sme presadzovali myšlienku citlivej obnovy cintorínov, zdôrazňovali sme, že sú to pamiatky, ktoré sú zaslúžia pozornosť. Je dôležité, že pamiatkový úrad vyhlasuje tieto miesta za pamiatky. Tým potvrdzuje, že sú to zaujímavé lokality a v budúcnosti už nebudú zničené. Z toho máme najväčšiu radosť,“ hovorí.

„Tešíme sa aj z toho, že napríklad cintorín v obci Zbojné, o ktorom som v roku 2010 v knihe písal, že sa už pravdepodobne nepodarí lokalizovať, je dnes obnovený a je kultúrnou pamiatkou. Podobne aj cintorín v Palote. Je jedným z prvých, ktoré sme obnovili. Teší nás, že sme napomohli tomuto procesu,“ dopĺňa historik.

Prešovský Krajský pamiatkový úrad spolupracuje s KVH Beskydy na vedeckom výskume o vojnových cintorínoch, na publikačných výstupoch a konferenčných prednáškach a tiež na príprave nominácie vojnového cintorína v obci Veľkrop, najväčšieho z Veľkej vojny na území Slovenska, na udelenie Značky Európske dedičstvo.

Nositelia hodnôt
Základným predpokladom vyhlásenia akejkoľvek hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci za kultúrnu pamiatku je preukázanie skutočnosti, že daná vec je nositeľkou aspoň jednej z pamiatkových hodnôt.

„Lazaretné a frontové vojnové cintoríny z Veľkej vojny sú nositeľmi buď celého alebo čiastočného súboru šiestich pamiatkových hodnôt: architektonickej, historickej, krajinnej, spoločenskej, urbanistickej a umelecko-remeselnej,“ vysvetľuje pamiatkar Liška.

Predstavujú unikátne a jedinečné architektonické diela, ktoré na území Slovenska nemajú obdobu.

„Neexistujú dva rovnaké cintoríny,“ zdôrazňuje.

Kritériá vypracovali spoločne
Krajský pamiatkový úrad Prešov v spolupráci s KVH Beskydy vypracoval zoznam kritérií, podľa ktorých boli následne vytypované konkrétne lokality na vyhlásenie za národné kultúrne pamiatky.

Dôležité bolo, aby to boli architektonicky najzaujímavejšie objekty, cintorínske komplexy a aby z každého okresu bol vybratý aspoň jeden zástupca. Dôležitými faktormi boli aj špecifická jedinečnosť cintorínov a ich veľkosť od najmenších po najväčšie.

„Kritériá boli zvolené tak, aby konečný výber lazaretných a frontových vojnových cintorínov z Veľkej vojny predstavoval reprezentatívnu vzorku týchto pietnych miest, bol schopný priblížiť danú skupinu pamiatok histórie v plnom rozsahu,“ dopĺňa Liška.

Ak je vlastník vojnového cintorína známy, je možné proces vyhlasovania vojnového cintorína uzavrieť do dvoch, resp. troch mesiacov od začatia správneho konania.

Vojnové cintoríny vyhlásené ako národné kultúrne pamiatky
Okres Bardejov: Becherov, Stebník
Okres Svidník: Bodružal, Mlynárovce, Svidník (Nižný), Vyšný Mirošov
Okres Stropkov: Breznica, Breznička, Kolbovce, Veľkrop
Okres Medzilaborce: Čabiny (Vyšné Čabiny I.), Palota, Zbojné
Okres Snina: Dara (zaniknutá obec), Kolbasov, Parihuzovce, Príslop, Stakčín, Topoľa, Ulič, v zaniknutej obci Veľká Poľana (Hodošík, Rotunda), Zboj
Okres Vranov nad Topľou: Nová Kelča, Vranov nad Topľou (Vranov a Čemerné)
Okres Humenné: Papín, Závada


JANA OTRIOVÁ

Zdroj:
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/22598974/vojnove-cintoriny-z-velkej-vojny-su-jedinecne-neexistuju-dva-rovnake.html#storm_gallery_178532