VOJNOVÉ ZLOČINY: Vražedné komandá vyčíňali po potlačení povstania

Keď 29. augusta 1944 prekročili hranice Slovenska nemecké okupačné jednotky a začalo sa Slovenské národné povstanie, s nemeckými bojovými jednotkami prišiel aj nacistický bezpečnostný aparát.

 

Na Slovensku začala konkrétne pôsobiť Pohotovostná skupina H nemeckej Bezpečnostnej polície (Sipo) a Bezpečnostnej služby (SD) (Einsatzgruppe H der Sipo und des SD).

 

Jej úlohou bolo zatýkať Židov, ako aj odhaľovať, zaisťovať a likvidovať účastníkov Povstania a všetky, z pohľadu tretej ríše, nepriateľské osoby.

 

Jadro Pohotovostnej skupiny H tvorilo pôvodne päť kománd, ktoré na Nemcami obsadenom území zriaďovali svoje štáby, menšie oporné body a vykonávali perzekúcie. Asistovali im pri tom slovenské Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy (POHG), ako aj samostatné poľné roty HG, ktoré ľudácky režim vytvoril v septembri 1944. 

 

Zabijakom velil právnik

Najväčšiu vlnu teroru rozpútali komandá Pohotovostnej skupiny H po potlačení Povstania a obsadení Banskej Bystrice na konci októbra 1944.

 

Majú na svedomí tisíce obetí. Od septembra 1944 do marca 1945 na území vtedajšieho Slovenska zavraždili viac ako 4000 osôb a vypálili asi 90 obcí. Len Einsatzkommando 14 (EK 14) zavraždilo 2876 obetí, ktoré sa našli v 66 masových hroboch.

 

Bola to najvýznamnejšia jednotka Pohotovostnej skupiny H. Práve jej štáb po potlačení SNP preložili do bývalého centra odporu, do Banskej Bystrice.

 

Komandu velil Dr. Georg Heuser, 31-ročný právnik, ktorý mal veľké skúsenosti s nacistickou represívnou politikou. V minulosti velil gestapu v Minsku, organizoval protipartizánske akcie a podieľal sa na likvidácii bieloruských Židov.

Viacerí príslušníci Heuserovho komanda mali skúsenosti z okupovaných území Sovietskeho zväzu, ktoré potom aplikovali na Slovensku.

 

Po rozsiahlom zatýkaní v Banskej Bystrici a jej okolí väznili príslušníci EK 14 zatknuté osoby vo väzení bystrického Krajského súdu, kde ich vypočúvali.

 

Už 5. novembra sa konala prvá masová poprava. Všetky mali rovnaký scenár. Obete priviezli autom z bystrického väzenia do Kremničky. Tam ich odviedli k protitankovému zákopu, kde museli odovzdať osobné veci a ľahnúť si tvárou na zem.

 

Následne ich po skupinkách odvádzali na okraj zákopu, kde si obete kľakli a zastrelili ich ranou do tyla. Vlastnou hmotnosťou potom padli na dno zákopu. V prvý deň 5. novembra 1944 zastrelili v Kremničke asi 200 ľudí.

 

Až do marca 1945 vykonali pri tej istej obci ešte šesť obdobných popráv. Prvé tri pri spomenutom protitankovom zákope, ďalšie potom na mieste zvanom Vyšný potok a Pod stráňou. Spolu bolo v Kremničke zavraždených 743 osôb, z toho 280 žien a 99 detí.

 

Na vraždení v Kremničke sa zúčastnili aj príslušníci 5. poľnej roty Hlinkovej gardy.

 

Masaker v Nemeckej

V januári 1945 vraždili príslušníci EK 14 spolu s členmi jednotky POHG z Považskej Bystrice aj vo vápenke pri obci Nemecká.

 

Aj sem obete priviezli z väznice Krajského súdu v Banskej Bystrici. Po tom, ako sa obete vyzliekli donaha, odviedli ich nad otvor žeravej pece vápenky a strelili do tyla, aby opäť vlastnou hmotnosťou padali do pece. V priebehu niekoľkých dní zavraždili týmto spôsobom 400 ľudí.

 

Boli medzi nimi Židia, Rómovia, partizáni zo Slovenska, ale aj zo zahraničia, podporovatelia Povstania.

 

Vo Zvolene zase Einsatzkommando 14 od novembra 1944 do januára 1945 vraždilo ľudí na miestnom židovskom cintoríne. Po vojne tu z masového hrobu exhumovali 128 obetí, z ktorých sa iba časť podarilo identifikovať.

 

Ďalšiu masovú vraždu spáchali príslušníci EK 14 na poli Krtičná pri Brezne, kde 12. decembra 1944 zastrelili 31 obetí, zaistených v obciach breznianskeho okresu. Medzi obeťami boli obyvatelia okolitých dedín, ako napríklad železničiar Ján Jurek s manželkou Jolanou z Heľpy či Vojtech Húsenica z Heľpy, ale aj Židia z východného Slovenska, ktorí sa v okolí Brezna ukrývali.

 

Išlo o rodinu Dillerovú pôvodom z Medzilaboriec a rodinu Ferencovú zo Spišskej Novej Vsi. Najmladšia obeť mala len 7 rokov.

 

Vo výpočte zločinov Einsatzkommanda 14 by sa dalo dlho pokračovať. Ide pritom iba o jedno z kománd Pohotovostnej skupiny H.

 

Vyšetrovanie zločinov príslušníkov tohto komanda a ich slovenských kolaborantov, po druhej svetovej vojne tvorí samostatnú tému.

 

Veliteľ EK 14 Georg Heuser žil po vojne v západnom Nemecku ako bezúhonný občan. Zatkli ho až v roku 1959 a odsúdili v roku 1962 za to, že sa v Bielorusku podieľal na systematickom vraždení Židov. Z väzenia sa dostal v roku 1969. Medzitým ho obvinili aj zo zločinov, ktoré spáchal v Nemeckej, no vyviazol bez trestu.

 

Aj ďalšie stíhanie príslušníkov EK 14, v rámci ktorého sa vyšetrovalo ďalších 40 skutkov komanda na Slovensku, západonemecká justícia zastavila alebo nedotiahla napriek tomu, že bol k dispozícii celý rad dôkazov.

 

Aj slovenské justičné orgány sa s vyčíňaním EK 14 a jeho kolaborantov dlho a často rozporne vyrovnávali.

 

Ján Hlavinka, Historický ústav SAV

 

Zdroj:

http://www.sme.sk/c/8039221/vrazedne-komanda-vycinali-po-potlaceni-povstania.html?ref=trz