VŠETKO JE POPLETENÉ

Velykdeň - Veľká noc. Zaujímavé antonymum najdôležitejšieho kresťanského sviatku. Deň či noc? Ako pri svetelnom znečistení. Pripomína mi to súčasnú realitu na našej matičke Zemi. Všetko je popletené. Pravda a lož, svetlo a tma, dobro a zlo... a vlastne, čo bolo „veľké“ pri ukrižovaní Christa?

Nie protiklady v nás a medzi nami, ale obeta za nás dobrých i zlých. Obeta za pravdu sprevádzaná láskou. A keď si spomeniem na mamine slová: „Takýj naš svít, jak makóvyj cvit“, nerozumiem súčasnému smerovaniu uponáhľaného sveta. Sveta konzumu, moci, agresie, falošných reklám, cynizmu a predajnosti všetkého a každého. Cynik je človek, ktorý vie cenu všetkého, ale hodnotu ničoho a sviatkom cynizmu je sentiment (O. Wilde).

Aktuálny milenecky pár dneška, ktorý degraduje veci, ktoré majú hodnotu. A keď sa k nim pridá „trojka k ruským alkoholickým pitkám“ - reklama, máme na svete potopu materiálnych túžob na úkor viery v skutočné požiadavky sveta: slobodu, lásku, pravdu a solidaritu. Náš svet chce byť cool, a preto si vytvára novú vieru: tanec okolo zlatého teľaťa. Verí v sentiment, klišé, pop a nákupný košík. Možno by bolo vhodnejšie ísť posvätiť na Veľkú noc ku kostolu hneď ten košík z nákupného centra a mal by byť plný po okraj. A bez zbytočných symbolov. Pri tých treba rozmýšľať, a to bolí. Načo v ňom paschu, keď sa viacej tešíme klobáske a šunke. A o krasliciach už ani nehovorím. Skoro v každom košíku nájdeme mŕtvu škrupinku plnú dierok, z ktorej vyprchal život, ten najpodstatnejší symbol znovuzrodenia, symbol Veľkej noci. Dokonca aj kultúrne inštitúcie idú s dobou umlčovania neistého šepotu otcov, kráčajúcich v ústrety zabudnutia a zániku. „Duj vítre po póľu, ja idú s tobóju“.

Na nedávnej výstave kraslíc vôňu včelieho vosku a pôstneho ticha vystriedal zvuk zubnej vŕtačky. A hlahóľu vam (vravím vám), musela som odísť, lebo som dostala podvedomý strach, že som u stomatológa a bolestivé vŕtanie kraslíc som cítila na svojich zuboch. Dosť, že trpel za nás Christos na kríži, trpí už aj jeho poprevŕtavaný, mŕtvy symbol - kraslica, ktorú sme pretvorili na nevkusný gýč. Ale, aby som svojmu ja nekazila náladu, vymyslela som si hru na hľadanie toho najväčšieho spomedzi gýčov. Smiech cez slzy, ale verte – neverte, je to zábava.

Mudroty mojej mamy
1. Pes sa nezbésnýť iz bidý, lem z horázdu (rozkoše).
2. Vná sa ták haňbýť, jak keď kobýla sánky perevérne.
3. Ja ich ne búdu podrápkovati (zaliečať sa).
4. To ne vse Hóspody pomíluj, dakolý aj podáj.
5. Duj vítre po póľu, ja idú s tobóju.
6. Sónce za hóru a vóči za skóru.
7. De sa svóji psy kusávuť, naj sa čuží ne mišávuť.
8. Povidála chúda, ják sa úda.
9. Jakýj výhnanyj, takýj výpchany (Aký do výšky, taký do šírky).
10. Takýj naš svít, jak makóvyj cvit.

Daniela Kapráľová