Vstupnŷ rezuľtatŷ spysu: Lemkiv v Poľščŷ 12 700 osib
Ne zname lem jak maje s’a sprava z lemkivskŷm jazŷkom. І o toto možeme s’a bojaty.
Holovnŷj Statystyčnŷj Ur’ad (HSU) vkincy opryľudnyl vstupnŷ rezuľtatŷ Nacyjonaľnoho Povseľudnoho Spysu 2021 r. odnos’ačŷ s’a do nacyjonaľno-etničnoj strukturŷ i jazŷka domašnich kontaktiv.
Z informacyi, jaka opublykuvana bŷla 11. kvitňa/apriľa 2023 r., vŷnykat, što Lemkiv v Poľščŷ jest ok. 12 700 osib. Mož toto rachuvaty jak naš nacyjonaľnŷj uspich, kjed že v porivnaňu do poperedňoho spysu to zbiľšŷňa čŷsla o kus biľše jak 2 000.
Po pravdi, jest nas biľše, jak rachuvaly našŷ pesymistŷ, abo meňše – jak dumaly o tŷm optymistŷ.
Lemkiv biľše jak dekadu tomu
Z pryvedenŷch danŷch ide jeden osnovnŷj vŷsnovok: jest nas biľše jak pered des’aťoma rokamy. Choc može s’a toto zdavaty kus čudne (kjed vozmeme choc-bŷ do uvahŷ riven asimiľacyi za ostatňu dekadu cy fakt, što pokoliňa urodženciv Lemkovynŷ odchodyt do vičnosty) to takij rezuľtat treba nam všŷtkŷm braty za naš spiľnŷj uspich. V 2011 r. osib, jakŷ zadekľaruvaly lemkivsku nacyjonaľnu prynaležnist, bŷlo v sumi 10 531, v tŷm 5 612 tŷch, jakŷ dekľaruvaly lemkivsku jak jedynu nacyjonaľnist, 7 086 jak peršu abo jedynu, a 3 445 jak druhu.
V spysi v 2021 r. (podibni jak v 2011 r.) – prynaležnist osib do odpovidňoj nacyjonaľnoj abo etničnoj sospiľnosty bŷla okrysľana v ramkach svobidnoj dekľaracyi. Jak i predše, v poslidnim spysi spysujučŷ s’a hodnŷ bŷly zadekľaruvaty dvojnu nacyjonaľnu prynaležnist.
Jak informuje HSU, v opryľudnenŷm opracuvaňu opublykuvanŷ bŷly najčŷslennijše reprezentuvanŷ nacyjonaľno-etničnŷ grupŷ v Poľščŷ. Vstupnŷ rachunkŷ spysu vkazujut što osib, jakŷ zadekľaruvaly poľsku nacyjonaľnist, bŷlo všŷtkoho 37 149,5 tys., što daje 97,7 % zahaľnoho čŷsla žŷteliv Poľščŷ, a osib, jakŷ zadekľaruvaly inču jak poľska nacyjonaľnu identyfikacyju – 1 339,6 tys. (značŷt – 3,5%).
Osib, jakŷ jak peršu identyfikacyju zadekľaruvaly v peršŷm zvidaňu lemkivsku etničnu prynaležnist, podľa vstupnŷch rachunkiv jest 8 600. Zato tŷch, jakŷ lemkivsku nacyjonaľnist podaly pry druhij identyfikacyi (zadekľaruvana v druhŷm zvidaňu) jest 4 100 osib. Sumaryčno – podľa tŷch vstupnŷch rezuľtativ – všŷtkŷch nas Lemkiv v Poľščŷ maje bŷty blyzko 12 700 osib.
Pokľa sut to lem vstupnŷ danŷ, ne zname jak točno rozkladajut s’a nacyjonaľnŷ dekľaracyi osib, jakŷ podavaly prynaležnist do lemkivskoho narodu. Faktom jest, što jak peršu dekľaracyju lemkivskoj nacyjonaľnoj prynaležnosty podala perevažajuča biľšist. Jak druhu že – dekľaruvala jej takoj polovyna meňše spysuvanŷch. Z detaľnŷch rezuľtativ, kotrŷ – majme nadiju – vnet s’a vkažut, povynnŷ sme doznaty s’a, kiľko osib dekľaruvalo jak druhu inčŷ (popry lemkivskij) nacyjonaľnosty, vraz z tŷm, jakŷ to bŷly dekľaracyi. Povynnŷ sme tiž poznaty čŷslo tŷch spysuvanŷch žŷteliv, jakŷ dekľaruvaly vŷkľučno lem lemkivsku nacyjonaľnu prynaležnist.
HSU opublykuval tiž strukturu najčastijše podavanŷch jazŷkiv chosnuvanŷch v domašnich kontaktach. Na žaľ, v tij strukturi ne našol s’a lemkivskij jazŷk. Ne vistyt to radše nyč dobroho – kjed že našoho jazŷka nit sered najčastijše dekľaruvanŷch v našŷch domašnich (pryvatnŷch) kontaktach. Jest prypustnŷm, što lemkivskij jak ridnŷj jazŷk zadekľaruvalo meňše respondentiv jak sumaryčne čŷslo všŷtkŷch Lemkiv.
Sme Lemkŷ (Rusynŷ), Ja Lemko
Vstupnŷ rezuľtatŷ Nacyjonaľnoho Povseľudnoho Spysu 2021, choc opublykuvanŷ takoj dva rokŷ po joho provediňu, možut vkazuvaty na naš nacyjonaľnŷj i do toho spiľnŷj uspich.
Prypomnyjme, što velykŷm i v istoryi Rusyniv vŷňatkovŷm uspichom bŷlo toto, što do zainicyjuvanoj Rusynamy na Slovacyi sospiľnoj kampanii Sme Rusynŷ prylučŷly s’a okrem nas – Lemkiv v Poľščŷ – i Rusynŷ v Čechach, Serbii, Chorvacyi i v Rumunii. Schosnuvaňa jednoho vizuaľnoho konceptu i sloganu pidkryslylo važnist spilpracŷ Rusyniv žŷjučŷch v rižnŷch enkľavach v ramkach deržav Evropŷ. Kampanija Sme Lemkŷ bŷla zato časťu velykoj zahaľnorusyňskoj kampanii.
Zavďakŷ spilpracŷ z inčŷma našŷma organizacyjamy vedenŷ bŷly kampanii, jakŷ promuvaly potrebu spysuvaňa i dekľaruvaňa svojoj dostomennosty. V Poľščŷ, okrem kampanii Sme Lemkŷ, kotru najaktyvnijše velo Stovaryšŷňa «Ruska Bursa» v Gorlyc’ach, do jakoj dolučŷlo tiž Stovaryšŷňa Lemkiv, vedena bŷla iščŷ jedna kampanija, organizuvana čerez seredovysko molodŷch aktyvistiv z Vroclavja – pid nazvom JaLemko.
Viryme, što obi kapmanii spryčŷnyly s’a gu tomu, što (jak vydno) jest nas kus biľše. Ostaje nam tiž viryty, što našu najvažnijšu kuľturovu cinnist – ridnŷj lemkivskij jazŷk – ostatočno zadekľaruvalo cy ne meňše čŷslo žŷteliv Poľščŷ. Ždeme oficyjaľnŷch i detaľnŷch rezuľtativ.
Severyjan Kosovskij, Visty
žridlo:
https://www.lem.fm/vstupny-rezultaty-spisu-lemkiv-v-polshhy-12-700-osib/
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ:
Z pohľadu/z točky zreňija geometriji mileneckyj tryuholnyk/trykutnyk može eksistuvaty lem vtody, kiď je jeden uhol tupyj...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať