Výbor pre národnostné menšiny má výrazný potenciál zlepšiť možnosť rozhodovania menšín vo veciach týkajúcich sa ich komunít

V minulom čísle menšinovej politiky na Slovensku sme písali o výsledkoch komunálnych volieb v súvislosti s participáciou rómskej menšiny. voľbám sme mimoriadnu pozornosť venovali preto, lebo spolu s národnými voľbami boli donedávna viac-menej jediným a najdôležitejším spôsobom, ako sa môžu zástupcovia menšín dostať do pozície, v ktorej rozhodujú aj o veciach týkajúcich sa ich komunít. Tradične najúspešnejšia je v počte zvolených zástupcov na národnej a lokálnej úrovni najpočetnejšia a najviac politicky zmobilizovaná maďarská menšina. Menej početné a menej politicky konsolidované menšiny neboli doposiaľ na národnej úrovni úspešné okrem iného aj kvôli 5% hranici voličských hlasov potrebných na získanie kresiel v parlamente. Právo príslušníkov národnostných menšín zúčastňovať sa rozhodovania o veciach týkajúcich sa vlastných komunít však patrí medzi dôležité ústavné aj medzinárodné menšinové práva a jeho ponechanie na štandardné demokratické procesy nie je dostatočné na jeho - napĺňanie.

Rozsah realizovaných práv tak v princípe zostáva podmienený dobrou vôľou väčšiny a schopnosťou menšín uspieť v politickom zápase a obsadiť politické pozície, z ktorých je možné ovplyvňovať menšinovú politiku. Väčšina pritom môže mať odlišné predstavy o tom, čo je „pre menšinu dobré“. Posledné voľby do národnej rady napríklad ukázali, že ich víťazi z radov etnickej väčšiny považovali zrejme za „lepšie“, ak post vládneho splnomocnenca pre rómske komunity, ktorý bol od svojho vzniku obsadzovaný príslušníkmi a príslušníčkami tejto menšiny, obsadí Slovák. Takýto postup je v rozpore so základnými princípmi menšinových práv, podľa ktorých je potrebné podporiť menšiny v tom, aby samy rozhodovali o svojich komunitných záležitostiach, a teda aj o obsahu uplatňovaných menšinových práv (napríklad o tom, aké aspekty svojej kultúry podporia), a napokon aj v tom, aby si vedeli pomôcť samy.
 
Smerom k napĺňaniu participatívnych práv príslušníkov menšín v druhom štvrťroku 2011 prebehla dôležitá zmena práve v oblasti zlepšovania práva príslušníkov menšín rozhodovať o veciach týkajúcich sa vlastných komunít. Podpredseda vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť inicioval kľúčový proces transformácie jediného participatívneho orgánu, zastupujúceho národnostné menšiny. Jeho ambíciou bolo zmeniť existujúci poradný orgán vlády, t.j. radu vlády pre národnostné menšiny na efektívnejší orgán aj z hľadiska reprezentatívnosti národnostných menšín (1) vytvoril teda poradný vládny orgán Radu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorú konštituoval, okrem iných výborov, aj výbor pre národnostné menšiny a etnické skupiny ako svoj stály odborný orgán pre otázky týkajúce sa národnostných menšín a etnických skupín. výbor pre národnostné menšiny a etnické skupiny by nemal byť len odborným, ale najmä konzultačným a do istej miery aj politickým orgánom. Je jedinou inštitúciou, ktorá zaručuje, že miesta rezervované v tomto výbore pre príslušníkov menšín im budú skutočne patriť a že ich „nevyberie“ väčšina podľa svojej „predstavy“ o tom, kto reprezentuje menšinu.
 
Voľby členov výboru
Vzhľadom na neexistenciu menšinovej samosprávy (ktorá zahŕňa aj demokratickú voľbu menšinových reprezentantov a lídrov) je zaujímavý spôsob, akým sa vysporiadali tvorcovia tejto inštitúcie s voľbou členov výborov – zástupcov menšín tak, aby čo najviac reprezentovali menšinu. Členovia výboru, ktorí majú reprezentovať menšiny sú volení tzv. volebnými zhromaždeniami, v ktorých sa zaregistrujú „organizácie preukázateľne sa angažujúce v oblasti podpory zachovania a rozvoja identity a kultúr príslušníkov národnostných menšín“.(2)
 
Tieto organizácie nominujú kandidátov prostredníctvom volebného zhromaždenia, ktoré je odlišné pre každú národnostnú menšinu. národnostné organizácie môžu nominovať toľko kandidátov na zástupcov menšín, koľko má národnostná menšina členov vo výbore. Registrovaná menšinová organizácia nominuje kandidátov na zástupcov menšín a ich náhradníkov a súčasne deleguje voliteľov, ktorí budú poverení voliť na volebnom zhromaždení. kandidátom môže byť len bezúhonný občan SR.(3)
 
Na registráciu vyzýva sekretariát výboru najmenej 10 pracovných dní pred konaním volebného zhromaždenia. Voľba je uskutočňovaná tajným hlasovaním (4), pričom prvé voľby sa uskutočnili v máji 2011. Tento spôsob volieb zaručuje, že s veľmi vysokou pravdepodobnosťou členmi výboru budú tí, ktorí pociťujú prináležanie k národnostným menšinám a etnickým skupinám a ktorých aj iní príslušníci menšiny za takýchto považujú.

Členmi výboru sú popri príslušníkoch národnostných menšín zástupcovia štátu, predsedom je podpredseda vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, tajomníkom je zamestnanec sekcie národnostných menšín úradu vlády a podpredsedom je ďalší zvolený člen výboru, ktorého vymenováva na návrh členov výboru jeho predseda. okrem volených zástupcov národnostných menšín sú členmi aj zástupcovia štátnej správy, a to generálny riaditeľ sekcie národnostných menšín a generálni riaditelia príslušných sekcií na ministerstve vnútra, školstva, kultúry, práce, sociálnych vecí a rodiny a spravodlivosti. Výbor si na svoje zasadnute môže prizvať aj odborníkov na otázky týkajúce sa národnostných menšín a ich práv. hlasovacie právo majú len volení členovia výboru, ktorí zastupujú menšiny a predseda výboru. Počet členov vo výbore, ktorí reprezentujú 13 národnostných menšín je určený podľa ich počtu v národných sčítaniach obyvateľov.(5)
 
Právomoci výboru
Medzi právomoci výboru patrí najmä iniciačná činnosť smerujúca k zvýšeniu ochrany menšinových práv. výbor súčasne participuje na príprave správ pre medzinárodné monitorovacie orgány ochrany menšín, a to najmä pre rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín a európsku chartu o menšinových alebo regionálnych jazykoch, a spolupracuje s orgánmi verejnej správy, akademickými inštitúciami a vedeckými pracoviskami. výbor ďalej každý rok pripravuje hodnotiacu správu o podpore kultúr národnostných menšín, ktorú predkladá rade vlády na schválenie, rovnako ako aj správu o používaní jazykov národnostných menšín. za zmienku stojí aj princíp, podľa ktorého výbor na zasadaniach nemôže riešiť otázky konkrétnej národnostnej menšiny bez toho, aby boli prítomní jej zástupcovia, resp. náhradníci. pri hlasovaní o otázkach menšín sú rozhodujúce hlasy kandidátov tých menšín, ktorých sa hlasovanie dotýka. Funkčné obdobie predsedu výboru je ohraničené funkčným obdobím rady, teda volebným obdobím, keďže ide o úrad podpredsedu vlády. členovia výboru, ktorých volia menšiny, teda zostávajú členmi až do vymenovania nových členov výboru.
 
Existencia výboru je odlišná od autonómnej samosprávy, ktorá priznáva právnu subjektivitu kolektivite, t.j. menšine. v rámci existujúcich individuálnych menšinových práv sa usiluje o maximalizáciu zlegitimizovania volených zástupcov menšín z hľadiska ich reprezentatívnosť. Výbor rovnako nemá zásadné právomoci, ktoré by mu napríklad umožňovali vetovať vládne návrhy zákonov alebo politiky, ktoré by mali negatívny dopad na národnostné menšiny alebo znižovali úroveň menšinových práv. Príslušníci národnostných menšín v takejto, aj keď v oklieštenej podobe, realizujú svoje participatívne právo prostredníctvom združení, záujmových alebo neziskových organizácií.(6)
 
Zostáva len na výbore, do akej miery dokáže využiť svoj potenciál na to, aby prispel k zlepšovaniu menšinovej politiky, aj keď len vo vzťahu k už uznaným národnostným menšinám a nie novovznikajúcim komunitám prisťahovalcov. ■

Jarmila Lajčáková, Menšinová politika č.2/2011
Zdroj: www.cvek.sk 
 
-----------------------------------
Poznámky:
(1) pozri štatút rady vlády SR pre ľudskú práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť prijatý uznesením vlády č.158/2011 zo dňa 02.03.2011 a zmenami v zmysle uznesenia vlády SR 346/2011 zo dňa 01.06.2011.
(2) Ibid.
(3) pôvodný zámer bol, že kandidátom by bol obyvateľ SR. Aj v tomto ohľade sa potvrdzuje, že výbor vylučuje možnosť, že by sa v budúcnosti stal aj participatívnym orgánom novovznikajúcich komunít prisťahovalcov.
(4) rokovací poriadok volebného zhromaždenia výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny rady vlády slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť vydaný predsedom výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny dňa 27.04.2011.
(5) päť zástupcov za maďarskú menšinu, štyria zástupcovia za rómsku menšinu, dvaja zástupcovia za českú menšinu, dvaja zástupcovia za rusínsku menšinu, dvaja zástupcovia za ukrajinskú menšinu, jeden zástupca za nemeckú menšinu, jeden zástupca za poľskú menšinu, jeden zástupca za moravskú menšinu, jeden zástupca za ruskú menšinu, jeden zástupca za bulharskú menšinu, jeden zástupca za chorvátsku menšinu, jeden zástupca za židovskú menšinu, jeden zástupca za srbskú menšinu (počet zástupcov Rómov bol zvýšený o jedného zástupcu po pripomienke splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, ktorý namietal, že verejné cenzy neodrážajú veľkosť rómskej menšiny) (štatút výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny, schválený uznesením rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť č.3 zo dňa 12.04.2011)
(6) pozri tiež nižšie výbory, ktoré rozhodujú o financovaní kultúry.