Východ – Západ. Dýchanie oboma stranami pľúc v časoch pápeža Františka

Počas Františkovho pontifikátu dochádza k výraznému prehlbovaniu vzťahov s cirkvami byzantského obradu.

Jorge Mario Bergoglio ako „študent saleziánskej školy každý deň ráno, kým ostatní chlapci ešte spali, posluhoval otcovi Stepanovi Čmiľovi pri svätej liturgii. Dobre pozná náš obrad a pamätá si našu liturgiu,“ prezradil v marci 2013 o novozvolenom pápežovi Františkovi ukrajinský gréckokatolícky väčší arcibiskup Sviatoslav Ševčuk.

Buenosaireský arcibiskup Bergoglio bol ordinárom aj pre východných katolíkov, ktorí nemali vlastnú hierarchiu. Keďže ukrajinská gréckokatolícka eparchia v Argentíne je sufragánnou eparchiou arcibiskupstva Buenos Aires, Sviatoslav Ševčuk tam začínal ako gréckokatolícky biskup pod Bergogliovým dohľadom a s jeho pomocou.

„Nádejam sa, že s týmto pápežom nás čakajú v budúcnosti veľké veci,“ dodal vladyka Ševčuk, ktorý sa vrátil na Ukrajinu, pretože v roku 2010 bol zvolený do čela Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi.

Pápež František skutočne od začiatku svojho pontifikátu nadviazal na úsilie svojich predchodcov o zbližovanie s katolíckymi aj pravoslávnymi cirkvami byzantského obradu.

Rím – Konštantínopol
V máji 2014 pápež František podnikol pútnickú cestu do Svätej zeme pri príležitosti 50. výročia stretnutia rímskeho pápeža Pavla VI. a konštantínopolského ekumenického patriarchu Athenagorasa a takto začatého „dialógu lásky“ medzi katolicizmom a pravoslávím byzantského obradu, hoci odporcovia ekumenizmu z pravoslávnej strany mohli namietať, že ekumenický patriarcha ako primus inter pares, čo sa týka jeho postavenia medzi najvyššími predstaviteľmi autokefálnych cirkví, nemohol vznášať nárok, že zastupuje všetky pravoslávne cirkvi byzantského obradu.  

V rámci súkromného stretnutia s konštantínopolským ekumenickým patriarchom Bartolomejom na Apoštolskej delegácii v Jeruzaleme 25. mája 2014 pápež František podpísal spoločné vyhlásenie, v ktorom sa píše aj toto:

„Naše dnešné bratské stretnutie je opätovným a potrebným krokom na ceste k jednote ... v legitímnej rozmanitosti. S hlbokou vďačnosťou spomíname ... na vzájomné objatie pápeža Pavla VI. a patriarchu Athenagorasa tu v Jeruzaleme, ktoré po stáročiach ticha prekliesnilo cestu významnému gestu, zrušeniu aktov vzájomnej exkomunikácie z roku 1054 a ich odstráneniu z pamäti a srdca cirkvi. Potom nasledovala výmena návštev medzi rímskym a konštantínopolským stolcom, pravidelná výmena korešpondencie a neskôr pápežom Jánom Pavlom II. a patriarchom Dimitriom ... oznámené rozhodnutie začať teologický dialóg pravdy medzi katolíkmi a pravoslávnymi ... Plní očakávania sa tešíme na deň, keď konečne budeme mať spoločnú účasť na eucharistickom stole...“

Na konci novembra 2014 František absolvoval apoštolskú cestu do Turecka. Spoločné vyhlásenie, ktoré rímsky pápež podpísal spolu s konštantínopolským ekumenickým patriarchom Bartolomejom 30. novembra 2014 v sídle Ekumenického patriarchátu v istanbulskej štvrti Fanar, znovu dosvedčilo Františkov záujem o ekumenické zbližovanie medzi katolíkmi a pravoslávnymi byzantského obradu:

„V poslušnosti vôli nášho Pána Ježiša Krista vyjadrujeme náš úprimný a pevný úmysel zintenzívniť naše nasadenie na podporu plnej jednoty medzi všetkými kresťanmi a najmä medzi katolíkmi a pravoslávnymi. Chceme tiež podporovať teologický dialóg uskutočňovaný Zmiešanou medzinárodnou komisiou, ktorá bola založená presne pred tridsiatimi piatimi rokmi ekumenickým patriarchom Dimitriom a pápežom Jánom Pavlom II. tu vo Fanare a ktorá sa aktuálne zaoberá najťažšími otázkami, ktoré poznačili dejiny nášho rozdelenia a ktoré si vyžadujú pozorné a hĺbkové skúmanie.“

Počas Františkovho pontifikátu, 21. septembra 2016 v talianskom Chieti, Zmiešaná medzinárodná komisia pre teologický dialóg medzi Rímskokatolíckou cirkvou a Pravoslávnou cirkvou schválila dokument „Synodalita a primát počas prvého tisícročia. Na ceste k spoločnému porozumeniu v službe jednote cirkvi“.

Chietský dokument podpísali zástupcovia všetkých autokefálnych cirkví byzantského obradu s výnimkou neprítomného Bulharského patriarchátu: Ekumenický patriarchát, Alexandrijský, Antiochijský, Jeruzalemský i Moskovský patriarchát, Srbský, Rumunský i Gruzínsky patriarchát, Cyperská, Grécka, Poľská i Albánska cirkev a Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku.

Podpredseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov Andrea Palmieri vysvetlil, že „tento dokument je výsledkom dlhej cesty. Predchádzal mu tzv. Ravennský dokument schválený v roku 2007. V ňom sa potvrdzuje – katolíci a pravoslávni spoločne – potreba primátu v cirkvi na lokálnej, regionálnej a univerzálnej úrovni. Išlo o spresnenie toho, akým spôsobom by mal byť tento primát vykonávaný. Teraz, týmto dokumentom – ktorý si vyžiadal namáhavú prácu, lebo sa dotýka jedného z kľúčových problémov a sporov medzi katolíkmi a pravoslávnymi – máme vysvetlenie, ako sa mohli skĺbiť v prvom tisícročí primát a synodalita.“

Príležitosťou na zbližovanie medzi katolíkmi a pravoslávnymi byzantského obradu sa stala aj svetová ekologická kríza. V júni 2015 pápež František publikoval encykliku Laudato si' o starostlivosti o spoločný dom, v ktorej ocenil príspevok „zeleného patriarchu“ Bartolomeja k problematike ochrany životného prostredia.

Z Františkovej iniciatívy sa Katolícka cirkev v tom istom roku pripojila k sláveniu Svetového dňa modlitby za starostlivosť o stvorenstvo 1. septembra, ktorý ešte v roku 1989 zaviedol Konštantínopolský ekumenický patriarchát. V roku 2017 František a Bartolomej vydali spoločné posolstvo k tomuto dňu.

Rímskeho pápeža a konštantínopolského ekumenického patriarchu rovnako zblížila aj utečenecká kríza. V apríli 2014 pápež František absolvoval svoju 13. zahraničnú apoštolskú cestu, ktorej cieľom bol grécky ostrov Lesbos, aby spolu s čelnými predstaviteľmi tamojšieho pravoslávia prejavil gesto solidarity pri stretnutí s utečencami a migrantmi, ako aj so zástupcami miestnej komunity.

Pápež František spolu s ekumenickým patriarchom Bartolomejom a arcibiskupom Atén a celého Grécka Hieronymom navštívil na ostrove Lesbos utečenecký tábor Mória, ktorý od svojho vzniku v roku 2014 slúži ako centrum prvého prijatia pre migrantov.

Rím – Moskva
Vo februári 2016 sa rímsky pápež František stretol s moskovským patriarchom Kirillom v Havane. Toto stretnutie sa zapísalo do histórie aj ich bratským objatím a spoločnou deklaráciou:

„Zdieľame spoločnú duchovnú Tradíciu prvého milénia kresťanstva ... Napriek tejto spoločnej Tradícii prvých desiatich storočí sú katolíci a pravoslávni pozbavení spoločenstva pri Eucharistii ... V našom odhodlaní urobiť všetko potrebné na prekonanie zdedených historických nezhôd chceme zjednotiť svoje sily vo vydávaní svedectva o Kristovom evanjeliu a spoločnom dedičstve Cirkvi prvého milénia pri odpovedaní na výzvy súčasného sveta. Pravoslávni a katolíci sa musia naučiť svorne vydávať svedectvo o pravde v oblastiach, v ktorých je toto možné a potrebné.“

Spoločná deklarácia pozostáva z 30 bodov a hovorí o spoločnej odpovedi katolíkov a pravoslávnych na naliehavé výzvy súčasného sveta, medzi ktorými vyniká sekularizácia, nerešpektovanie náboženskej slobody, prenasledovanie kresťanov a príslušníkov iných náboženstiev na Blízkom východe.

Obe cirkvi vyjadrujú jednotu v obrane hodnoty manželstva a rodiny, v ochrane dôstojnosti ľudského života pred útokmi, akými sú eutanázia či technologická manipulácia s ľudským životom v jeho zrode.

Vo vyhlásení sa zdôrazňuje potreba posilniť kresťanské korene Európy s hodnotami solidarity s núdznymi, spravodlivosti a rovnosti. Potvrdzuje sa tiež nevyhnutnosť medzináboženského dialógu. Vyzdvihuje sa náboženská obroda vo východnej časti Európy počas uplynulého štvrťstoročia. Veľkú pozornosť následne vyvolal 25. bod deklarácie:

„Dúfame, že naše stretnutie môže prispieť k zmiereniu tam, kde jestvujú napätia medzi gréckokatolíkmi a pravoslávnymi. Dnes je jasné, že metóda „uniatizmu“ v minulosti, chápaná ako spojenie jednej komunity s ďalšou jej oddelením od svojej cirkvi, nie je spôsobom, čo dovolí obnoviť zjednotenie. Napriek tomu ekleziálne komunity, ktoré vzišli z týchto historických okolností, majú právo na existenciu a na to, aby podnikli všetko, čo je potrebné na naplnenie duchovných potrieb svojich veriacich, usilujúc sa súčasne žiť v pokoji so svojimi blížnymi. Pravoslávni a gréckokatolíci sa potrebujú zmieriť a nájsť vzájomne prijateľné spôsoby spolužitia.“

Ukrajinskí gréckokatolíci
Ešte pred havanským stretnutím väčší arcibiskup Sviatoslav Ševčuk zdôraznil, že František a Kirill sa zídu krátko pred 70. výročím Ľvovského pseudosoboru, počas ktorého bola násilne zlikvidovaná Ukrajinská gréckokatolícka cirkev.

„Ruská pravoslávna cirkev, žiaľ, dodnes neodsúdila tento násilný akt spáchaný sovietskymi orgánmi. Dúfame, že stretnutie pápeža a patriarchu vytvorí nový kontext pre posun smerom k historickej pravde,“ povedal vladyka Sviatoslav, najvyšší predstaviteľ Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, ktorá je najpočetnejšou východnou katolíckou cirkvou na svete.

V spoločnej deklarácii pápeža Františka a patriarchu Kirilla, podpísanej 12. februára 2016 v Havane, by sme odsúdenie Ľvovského soboru z roku 1946 hľadali márne. No patriarcha Kirill predsa len urobil v porovnaní so svojimi predchodcami jeden výrazný ústupok. V 25. článku spoločnej deklarácie čítame, že gréckokatolíci „majú právo na existenciu a na to, aby podnikli všetko, čo je potrebné pre naplnenie duchovných potrieb svojich veriacich“.

Začiatkom júla 2019 sa uskutočnilo vo Vatikáne stretnutie pápeža Františka s väčším arcibiskupom, metropolitmi a členmi Stálej synody Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi a s vedúcimi vatikánskych dikastérií, ktoré sú príslušné pre Ukrajinu.

Ako informovala Svätá stolica, išlo o iniciatívu, ktorou pápež František „chcel vyjadriť svoju blízkosť tejto východnej katolíckej cirkvi sui iuris“. Pápež „ocenil dejiny tejto cirkvi, jej duchovnú, liturgickú, teologickú a kánonickú tradíciu, takisto jej vernosť spoločenstvu s Petrovým nástupcom, ktorá bola potvrdená a spečatená krvou mučeníkov“. 

Stretnutie sa vyznačovalo modlitbou a vzájomným počúvaním. V správe Svätej stolice sa píše, že „osobitná pozornosť bola venovaná pastoračnej práci, evanjelizácii, ekumenizmu, špecifickému povolaniu gréckokatolíckej cirkvi v kontexte súčasných výziev spoločensko-politickej situácie, zvlášť vojny a humanitárnej krízy na Ukrajine, ako aj jej službe v rozličných krajinách sveta“.

Podľa slov väčšieho ukrajinského gréckokatolíckeho arcibiskupa Sviatoslava Ševčuka má jeho cirkev tri sny: cesta pápeža na Ukrajinu, povýšenie na patriarchát (v súčasnosti je väčším arcibiskupstvom) a blahorečenie jedného z jej otcov, metropolitu Andreja Šeptického.

„Podľa štatistík ministerstva zahraničných vecí každý rok opustí jeden milión Ukrajincov svoju vlasť a my musíme zabezpečiť pastoračné sprevádzanie týchto migrantov... Všetko vedie k potrebe patriarchátu, aj preto, lebo naša cirkev je, áno, zakorenená na Ukrajine, ale je to globálna cirkev, ktorá presahuje hranice nejakej geografickej lokality,“ vysvetlil vladyka Ševčuk.

Gréckokatolíci na Slovensku
Zatiaľ čo Františkova cesta na Ukrajinu zostáva v nedohľadne, gréckokatolíkov na Slovensku delí od pastoračnej návštevy pápeža Františka už len niekoľko dní.

Aké vzácne bolo aj gréckokatolíckym mučeníkom a vyznávačom v Československu učenie Prvého vatikánskeho koncilu, že Kristus postavil Petra do čela apoštolov ako princíp jednoty a viditeľný základ, ktorý pokračuje v rímskych biskupoch (Pastor aeternus).

Gréckokatolíci neustále pamätali na veľmi starobylú vrstvu svojej cirkevnej Tradície, zachytenú hieromučeníkom Ignácom Antiochijským, že Rímska cirkev „predsedá v láske“ (List Rimanom, Úvod).   

V záujme lásky medzi sesterskými cirkvami zavíta pápež František do Prešova, aby ako nástupca apoštola Petra a výraz jednoty v láske pre celú cirkev so slovenskými gréckokatolíckymi biskupmi ako nástupcami apoštolov v miestnej cirkvi byzantsko-slovenského obradu celebroval svätú božskú liturgiu, „vrchol, ku ktorému smeruje činnosť cirkvi, a zároveň prameň, z ktorého vyviera všetka jej sila“ (Sacrosanctum Concilium, 10).

Je azda možný väčší dôkaz veľkosti lásky pápeža Františka ku gréckokatolíkom na Slovensku?

Hostia obvykle prinášajú so sebou dary. Zaiste ani František nepríde bez spomienkových predmetov pre svojich bezprostredných hostiteľov. No pápeži zvyknú obdarúvať nielen počas svojich pastoračných návštev. A okrem toho, občas to robia aj veľmi nebadane.

Chcel by som sa prihovoriť za to, aby sme zrušenie zákazu účinkovania ženatých gréckokatolíckych kňazov na území Severnej Ameriky pápežom Františkom v roku 2014 začali vnímať ako dar aj pre Gréckokatolícku cirkev na Slovensku.

Možno sme si to ani poriadne neuvedomili, ale medzičasom sme prostredníctvom vladyku Milana Lacha a ním povolaných kňazov zo Slovenska začali poskytovať pastoračnú výpomoc potomkom našich predkov v Severnej Amerike, čím sme sa otvorili okolitému kresťanskému svetu v duchu Františkových slov a zároveň sme začali čerpať duchovné impulzy od našich zámorských bratov vo viere, čoho pekným svedectvom sú aj myšlienky zo spoločného katechizmu východných katolíckych cirkví prítomných v USA, ktoré medzičasom publikujeme aj na stránkach Sveta kresťanstva.

Ján Krupa

Zdroj:
https://svetkrestanstva.postoj.sk/86939/dychanie-oboma-stranami-pluc-v-casoch-papeza-frantiska

Foto:
Zasadnutie Medzinárodnej zmiešanej komisie pre dialóg medzi katolíckou a pravoslávnou cirkvou
Zdroj: https://sib-catholic.ru/