„Východniarčina“ je dialektom rusínčiny

27.11.2018


Po prečítaní názvu článku ma mnohí budú konfrontovať, že sa mýlim, lebo tzv. Východniari sú vlastne Slováci, žijúci na východe. 

Predošlý víkend však bol na 28. ročníku Festivalu duchovnej piesne v Snine zbor Rusínov zo Srbska, ktorý potvrdil, že Zemplínčania či Šarišania sú vo svojej podstate Rusíni. Tento zbor je účastníkom festivalu už mnoho rokov a pozostáva z Rusínov žijúcich v Srbsku, ktorí na vtedajšiu „Dolnú zem“ odišli pred asi 270 rokmi z dnešného dolného Zemplína a Šariša. 

Dodnes si zachovali všetko, čo mali doma, rusínske povedomie, východnú vieru, jazyk a písmo azbuku. Keď som sa dozvedel, že prídu na Slovensko Rusíni zo Srbska, veľmi som sa potešil, lebo mám rád túto krajinu a jej obyvateľov. 

Pri stretnutí som hneď začal hovoriť po srbsky, ale oni ma zastavili slovami: „Otče, my po serbski hutorime doma, tu chceme hutoric po svojomu, po rusnacki“. Tak sme teda hutorili po „rusnacki“, aj keď srbčina mi ide lepšie. Predtým som v Srbsku Rusínov už stretol, ale aj tak som sa cítil veľmi zvláštne, že hovorím po zemplínsky s ľuďmi, ktorí sú vo svojej krajine rusínskymi patriotmi. Ako mi povedali, je im veľmi smutno, že sa obyvatelia Slovenska, ktorí hovoria ich jazykom asimilovali a tvrdia o sebe, že sú Slováci. Ako dôkaz uviedli, že s Rusínmi ich predsa spája východná viera (pravoslávna alebo gréckokatolícka), podobné kroje, piesne a hlavne jazyk. 

Slováci sú na opak západnej viery (rímskokatolíckej alebo protestantskej), majú iný jazyk, piesne aj kroje. „Znace, nas bars merži, že z Rusnacoch na Slovensku zrobiľi vichodňaroch, šak to je geograficki pojem a ňe etnicki“. Východniarský prízvuk na druhej alebo tretej slabike je, ako hovoria, prízvukom rusínskym, ale keďže Rusíni boli na Slovensku počas komunizmu zakázaní, vytvorili tzv. Východniarov. 

Ďalším dôkazom, že sú títo ľudia skutočnými Rusínmi je aj to, že susednou obcou pri jednej z rusínskych dedín v Srbsku sú práve Slováci, ktorí tam prišli z dnešného stredného Slovenska. Medzi sebou sa však nesobášia a obe dediny si držia svoje zvyky a vieru. Rusíni gréckokatolícku a Slováci evanjelickú. Keby boli aj Zemplínčania Slováci, určite by to nerobili, keďže by boli jedným národom. 

Na záver netreba zabudnúť, že rusínsky (zemplínsky) jazyk je v Srbsku kodifikovaných už od roku 1920 a popri Maďaroch, Slovákoch, Nemcoch, či Ukrajincoch sú Rusíni jedným z oficiálnych národnostných menšín v Srbsku. Majú svoje vysielanie v televízii a rádiu, časopisy, aj školy. To všetko po „hutoracky“. 

prot. ThDr. Peter Soroka, PhD.

PS: 
Presvedčte sa sami, oficiálnu web stánku Rusínov v Srbsku nájdete TU: http://www.ruskeslovo.com/
 

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2026

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
05.03.2026

Pozvánka na premiéru:  Predavač dažďa / Продавач доджу

1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026 Originál: Predavač dažďa štvrtok 12. 3. 2. premiéra Veľká scéna Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať. Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
04.03.2026

Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla

autorka: Julia Pańków         Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
01.03.2026

PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami

Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si  atraktívne podujatia zam…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.02.2026

Ivan Soták *1929 †2026

Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov Róbert Bejda redaktor, webeditor Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
21.02.2026

Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Agáta Pilátová Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Inzerat u Labirskŷch novynkoch:
Hledame 30-ročnu ženu do reklamŷ "Jak u 50-tci vŷzeraty na 35"...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať