Východniari neveria, že desať rokov po vstupe do EÚ sa majú lepšie

Máme sa lepšie. Aspoň tak to tvrdia štatistiky pri porovnaní priemerných platov a cenovej hladiny pred naším vstupom do EÚ a teraz, 10 rokov po ňom. Hoci sa to mnohým pri pohľade do svojich peňaženiek nemusí zdať, oproti začiatku roka 2004 ceny u nás stúpli o 39 percent, avšak priemerné mzdy za ten čas narástli až o 71 percent.

Tento štvrtok oslávime 10 rokov od nášho vstupu do EÚ, čo nám prinieslo viaceré výhody, no aj nevýhody. Pri pohľade do ekonomických štatistík však o niečo viac prevažujú pozitíva. Miera nezamestnanosti klesla z vtedajších 17,4 na 14,2 percenta, čo v absolútnych číslach predstavuje vyše 73 000 ľudí.
 
Ekonomika je výkonnejšia takmer o polovicu, avšak pravdou je aj to, že naše zadlženie vzrástlo zo 42,4 na 55,4 percenta. Podstatne lepšie sme na tom pri porovnaní rastu cien.
 
Kým v roku 2004 to bolo 8,5 percenta, minulý rok sme si infláciu oficiálne takmer ani nevšimli, lebo dosiahla len 1,4 percenta, čo je druhý najpomalší rast za posledných 10 rokov.

Analytička: Opasky si nemusíme uťahovať
„Cenový rast sa z roka na rok spomaľoval. Kríza viedla k opatrnému správaniu slovenských spotrebiteľov pri nakupovaní. Aj tak však boli ceny tovarov a služieb vlani o takmer 40 % vyššie ako v roku 2003. To však neznamená, že si musíme uťahovať opasky, lebo síce rástli ceny, ale aj mzdy a tie vyšším tempom,“ uviedla analytička Poštovej banky Jana Glasová.
 
Platy narástli o 71 percent
Zatiaľ čo si začiatkom roka 2004 priemerný Slovák našiel na výplatnej páske 14 541 Sk (482,5 €), vlani to bolo už 824 eur, čo je nárast o takmer 71 percent.
 
Ešte zaujímavšjšie by dopadlo také porovnanie, ak by sme priemerný plat prepočítali na vtedajší kurz cca 40 Sk/€. V takom prípade by bol nárast platov dokonca viac než dvojnásobný.
 
„Cenová hladina na Slovensku vzrástla za uplynulé desaťročie o dve pätiny, priemerné nominálne platy sa však zvýšili o takmer tri štvrtiny. Z tejto jednoduchej rovnice vyplýva, že priemerný Slovák si zo svojho platu môže dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb ako pred 10 rokmi,“ dodáva J. Glasová.
 
Ľ. Drahnovský:  Máme sa lepšie, ale aj tak radšej sporíme   
Analytik agentúry pre prieskum trhu Terno Ľubomír Drahovský tvrdí, že východniari, a to najmä tí žijúci v oblastiach so zvýšenou nezamestnanosťou, si o týchto číslach môžu myslieť svoje.
 
„Slováci sú celkovo veľmi skeptickí. Niektorí majú aj oprávnene pocit, že sa majú horšie. Sú to najmä tí, ktorí nevidia jasné svetlo do budúcnosti, lebo zarábajú buď málo alebo sú nezamestnaní. Ak platy stagnujú, vnímate len nárast cien a najciteľnejšie pri potravinách, lebo tie kupujeme najčastejšie. Väčšina ľudí nevníma zvýšenie ich životnej úrovne po vstupe do EÚ, čo dokumentuje aj to, že posledné roky stagnujú až klesajú tržby obchodníkov. Na druhej strane úspory Slovákov v bankách dosahujú až 26 miliárd €, lebo sa bojíme budúcnosti a odkladáme si na horšie časy.“
 
Podľa šéfky katedry sociálnych štúdií košickej UPJŠ Gabriely Kravčákovej síce za ten čas platy nominálne vzrástli, ale to nevypovedá o životnej úrovni.
 
„Tá je dlhodobo vnímaná negatívne, čo tiež ovplyvňujú informácie o korupcii, netrestaných nelegálnych praktikách atď. Veľa mladých Slovákov je nezamestnaných, má nízky príjem, nemá možnosť si zabezpečiť vlastné bývanie, nemá možnosť dostať hypotekárny úver. Je to dostatok dôvodov na to, aby sa východniari cítili byť nespokojní až nešťastní.“
 

Na bežný nákup robíme kratšie, hoci stojí viac
Práve výdavky na potraviny každý mesiac ukrajujú domácnostiam až štvrtinu z ich rodinných rozpočtov.
 
Analytici Poštovej banky vložili do nákupného košíka chlieb, kurča, 20 deka šunkovej salámy, liter polotučného mlieka, 20 deka Eidamu, maslo, pol kila jabĺk a 2 pivá.
 
Podľa ich analýz by sme za tento nákup tesne pred dátumom nášho vstupu do EÚ zaplatili pri prepočte na eurá 7,80 €.
 
Na túto sumu by priemerný Slovák musel v roku 2004 pracovať zhruba 2 hodiny a 37 minút. Rovnaký nákup by ho teraz síce vyšiel až na 10 € (nárast o 28 percent), avšak vďaka vyšším priemerným platom by na to musel pracovať len necelé 2 hodiny, čiže až o 40 minút menej ako vtedy.
 
jsv
 

Anketa
 
Zlepšila sa vám životná úroveň?
Podľa štatistík sa slovenskej ekonomike ako aj bežným ľuďom po vstupe do EÚ darí lepšie. My sme sa v košických uliciach spýtali ľudí, či sa zlepšené štatistické ukazovatele premietli aj do ich života.
 •Andrea Gachal (žena v domácnosti) - Naša životná úroveň sa zvýšila, teda aspoň my v rodine sa máme lepšie. Neviem, ako je to u iných, no mne sa zdá, že si môžeme viac dovoliť, hoci registrujem stúpanie cien. Aj štatistiky zrejme hovoria, že by malo byť lepšie, no mnoho ľudí nemá dôvod si to myslieť. Mám štyri deti, vidím, ako tie ceny rastú, no tiež vidím, že niečo aj pokleslo.
 •Mária Fazekašová (študentka) - Mala som deväť rokov, keď sme vstupovali do EÚ a veľmi som to vtedy nevnímala. Na rodičoch však vidím, že veľmi spokojní nie sú, čo sa odvtedy udialo vo finančnej oblasti. Ja tiež vidím nárast cien, keď niekam idem. Čo počúvam, platy zostávajú rovnaké, ceny v obchodom rastú, možno aj preto moji rodičia to tak zle vnímajú.
 •Martin Karafa (zamestnanec v IT firme) - Jedna vec sú štatistiky, druhá reálny život. Myslím si, že väčšina ľudí sa má v najlepšom prípade tak isto ako pred tými desiatmi rokmi, ak nie horšie. Netvrdím, že je to môj prípad, my sme vo firme na tom ešte relatívne dobre, ale poznám mnoho ľudí, ktorým sa horšie žije. Aj mne sa však zdá, že ceny rastú rýchlejšie ako platy, hlavne čo sa týka potravín alebo výdavkov ohľadom bývania.
 •Bartolomej Torkoš (robotník v U.S. Steele) - Viete čo, ani som to nezaregistroval. Skoro žiaden rozdiel nevidím, mám sa tak isto ako predtým, väčšina mojich známych je na tom rovnako. Registrujem neustále zvyšovanie cien, našťastie u nás v U.S. Steele aspoň rastú každý rok aj platy. Ale poznám kopu ľudí, čo žijú zo 400-500 € a oni by asi viac nadávali.
 •Jozef Krivý (strojník) - Najlepšie som sa mal za socializmu, no od vstupu do EÚ je to finančne čoraz horšie. Robím v rakúskej firme, mám dva roky do dôchodku, ale plat je čoraz menší. Väčšina tých vecí, čo kupujem, je drahšia. Kupujeme menej ako predtým, šetriť už veľmi nedokážem, lebo z výplaty mi aj tak nič nezostane. Keby sme nebývali na dedine a nedochovali si nejaké potraviny, mali by sme asi dosť veľké problémy vyžiť.
 
jsv
 

Na Slovensko pritieklo z EÚ 13 miliárd €
Zdroje Európskej únie (EÚ) predstavujú takmer 80 percent verejných investícií na Slovensku. V programovom období rokov 2004 až 2013 bolo z fondov politiky súdržnosti vyčlenených 12,86 miliardy eur.
 
Od roku 2004, keď sa SR stala členom Únie, sa podľa Andreja Králika zo zastúpenia Európskej komisie (EK) na Slovensku postavilo z eurofondov viac ako sto kilometrov diaľnic a rýchlostných komunikácií, ďalších 112 kilometrov je vo výstavbe. Postaviť, či zmodernizovať sa podarilo aj 1 830 kilometrov ciest prvej, druhej a tretej triedy.
 
Rovnako tak sa vďaka zdrojom z EÚ investovalo do modernizácie vyše 100 kilometrov železníc, do nákupu nových vlakov či prostriedkov mestskej hromadnej dopravy. Investície smerovali aj na rekonštrukciu viac ako tisícky škôl, 56 nemocníc a 208 zariadení sociálnej starostlivosti.
 
EÚ podporila aj obnovu 843 sídel a verejných priestranstiev na Slovensku. Medzi slovenských poľnohospodárov sa prerozdelilo 4,848 mld. eur v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a rozvoja vidieka.
 
Vďaka tlaku EK poklesla cena roamingových hovorov a SMS o 80 percent a používanie mobilného internetu v zahraničí zlacnelo o 91 percent.
 
| Marián Kizek

Zdroj: http://kosice.korzar.sme.sk/c/7186561/vychodniari-neveria-ze-desat-rokov-po-vstupe-do-eu-sa-maju-lepsie.html