Východniari v smútku: Zomrel jeden z najlepších slovenských tanečníkov a choreografov

Zomrel umelecký šéf, choreograf a tanečný pedagóg Juraj Goga. Vytvoril množstvo choreografií, kde svojou precíznou profesionálnou prácou výrazovo a technicky veľkou mierou pozitívne ovplyvňoval smerovanie baletu na mnohých slovenských scénach.

Juraj Goga začínal ako tanečník v Ukrajinskom súbore piesní a tancov v rodných Medzilaborciach v roku 1953, odkiaľ prešiel do Bratislavy do SĽUK-u a neskôr do Vojenského umeleckého súboru. "Vďaka svojej vybrúsenej technike roku 1958 opustil folklórny tanec a stal sa členom baletu Štátneho divadla Košice. Neskôr sa prepracoval na post sólistu baletu Státního divadla Oldřicha Stibora v Olomouci, v rokoch 1964 až 1971 pokračoval v sólovej kariére opäť v balete v Košiciach," tak si zaspomínali na Gogu v Štátnom divadle v Košiciach s dodatkom, že ako vyhranený tanečník predovšetkým charakterových postáv klasickej baletnej literatúry si naďalej rozvíjal nielen výrazovú škálu, ale aj techniku. "Preto celkom prirodzene na sklonku tanečnej kariéry prijal post pedagóga a choreografa Podduklianskeho ľudového umeleckého súboru v Prešove. V roku 1983 sa tretí raz vrátil do Košíc a ujal sa funkcie umeleckého šéfa a choreografa. V roku 1996 odišiel do dôchodku."

V jednom z rozhovorov Juraj Goga (3. 3. 1935 - 12. 11. 2021) povedal: "Hoci som sa vyučil za krajčíra, učaroval mi v roku 1953 tanec. Neviem vysvetliť, prečo mňa, obyčajného rusínskeho chlapca z východu, očaril práve tento žáner, ale bolo to niečo také silné, čomu som nedokázal odolať," vyznal sa pred mnohými rokmi.

V zdravici k jeho osemdesiatke mu kolegovia z PUĽS-u okrem iného povedali: "Hovorí sa, že režisér umiera prvou premiérou a ďalej žije už len v hercovi. Potom by sme azda mohli tvrdiť, že choreograf žije cez tanečníkov, ktorí odovzdávajú jeho posolstvo vložené do tanca ďalej divákom. Ak by to tak bolo, Juraj Goga by žil azda navždy! Pretože počet tancov, ktoré tento choreograf a zároveň skvelý tanečník naskúšal a vytvoril, sa zrejme ani nedá odhadnúť....!"

Z tanečných kreácií k najvýraznejším Gogovým interpretáciám sa radili predovšetkým tituly klasického repertoáru, ako Abderam v Raymonde (Košice 1961), Temný tvor v Túžbe (Olomouc 1963), Šašo v Labuťom jazere (1964), Nurali v Bachčisarajskej fontáne (Košice 1965),  Hilarion v Giselle (1965), Cárovič Ivan vo Vtákovi ohnivákovi (1967) či Danilo v Kamennom kvietku (1971).

Ako choreograf pripravil v PUĽS-e vyše dvadsať celovečerných hudobno-tanečných programov, s ktorými sa súbor prezentoval doma i v zahraničí: Melódia Karpát, Poddukelské kvety, Leť, pieseň moja!, Pod slnkom slobody a i). V Košiciach naštudoval napr. Ej, husári, Slovenské nálady (1984), Šáteček (1985), Gajané (1986), Raymondu (1986), Z rozprávky do rozprávky (1986), Legendu o láske (1987). Spolupracoval s operou, operetou a činohrou.

Angažmány:
Ukrajinský súbor piesní a tancov Medzilaborce 1953/54,
SĽUK 1954-55,
Vojenský umelecký súbor Bratislava 1955/58,
Štátne divadlo Košice 1958/61,
Štátne divadlo Oldřicha Stibora Olomouc 1962/64,
Štátne divadlo Košice 1964/71,
PUĽS 1971/83,
Štátne divadlo Košice 1983/96.

Zdroj: 
https://www1.pluska.sk/regiony/vychodne-slovensko/umelecke-nebo-je-bohatsie-dalsiu-legendu-zomrel-uznavany-slovensky-choreograf-tanecnik

Foto: PUĽS