Vyhlásenie k udalostiam z 2.8. v baziliánskom monastýre; rozsudok súdu

Otcovia baziliáni Jozafát V. Timkovič a Gorazd A. Timkovič sa odvolali na pápeža rímskeho Benedikta XVI. v jednej a tej istej kauze celkovo päťkrát. Piate odvolanie adresované priamo pápežovi Benediktovi XVI. do Vatikánu odoslali 28. júna 2006. I napriek tomu, že pápež rímsky dal každému veriacemu právo priameho odvolania sa na jeho osobu (primát pápeža rímskeho v praxi podľa kánona 1059 §1 CCEO), ani na jedno z odvolaní otcov Timkovičovcov dodnes neodpovedal ani pápež rímsky Benedikt XVI. a ani nikto pápežom rímskym poverený…

Okresný súd Prešov odpovedal v mene Slovenskej republiky otcom Timkovičovcom namiesto pápeža Benedikta XVI. na ich piate odvolanie z 28. júna 2006. V rozsudku z 23. januára 2008 (čj. 11C/23/2007 – 128-130) Okresný súd Prešov rozhodol namiesto pápeža rímskeho, že odvolanie Timkovičovcov na pápeža z 28. júna 2006 odvolaním nie je, ale je vraj len akýmsi trestným oznámením… Následne Okresný súd Prešov vyniesol rozsudok, ktorý nadobudol platnosť 14. júla 2008. Otcovia Timkovicovci sa o tom dozvedeli 1. augusta 2008. Podľa tohto právoplatného rozsudku v mene Slovenskej republiky, pred Slovenskou republikou prestali byť baziliánmi a v zmysle rozsudku boli povinní do troch dní od nadobudnutia platnosti rozsudku Prešovský baziliánsky monastyr opustiť.
Otcovia Timkovičovci tak aj urobili v sobotu, 2. augusta 2008, keď opustili Prešovský baziliánsky monastyr a odsťahovali sa do Košíc do domu, ktorý je vo vlastníctve ich rodného brata. Adresa: Štefanikova ulica č. 11, Košice, 040 01.

Prečo sú vlastne otcovia Timkovičovci prenasledovaní?
Všetky dokumenty k problematike sú publikované v knihe: J.V. Timkovič, Rusíni na Slovensku v cirkevných dokumentoch, 1. diel, Užhorod, 2006, 638 strán. Táto kniha je k dispozícii širokej verejnosti vo všetkých vedeckých knižniciach na Slovensku a vo všetkých národných knižniciach na celom svete. Túto knihu vlastní vo svojej osobnej knižnici i pápež Benedikt XVI. a devätnásť pravoslávnych patriarchov (Konštantinopol, Alexandria, Antiochia, Jeruzalem, Rusko, Gruzínsko, Srbsko, Rumunsko, Bulharsko, Cyprus, Grécko, Albánsko, Poľsko, České zeme a Slovensko, Amerika, Sinaj, Fínsko, Japonsko a Ukrajina).

o. Jozafát V. Timkovič, OSBM
o. Gorazd A. Timkovič, OSBM

Na vedomie:

- pápež rímsky Benedikt XVI., Città del Vaticano, Taliansko.

********************************

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu Rád Sv. Bazila Veľkého so sídlom v Prešove, Vajanskeho 31, zastúpeného JUDr. Františkom Pavlovským, Gréckokatolícke biskupstvo v Prešove, Hlavná 1, Prešov, proti žalovaným Ing. Andrejovi Timkovičovi, nar. 3.4.1959, trvalé bytom Košice, Štefánikova 11, t.č. Prešov, Vajanskeho 31, a 2. Vladimírovi Timkovičovi, nar. 19.7.1964, trvalé bytom Košice, Štefánikova 11, t.č. Prešov, Vajanskeho 31, o vypratanie nehnuteľnosti a prísl. takto

rozhodol:

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní vypratať priestory v kláštore žalobcu na ul. Vajanskeho 31 v Prešove, súp. č. 5689 stojaceho na parcele KN 4223 zapísaného na LV č. 4441 kat. úz. Prešov a tieto odovzdať žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania každý z nich vo výške 3.000,-Sk a sumu 7.249,- Sk sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet JUDr. Jána Lemeša č.ú. 0109261335/0900, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odôvodnenie Žalobca ako vlastník nehnuteľnosti - kláštora nachádzajúceho sa v Prešove, na ul. Vajanskeho 31, súp. č. 5689, stojaceho na parcele KN 4223, zapísaného na LV č. 4441 kat. úz. Prešov sa domáhal vypratania žalovaných z jeho priestorov z dôvodu, že už nie sú členmi rádu v dôsledku vylúčenia, pričom odmietajú predmetné priestory vypratať.

Žalovaní so žalobou nesúhlasili, popierajúc, že by došlo k ich platnému vylúčeniu z rádu. Svoje tvrdenie odôvodnili tým, že dekrét o vylúčení bol doručený zo 14 mesačným oneskorením, nepredchádzalo mu schválenie vylúčenia Východnou kongregáciou, keďže toto schválenie bolo dané až 27.4.2006, teda po vydaní dekrétu o vylúčení zo dňa 14.3.2005. Z obsahovej stránky považovali dekréty za neplatné pre nedostatočnú konkretizáciu dôvodu vylúčenia a napokon uviedli, že po obdržaní dekrétov sa odvolali k pápežovi podaním zo dňa 28.6.2006, doposiaľ odpoveď síce nedostali, ale podľa cirkevného práva, pokiaľ nedostanú odpoveď od pápeža, sú nedotknuteľní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, dekrétmi č. 098/2005 a 097/2005 zo dňa 14.3.2005, listom kongregácie pre Východné cirkvi č. 143/2005, dekrétom č. 259/06 zo dňa 17.6.2006, protokolmi č. 24/2006 a 25/2006 zo dňa 15.5.2006, potvrdením o pridelení identifikačného čísla žalobcu a potvrdením o jeho právnej subjektivite, výpisom z LV č. 4441 kat. úz. Prešov, listom žalovaných o značeným ako trestné oznámenie na kardinála Jozefa Tomka zo dňa 28.6.2006, dekrétom č. 257/06 zo dňa 17.6.2006, vyhlásením č. 126/2007 a 127/2007 zo dňa 2.7.2007, listom kongregácie pre Východné cirkvi č. 144/2005 zo dňa 27.4.2006, vyhlásením č. 452/2006 zo dňa 20.12.2006, listom Kongregácie pre Východné cirkvi č. 143/2005 a 144/2005 zo dňa 2.12.2006, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Žalobca je vedený ako výlučný vlastník nehnuteľnosti okrem iného aj domu súp. č. 5689, stojaceho na parcele KN 4223, ako to vyplýva z výpisu z LV č. 4441 kat. úz. Prešov.
Podľa potvrdenia Ministerstva kultúry SR, žalobca je evidovaný v zmysle zákona 308/1991 Zb. ako samostatný právny subjekt.

Generálny predstavený- protoarchimandrita Baziliánskeho Rádu Sv. Jozafata vydal pod č. 097/2005 dňa 14.3.2005 dekrét o vylúčení žalovaného v 2.rade z Baziliánskeho Rádu Sv. Jozafata a pod č. 098/2005 dňa 14.3.2005 aj dekrét o vylúčení žalovaného v 1. rade zo spomínaného rádu. V dekrétoch sa uvádza, že budú vykonané po schválení sv. stolice.

K dekrétu o vylúčení žalovaného v 1 .rade vyjadrila Kongregácia pre Východné cirkvi so sídlom v Ríme súhlas listom č. 143/2005 zo dňa 27.4.2006 a k vylúčeniu žalovaného v 2. rade vyslovila súhlas listom č. 144/2005 zo dňa 27.4.2006 (č.l. 70).

Z protokolu zo dňa 15.5.2006 vyplýva, že obom žalovaným v uvedený deň v prítomnosti 4 osôb boli odovzdané originály dekrétov o vylúčení z Baziliánskeho Rádu spolu s potvrdzujúcim listom z východnej kongregácie. Aj keď žalovaní dokumenty prevzali, odmietli podpísať ich prevzatie.
Žalovaní síce v písomnom vyjadrení uviedli, že sa odvolali voči dekrétom listom zo dňa 28.6.2006 priamo pápežovi, ale z tohto listu (č.l. 37) vyplýva, že nejedná sa o odvolanie voči prevzatým dekrétom o vylúčení z rádu, ale o trestné oznámenie na kardinála Jozefa Tomka. Je to zrejmé z označenia tohto listu, kde je uvedené, že ide o spomínané trestné oznámenie za ťažké poškodzovanie záujmov cirkvi v otázkach zjednotenia sa s pravoslávnymi - can. 1059 § 1 CCEO. V liste sa žalovaní sťažujú na perzekúciu miestnou gréckokatolíckou cirkevnou hierarchiou za ich obraňovanie rusínskej cirkvi, a preto žiadali o preverenie a prípadné potrestanie pracovníkov Segregariato delí Stato za marenie zjednocujúcich ekumenických snáh. V liste nie je vôbec zmienka o nejakom dekréte o vylúčení z rádu.

Generálny predstavený Baziliánskeho Rádu Sv. Jozafáta vydal písomné vyhlásenie pod č. 126/07 zo dňa 2.7.2007 o tom, že žalovaný v 2. rade sa v stanovenom termíne neodvolal ku kompetentnej a cirkevnej autorite, preto dekrét o jeho vylúčení nadobudol účinnosť a právoplatnosť 17.6.2006 (č.l. 48) a tieto skutočnosti potvrdil aj u žalovaného v 1. rade listom zo dňa 2.7.2007 pod č. 127/07 (č.l. 68). Kongregácia pre Východné cirkvi so sídlom v Ríme listom zo dňa 10.6.2006 č. 143/2005 oznámila generálnemu predstavenému Baziliánskeho Rádu Sv. Jozafáta, že doposiaľ im nebolo doručené odvolanie žalovaného v 1 .rade proti dekrétu o prepustení z rehoľného rádu (č.l.6) a to isté oznámila aj listom č. 144/2005 zo dňa 2.12.2006 (č.l. 111) vo vzťahu k žalovanému v 2. rade.

Napokon Generálny predstavený Baziliánskeho Rádu Sv. Jozafáta vydal dňa 20.12.2006 vyhlásenie, že doposiaľ nebol mu ako najvyššej autorite rádu predložený návrh na cirkevné súdne konanie voči dekrétom o vylúčení žalovaných z rádu a nebol ani informovaný o takom konaní, ak by návrh bol podaný v rozpore s cirkevnou disciplínou (č.l. 109, 113).

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník mám právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu neprávom zadržuje.

V prípade tejto reivindikačnej žaloby je potrebné, aby žalobca preukázal svoje vlastníctvo k vypratávanej nehnuteľnosti a to, že žalovaní ju užívajú neoprávnene, v danom prípade, že nie sú členmi jeho rádu. Všetky tieto zákonné predpoklady boli naplnené. V súvislosti s vylúčením žalovaných z rádu je potrebné zdôrazniť, že súd nemôže preskúmavať vecnú správnosť sporných dekrétov o vylúčení žalovaných zradu, keďže to spadá výlučne do kompetencie cirkvi a jej inštitúcii. Nanajvýš súd vyhodnotí len formálnu stránku právoplatnosti príslušných dekrétov - doručenie, schválenie apoštolskou stolicou (čo bolo zrealizované) a napokon, či žalovaní nepodali takzvaný rekurz.

Podľa can. 501 § 2 Zákonníka východných katolíckych cirkví CCEO člen môže proti prepúšťaciemu dekrétu do 15 dní podať rekurz s pozastavujúcim účinkom. Žalovaní však túto možnosť nevyužili, ich list adresovaný pápežovi zo dňa 28.6.2006 nie je rekurzom ani odvolaním voči konkrétnemu dekrétu o vylúčení. Rekurz sa pritom podáva na vyššiu autoritu toho, kto dekrét vydal (can. 997 - § 1).

Skôr, než kto podá rekurz, musí od jeho pôvodcu písomne žiadať v zánikovej lehote 10 dní počítaných odo dňa doručenia dekrétu odvolanie alebo opravu dekrétu (can. 999-§ 1).

Žalovaní možnosť opravného prostriedku voči dekrétom o vylúčení nevyužili, preto dekréty sú právoplatné. K ich námietkam súd poznamenáva, že platnosť dekrétu nevylučuje fakt, že boli doručené s dátumom vystavenia skorším než 1 rok, časový sklz vyplynul z toho, že Kongregácia pre Východné cirkvi ako zložka apoštolskej stolice vyjadrila k ním súhlas až 27.4.2006, hoci žiadosť o schválenie dostala ešte 14.3.2005. Opodstatnená nie je ani námietka, že tento súhlas mal byť daný ešte pred vydaním dekrétu. Logickým výkladom can. 501 § 2 možno dospieť k záveru, že apoštolská stolica potvrdzuje už vydaný dekrét o vylúčení, neuvádza sa, že sa k platnosti vyžaduje predchádzajúci súhlas. Ide o znenie, podľa ktorého člen môže proti prepúšťaciemu dekrétu do 15 dní podať rekurz s pozastavujúcim účinkom, alebo ak dekrét prepustenia nebol potvrdený apoštolskou stolicou požadovať, aby kauza bola prejednávaná súdnou cestou.

Žalobca teda preukázal oba zákonné predpoklady svoje reivindikačnej žaloby vrátane toho, že žalovaní užívajú jeho nehnuteľnosť neoprávnene, keďže nie sú už členmi jeho rádu. K námietke žalovaných, že neužívajú celú nehnuteľnosť, súd dodáva, že je irelevantná, pretože v konaní o vypratanie nehnuteľností súd neskúma, ktorú konkrétnu časť momentálne užívajú. Postačuje, ak užívajú časť nehnuteľnosti. Žalovaní nepreukázali svoje tvrdenie o tom, že sú stále členmi rádu, nevyužili postup a opravné prostriedky v zmysle CCEO. Preto súd žalobe o ich vypratanie z predmetnej nehnuteľnosti vyhovel. Vzhľadom na to, že v žalobnom petite sa žalobca domáhal aj určenia, že žalovaní nemajú nárok na bytovú náhradu, súd tento výrok považoval za nadbytočný, keďže žalovaní boli zaviazaní vypratať nehnuteľnosť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Preto v časti o určenie, že žalovaní nemajú nárok na bytovú náhradu žalobu zamietol.

Úspešnému žalobcovi bola v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznaná náhrada trov konania, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok zo žaloby. Správne tento súdny poplatok vo vzťahu k obom žalovaným činí 6.000,- Sk, žalobca zaplatil 9.000,-Sk, o preplatku súdneho poplatku zo žaloby bude rozhodnuté samostatným uznesením. Priznané boli aj trovy právneho zastúpenia, ktorých vyčíslenie predložil bývalý právny zástupca žalobcu JUDr. Ján Lemeš dňa 28.1.2008, teda v zákonnej lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. Tieto trovy boli priznané v rozsahu ich uplatnenia v súlade s dispozičnou zásadou v občiansko - súdnom konaní. Vykonané boli tieto úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia 16.11.2006, podanie žaloby 8.2.2007, písomné stanovisko k vyjadreniu žalovaných 9.8.2007 a účasť na pojednávaní 21.11.2007. Súd vychádzal z tarifnej odmeny za 1 úkon právnej pomoci podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.; čo za 1 úkon z roku 2006 činilo 1.260,-Sk a za úkony v roku 2007 išlo o sumu 1.371,- Sk, žalobca si však uplatnil len 1.369,-Sk. Pripočítaný bol aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky - 1 x 164,-Sk a 3 x 178,- Sk. Napokon bola priznaná aj náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 v súvislosti s účasťou advokáta na pojednávaní, keďže advokát má sídlo v Košiciach. Priznaná bola aj suma 296,- Sk za každú polhodinu, v danom prípade za 4 polhodiny.

Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Prešov, dňa 23.1.2008

Za správnosť vyhotovenia
Jana Skolodová

JUDr. Iveta Wildeová
sudkyňa