Vymyslení separatisti alebo šlabikár (ne)žurnalistiky

Na Ukrajine platí zákon o čiastočnej mobilizácii. Narukovanie pre potreby tzv. Antiteroristickej operácie na východe krajiny „hrozí“ až do veku 60 rokov života. Minulý týždeň sa v Zakarpatskej oblasti uskutočnili improvizované mítingy, v rámci ktorých ľudia protestovali proti mobilizácii. Informáciu priniesli ruské, ale i ukrajinské médiá. Dá sa povedať, že každý tak „po svojom“.  

 

Keď počas celej krízy ukrajinské a ruské médiá stoja na antagonistických pozíciách a v 95 percentách sú ich informácie skôr báje a propaganda, ako ozajstná žurnalistika (niet asi jedného dňa, kedy by sa už na 100 percent nezačala otvorená vojna, intervencia, už bolo vidieť aj tanky), v správach o zakarpatských protestoch si môžu podať ruky. Tak jedna ako aj druhá strana informuje, že za protestmi stoja Rusíni. Lepšie povedané „rusínski separatisti“.  Jedna strana, tá ukrajinská, potrebuje Rusínov predstaviť ako „separatistov“ a „moskaľov“, ktorí chcú rozbiť krajinu a tak má Kyjev vlastne opäť argument na to, prečo neuznať Rusínov. Ruská strana zase chce ukázať, že nielen na východe Ukrajiny žijú ľudia, ktorí v Moskve vidia svoju "spásu". Tak jedna ako aj druhá verzia nie sú ničím iným, ako škaredou propagandou, ktorá si pre svoje ciele a zámery našla ako obeť Rusínov.

 

Označiť ženy a detí, ktorí sa boja o svojich mužov a otcov (navyše na dramatickosti situácie pridávajú  aj „informácie“ o tom, že  po nociach niekto chodí po dedinách a berie ľudí do armády)  za „rusínskych separatistov“ je rovnako primitívne, úbohé, ako na osnove tých istých mierových protestoch hovoriť o tom, že Rusíni povstali proti Ukrajine a idú robiť to isté, čo robia ruskí separatisti na východe Ukrajiny, štedro podporovaní Moskvou. Vlastne, že sú takisto „naši“, teda  promoskovsk y. No ani na jednom videu, či nahrávke v rádiu nebolo počuť od žiadneho protestujúceho rečníka, že sú to protesty rusínske, alebo dokonca, že sa ma jednať o „revoltu“ Rusínov.   Takže  o čom sa to vlastne píše?   

 

Samozrejme, celej situácii v rámci propagandy nepomáhajú ani rozhovory a príspevky Petra Gecka, ktorý sa prehlásil za premiéra Podkarpatskej Rusi. Človek, ktorý reálne nie je a ani nepracuje v žiadnej rusínskej organizácii na Zakarpatí, "kráľ" bez kráľovstva aj bez ľudí. Podľa dostupných informácií je to človek, ktorý sa skrýva v Rusku, lebo na Ukrajine je hľadanou osobou. Dnes žiaľ, viac škodí ako pomáha riešeniu rusínskej otázky, nielen na Ukrajine. A tak ukrajinskí, ako aj ruskí propagandisti, radi publikujú jeho ničím nepodložené "chiméry", lebo on im dáva literárny materiál prvej triedy na ich ďalšie analýzy i rozširovanie svojich vymyslených románov a príbehov o teroristoch spod Karpát. Zaujímavé však je, že ruské ani ukrajinské médiá vôbec nepublikovali vyhlásenie Národnej rady Rusínov Zakarpaťa  i Svetovej rady Rusínov, ani ich žiadnym spôsobom nekomentovali. V nich sa jasne deklarovalo, že Rusíni podporujú proeurópske smerovanie Ukrajiny a veria v mierové riešenie stabilizácie situácie krajiny, bez vojny a obetí na ľudských životoch. Národná rada Rusínov Zakarpaťa tiež informovala, že aj medzi Rusínmi sa síce nájdu prorusky orientovaní ľudia s proruskými náladami, ale tí sú  zastúpení len v malom počte v porovnaní s proeurópsky naklonenými Rusínmi. A nikto z Rusínov  nevyzýva nikoho k žiadnemu separatizmu. Nepísalo sa o tom nikde, lebo sa to nehodí do "rozprávok" jedným ani druhým.

 

Tak či onak, propaganda robí svoje. Podľa servera „transkarpatia.net“ jeden zo zakarpatských serverov mal už na základe týchto informácií vyhľadávať „rusínskych separatistov“ pomocou sociálnych sietí.  A tak zrejme na základe toho, koho mal na sociálnej sieti Facebook pridaného za priateľa, označili za separatistu i Vasyľa Savu.  Lenže majú smolu. Žiaľ, tento mladý človek zomrel už pred necelým rokom, teda skôr, ako začali protesty na Majdane alebo separatistické aktivity na východe Ukrajiny.  

 

Čítanie ukrajinských a ruských médií v súčasnosti je čítaním propagandy a bájí, ktoré by im mohli závidieť i starí Gréci. Viktor Orbán môže len so závisťou pozerať na to, ako fungujú ruské i ukrajinské médiá. Ak tento obdivovateľ Ruska i Číny, ktorý už značne znížil úroveň slobody médií v Maďarsku, chce mať z novinárov a zo žurnalistiky bábkové divadlo, mal by ich poslať na školenie do Kyjeva a Moskvy. Ich médiá sú šlabikárom toho, ako sa žurnalistika robiť nemá a aj toho, čo môže propaganda medzi ľuďmi spôsobiť. Žiaľ, obeťou tohto šlabikára sú práve Rusíni.   

 

Peter Medviď, Prešov

 

Článok bol napísaný ako komentár  Rádionovín rusínskeho vysielania Slovenského rozhlasu  

a jeho znenie v rusínskom jazyku nájdete tu:  

http://www.holosy.sk/vydumany-separat%D1%96sty-abo-bukvar-nezhurnal%D1%96st%D1%96ky