Vypadli z gulášových dotácií. Pamätnú tabuľu významnému rodákovi odhalia aj tak

Išlo len o chybu, župa ju chce napraviť.

MICHAJLOV, PREŠOV. Posunutý riadok takmer pripravil občianske združenie Vánok Beskida o dotáciu.

Plánovalo ju použiť na vyhotovenie pamätnej tabule pre rodáka z Michajlova, akademického maliara Juraja Kresilu.

Prešovský samosprávny kraj hľadá spôsob, ako dotáciu prideliť.

Aktivisti sú rozhodnutí uctiť si významného rodáka stoj čo stoj aj bez župných peňazí.

Pamätná tabuľa
Vánok Beskida od roku 2017 pracuje na zachovávaní tradícií regiónu severovýchodného Slovenska a propaguje osobnosti, ktoré sa pričinili o šírenie jeho dobrého mena.

V tomto roku združenie plánovalo zhotoviť a umiestniť na priečelí budovy Obecného úradu v Michajlove v Sninskom okrese pamätnú tabuľu akademickému maliarovi Jurajovi Kresilovi.

Tabuľa s podobizňou umelca mala v slovenčine a v miestnom rusínskom dialekte informovať, že sa v nej umelec narodil 13. apríla 1932. Zomrel 22. marca 2007 v Prešove.

Slávnostné odhalenie tabule malo pripadnúť na poslednú augustovú nedeľu, sprevádzať ho malo stretnutie príbuzných, obyvateľov a hostí, vystúpenie folklórnej skupiny a občerstvenie.

Vypadli zo zoznamu
Združenie vypracovalo projekt so žiadosťou o dotáciu zo župy.

Požadovalo tisíc eur, 20-percentnú spoluúčasť malo zabezpečiť zo svojho.

Poslanci zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja za okres Snina predbežne dotáciu odobrili.

V materiáloch k dotáciám, všeobecné nazývaným ako „gulášové“, ktoré dostali župní poslanci na stôl na schválenie na rokovaní 26. júna, sa však Vánok Beskida nenachádzal.

„Vypadli sme zo zoznamu. Vraj sa pri prepisovaní nedopatrením posunul riadok,“ vysvetľuje podpredseda združenia Michal Ivanco, prečo ich oznámenie o nepodporení žiadosti prekvapilo.

„Nerozumiem, ako sa to mohlo stať.“

V okrese Snina v programe kultúra bolo podporených 25 projektov v celkovej výške 59 670 eur.

Spoľahla sa na úrad
Župná poslankyňa za okres Snina Nadežda Sirková (Hlas) majstra Kresilu osobne poznala a na schválení dotácie mala eminentný záujem.

O probléme vie.

„Možno bolo treba ešte pred rokovaním prekontrolovať materiál, uznávam, ale spoľahla som sa na to, že projekt v zozname podporených dotácií je,“ kriticky hodnotí svoje pôsobenie.

„Na úrade mi prisľúbili, že nájdu spôsob, ako projekt podporiť. Všetci traja poslanci za okres sme nanovo podpisovali hárok o pridelení dotácie pre združenie,“ hovorí.

Žiadosť posielali kade-tade
Podľa slov Ivanca žiadosť poslali podľa pokynov opätovne na úrad na oddelenie dotácií odboru projektového riadenia, neskôr na odbor kultúry a napokon aj do prešovskej galérie.

„Všetko sme poposielali. Keď sme sa kontaktovali už so štvrtou osobou, keďže jedna z nich išla na dovolenku, povedali sme si, že tabuľu urobíme tak či onak aj bez dotácie z kraja,“ hovorí.

Z úradu totiž doposiaľ informáciu o tom, ako s tisíckou pochodili, nedostali.

„Je v záujme Prešovského samosprávneho kraja podporiť myšlienku občianskeho združenia Vánok Beskida a jeho projekt pamätnej tabule pre zosnulého maliara Juraja Kresilu v obci Michajlov. Odbor kultúry v tejto veci intenzívne komunikuje priamo s občianskym združením,“ reagovala na naše otázky hovorkyňa župy Daša Jeleňová.

Ubezpečenie, že združenie tisícku napokon dostane dodatočne, získala na úrade po pondelkovom rokovaní zastupiteľstva aj poslankyňa Sirková.

„Stala sa chyba, treba ju napraviť. Odbor kultúry nájde spôsob,“ zdôraznila.

V náhradnom termíne
Združenie podľa slov Ivanca dá zhotoviť pamätnú tabuľu bez podobizne umelca len s textom. Spolu s obcou ju plánuje odhaliť koncom septembra, prípadne začiatkom októbra.

Starostka Michajlova Jana Glogovská (Hlas) ľutuje, že sa slávnosť neuskutočnila podľa plánu na sklonku augusta. Samospráva ju chcela podporiť zabezpečením kultúrneho programu a pohostenia. Vyčlenila na to tisíc eur.

„Všetci sa na ňu tešili, máme tu veľa chatárov, návštevníkov, očakávali sme aj vysokú účasť cezpoľných. V náhradnom termíne už bude slávnosť komornejšia,“ hovorí.

Pamätná tabuľa v malej obci s necelou stovkou obyvateľov má podľa starostky veľký význam.

„Treba si pripomenúť významného rodáka, určite si to zaslúži,“ dodáva Glogovská.

Získal si ich dôveru
Michal Ivanco poznal umelca Kresilu osobne. Usporiadal mu dve výstavy v Užhorode a vo Veľkom Bereznom.

Keď pred rokmi pôsobil vo funkcii riaditeľa zariadenia sociálnych služieb v Novej Sedlici, prezradil Kresilovi, že by rád zabezpečil portréty klientov, aby na papieri niekto zachytil všetko, čo prežili.

„Dobre, že ma neobjal, vraj sám chcel niečo podobné urobiť. Hoci sme na to nemali peniaze, dohodli sme sa, že k nám príde, nič za to nežiadal. Venoval starým ľuďom veľa času, hodiny počúval ich rozprávanie, vedel sa vcítiť do ich prežívaní, prenikol do ich vnútra, pochopil ho a verne v portrétoch zachytil. Preto sú také dobré,“ hovorí Ivanco.

Práve takýmto ľudským prístupom sa mu podarilo prekonať prvotný strach a obavy klientov.

„Netrpezlivo čakali, kedy na nich príde rad na portrétovanie. Získal si ich. Bol to vzácny človek,“ dodáva.

Portréty klientov a zamestnancov zariadenia majster Kresila nakreslil v roku 2006.

Akademický maliar Juraj Kresila
Narodil sa 13. apríla 1932 v Michajlove. Výtvarné umenie začal študovať v roku 1951 na Štátnej umelecko-priemyselnej škole Dr. Z. Nejedlého v Zlíne. V ďalšom roku pokračoval na UMPRUM v Uherskom Hradišti.
Vysokoškolské štúdium absolvoval na VŠVU v Bratislave u profesorov Dezidera Millyho a Jána Želibského na oddelení krajinárstva a figurálnej maľby.
Pedagogickú činnosť začal na Pedagogickej fakulte UPJŠ a neskôr na katedre výtvarnej výchovy Filozofickej fakulty UPJŠ ako odborný asistent.
Od roku 1980 do 1990 pedagogicky pôsobil na oddelení maľby na VŠVU v Bratislave.
Pôsobenie a aktivity majstra Kresilu boli bohaté a rôznorodé.
Samostatne vystavoval na domácich výstavách v Humennom, Trenčíne, Svidníku, Prešove, Bratislave a iných mestách. V zahraničí to boli Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, USA. Kolektívne vystavoval v Prešove, Košiciach, Bratislave, Sofii či Brne.
Zúčastnil sa na maliarskych sympóziách a plenéroch v Maďarsku, Ukrajine, Slovensku, Česku. Absolvoval niekoľko študijných ciest v Taliansku, Nemecku, Maďarsku, Bulharsku, Rumunsku, Grécku a USA.
Od roku 1990 bol členom Umeleckej besedy Slovenska a od roku 1993 členom Výtvarného združenia KOPA.
Počas svojej tvorby realizoval viac ako desať monumentálno-dekoratívnych diel v architektúre (Prešov - Nižná Šebastová, Humenné, Snina, Svidník, Lipany a inde). Vo svojej tvorbe sa venoval komornej maľbe, knižnej grafike, ilustráciám a kresbám.
Bol výnimočne aktívny, do posledného dňa svojho života sa zúčastňoval na rozvoji výtvarného umenia v Prešove.
V roku 2004 získal Cenu predsedu Prešovského samosprávneho kraja.
Zomrel 22. marca 2007 v Prešove.
zdroj: po-kraj.sk

Jana Otriová, redaktorka

zdroj:
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/23210685/vypadli-z-gulasovych-dotacii-pamatnu-tabulu-vyznamnemu-rodakovi-odhalia-aj-tak.html

foto:
Portréty majstra Kresilu. (zdroj: Archív Domova v Poloninách)