Vyšla Historická revue špeciál 2013: Byzantskí vierozvestcovia - ich osudy a doba

 
V budúcom roku si pripomenieme pre našu krajinu významnú udalosť ktorá sa stala pred 1150 rokmi, no napriek tomu má pre nás veľký význam dodnes. V roku 863 prišli na Veľkú Moravu na žiadosť kniežaťa Rastisla­va dvaja učení bratia z gréckeho Solúna (dnešné Thessaloniki), ktorých poslal byzantský cisár Michal III, aby v našej zemi šíria kresťanskú vieru, a to v jazyku, zrozumiteľnom pre jej obyvateľov. Na našom území sa kresťanstvo začalo šíriť už o niekoľko desaťročí skôr, po príchode solúnskych bratov však dostalo nový rozmer. Vytvorila sa samostatná cirkevná organizácia, ktorú uznala aj Rímska kúria, čím dosiahla Veľká Morava rovnaké postavenie, aké mali ostatné európske včasnostredoveké štáty. Preto chceme venovať tejto udalostí zvýšenú pozornosť aj v našom časopise.
 
Z príspevkov, ktoré uverejňujeme v tomto čísle Historickej revue, sa dozviete, v akých historických súvislostiach sa tieto udalostí odo­hrávali, s akými problémami sa ich aktéri museli vyrovnávať a vôbec, ako vtedy žití. Oboznámite sa s misijnou činnosťou solúnskych bratov ešte v období pred ich príchodom na naše územie, a to u Chazarov. Pri­blížime Vám, ako vyzeralo ich rodné mesto Thessaloniki v čase, keď boli z neho vyslaní na misijnú cestu do našej krajiny. Poskytneme Vám pohľad na zložitú situáciu, ktorá sa vtom čase vytvorila medzi dvomi cen­trami kresťanskej organizácie- medzi Rímom a Konštantínopolom, a na výraznú osobnosť konštantínopolskej cirkvi - patriarchu Fotia.
 
Nedorozumenia, ktoré sa medzi obomi centrami vytvoria, mali síce  charakter dogmatických sporov, týkajúcich sa výkladu Svätého Písma, v skutočnosti však za nimi bob spory o územné právomoci na územiach, ktoré sa christianizáciou stávali súčasťou jednej alebo druhej cirkevnej provincie. Výrazne sa to prejavilo na Veľkej Morave, ale tiež v Bulharsku.
 
Na územie Moravy začalo kresťanstvo prenikať už na prelome 8. a 9. storočia, a to z viacerých strán, ako sa do­zvedáme z písomných prameňov. Trvalo však určitý čas, kým bolo aj organizačne podchytené. Veľký význam solúnskych bratov spočíva vtom, že zásluhou Konštantína sa kres­ťanské učenie v slovanskom jazyku mohlo rozšíriť medzi širokými vrstvami obyvateľstva, ktoré mu ľahko porozumeli.
 
Po jeho smrti sa Metod zaslúžilo jeho organizačné pod­chytenie a svojimi diplomatickými schopnosťami najmä o uznanie Svätou stolicou a jeho zrovnoprávnenie s kresťanskými organizáciami susedných štátov. 0 tom všetkom sa z viacerých pohľadov dozviete na stránkach His­torickej revue, kde sa zdôrazňuje nielen jazyková, ale aj kultúrna dimenzia cyrilo-metodského diela a jej význam pre ďalší národný a historický vývoj Slovenska. V tejto súvislosti je napríklad zaujímavé, akú úlohu zohral v tomto procese Devín. Možno vás zaujme aj informácia našich archeoló­gov, pracovníkov Slovenskej archeologického a historického inštitútu, ako vtom čase žili a čím sa živili naši predkovia.
 
Slovanské alebo staroslovienske písomníctvo však nemalo význam len pre Slovensko, ale aj pre veľkú časť slovanskej časti Európy. Po smrti ar­cibiskupa Metoda a vyhnaní jeho žiakov z Moravy ho šírili viacerí jeho uče­nia najskôr na Balkáne, predovšetkým v Bulharsku. Odtiaľ sa potom do­stalo aj ďalej na východ do kyjevskej oblasti.
 
V materiálnej kultúre sa vplyv christianizácie neskôr veľmi výrazne pre­javil najmä v sakrálnej architektúre. Okrem dávnejšie známych stavieb, akými sú rotunda v Ducovom alebo trojloďová bazilika na Bratislavskom hrade, sa uvažuje, že z veľkomoravského obdobia mohli prežiť aj kostol v Kopčanoch, ktorý patril do mikulčického areálu, a tiež Kostoľany pod Tríbečom. Najnovšie sa archeologickým a reštaurátorským výskumom pre­hodnocujú aj počiatky a pôvod Rotundy sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici. Dôležité je tiež sledovanie vplyvov na vývoj nasledujúcej, románskej ar­chitektúry na Slovensku, ktorá tvorí vzácny fond našich umeleckohistoric­kých pamiatok.                                                                                    
 
prof. PhDr. Tatiana Štefanovičová, CSc
vedecký garant

Historickú revue vydáva Slovenský archeologický a historický inštitút - SAHI, občianske združenie www.sahi.sk
Časopis do priameho predaja rozšíruje MEDIAPRINT-KAPA a vydávateľ.