Vyšla nová trojjazyčná publikácia o Karpatskej drevenej ceste

Anna KOŠUTHOVÁ

Svidník - Turistická sezóna je už síce na ústupe, ale na spoznávanie nepoznaných kútov východu Slovenska nie je nikdy neskoro. Niekedy stačí prejsť pár kilometrov a dívať sa okolo seba inými očami. O drevených perlách pod Karpatami vari už každý počul, ale trojica autorov spod Dukly ponúka teraz iný rozmer pohľadu na ne. Úvod do karpatoturistiky 21. storočia - taký je podtitul novej publikácie s názvom Karpatská drevená cesta Slovakia, ktorá uzrela svetlo sveta len pred niekoľkými dňami. Jej autormi sú Michal Kosť (na snímke), Ivan Marko a Jaroslav Popovec. Vydala ju Nezisková organizácia Záchrana a obnova národných kultúrnych pamiatok - Drevené chrámy pod Duklou.

Autori tejto útlej publikácie čitateľov hneď v úvode oslovujú ako pútnikov. Zdôrazňujú, že Karpatská drevená cesta je turisticky atraktívna vízia a zaujímavá ponuka v rozširujúcej sa Európe. "Karpatská drevená cesta Slovakia od Vysokých Tatier po hranicu s Ukrajinou je potenciálnou nádejou perspektívneho rozvoja periférie a málo známych oblastí strednej Európy," píše sa v úvode publikácie, ktorá predstavuje zemepisnú polohu a hospodárstvo regiónu, históriu, jazyk, identitu, kultúru, ale aj náboženstvo a politiku regiónu.

To všetko v troch jazykoch - slovenskom, poľskom a anglickom. Kvalitne spracované mapky z dávnej i nedávnej histórie vynikajúco dopĺňajú faktografické texty. Čitateľ, či turista sa tak môže zoznámiť so všetkými drevenými cerkvami na Karpatskej drevenej ceste. Presnejšie, od Starého Smokovca až po Inovce v okrese Sobrance.

Tajomný šepot karpatských drevených cerkví. Tak nazval časť publikácie gréckokatolícky duchovný Jaroslav Popovec. Predstavuje cerkov ako takú, približuje tradície, obrady a zvyky rusínskych veriacich a zdôrazňuje aj posolstvo, ktoré zanechávajú ikony karpatských kostolíkov. Ide totiž o dielko, ktoré sa snaží nebyť len jednoduchým turistickým sprievodcom regiónom, ale aj akýmsi duchovným impulzom pre návštevníkov kraja.

Pre ucelenejší pohľad na kultúru tamojšieho kraja je v nej aj niekoľko rusínskych básní od Štefana Suchého, ale aj kvalitné fotografické zdokumentovanie štyroch doterajších ktitorstiev. Akt ustanovenia ktitorov, predstavuje určenie patrónov jednotlivých drevených cerkví a svojimi ktitormi či patrónmi. Doteraz túto úlohu prijali patróni cerkví v Krajnom Čiernom, Ladomirovej, Dobroslave a v Nižnom Komárniku.

Dodávame, že publikácia obsahuje súbor 27 drevených chrámov severovýchodného Slovenska, ale aj drevené cerkvi v susednom poľskom pohraničí. Mimo kvalitných fotografií je doplnená obrazmi prešovskej výtvarníčky Anny Gajovej, ktorá im umeleckým štetcom vpečatila dych tajomnej fantázie.

Autori by útlu zbierku nemohli vydať bez donorov, vrátane Ministerstva financií SR. Podľa Michala Kosťa, osobitné poďakovanie patrí ktitorovi v Krajnom Čiernom Alexandrovi Kšinanovi. "Bez jeho podpory by sa projekt Karpatskej drevenej cesty, napriek viacročnému úsiliu ešte nepretavil do knižnej podoby," uviedol a dodal: "Ak čitateľov turistický informátor Karpatskej drevenej cesty zaujme a privedie k návšteve unikátnych drevených chrámov Slovensko-poľského pohraničia alebo aspoň k podpore záchrany drevených cerkví, potom všetka námaha nebola zbytočná."