Výstava Basquiat x Warhol v Paríži predstavuje spoločné diela oboch umelcov

V gigantickej parížskej budove Fondation Louis Vuitton sa koná ďalšia zo svetových výstav, na ktorú Čech v domácom prostredí nemôže ani pomyslieť, a to nielen kvôli rozsahu, ale najmä kvôli finančným nákladom, ktoré sa na takúto výstavu musia vynaložiť. Výstava Basquiat x Warhol, à quatre mains predstavuje spoločné diela dvoch zásadných umelcov druhej polovice dvadsiateho storočia.

 Najskôr niekoľko slov o samotnej budove, v ktorej je výstava inštalovaná, keďže ide o jednu z dominánt súčasného Paríža, ktorú sa oplatí vidieť bez ohľadu na konkrétne obsadenie jej priestorov. Fondation Louis Vuitton bola otvorená v roku 2014 po takmer šiestich rokoch výstavby na okraji Boulonského lesíka.

Architektom bol skutočne geniálny Američan Frank Gehry, ktorý navrhol dvojpodlažnú budovu inšpirovanú plachtami námorných lodí a vytvoril ju z betónu a skla. České srdce poteší, že na sklenených častiach sa významne podieľala aj naša spoločnosť Sipral. Vo vnútri moderného paláca sa okrem iných priestorov nachádza jedenásť galerijných sál rôznych veľkostí. A všetky obsadila výstava Basquiat x Warhol, à quatre mains (Basquiat x Warhol, štyrmi rukami).

Osudové stretnutie
Históriu stretnutia Andyho Warhola (1928 - 1987) a Jeana-Michela Basquiata (1960 - 1988) si možno pripomenú tí, ktorí v roku 1996 videli film Basquiat, ktorý nakrútil umelec z Warholovho okruhu Julian Schnabel. Warhola mimochodom výborne stvárnil spevák David Bowie. Samozrejme, dej filmu pracuje s nadsázkou, nemožno ho brať ako dokumentárny, ale už samotný fakt, že táto línia nebola vo filme vynechaná, svedčí o dôležitosti ich stretnutia.

Prvýkrát k nemu nepriamo došlo v roku 1981 na slávnej výstave New York / New Wave, ktorá predstavila diela Andyho Warhola a niekoľkých ďalších starších umelcov v kontexte tvorby vtedajšej mladej generácie. Patril k nim aj Basquiat, ktorý pre výstavu vytvoril aj slávny vstupný graffiti vizuál.

Oboch umelcov osobne zoznámil a ich spoločnú prácu inicioval Warholov galerista Bruno Bischofberger, ktorý vedel o Basquiatovom obdive k Warholovi aj o tom, že klasik pop-artu potrebuje nový impulz pre svoju ďalšiu tvorbu. Stalo sa tak v roku 1982 a od nasledujúceho roku počas troch rokov obaja umelci spolupracovali. V ateliéri sa stretávali takmer každý deň a ich diela, ktorých celkový počet sa blíži k sto šesťdesiatim, väčšinou veľkoformátovým obrazom, vznikali nerozlučnou rukou. Andy Warhol sa mimochodom vďaka Basquiatovmu vplyvu po mnohých rokoch výlučnej sieťotlače vrátil k ručnej maľbe, čo je ďalší podstatný bod tejto spolupráce.

Iniciátorom parížskej výstavy, ktorá predstavuje približne sedemdesiat spoločných diel Warhola a Basquiata a ďalšie desiatky kontextuálnych exponátov vrátane slávnej fotografickej série dvojitých portrétov oboch protagonistov v boxerských rukaviciach, vytvorenej Michaelom Halsbandom, ktorého jeden obraz výstava používa ako hlavný vizuál, ako aj ďalšie dokumenty a výber diel spriaznených umelcov, z ktorých najznámejší je určite Keith Haring, ktorým bol opäť Bruno Bischofberger, dnes osemdesiattriročný.

Kurátorskej práce sa ujal Dieter Buchhart, rakúsky historik umenia považovaný za najväčšiu európsku autoritu na dielo Jeana-Michela Basquiata, ktorý bol aj autorom basquiatovských výstav, ktoré sme mali možnosť vidieť v posledných rokoch relatívne blízko našich hraníc, a to vo Frankfurte v roku 2017 a vo Viedni minulý rok.

Na margo spolupráce s Basquiatom Warhol povedal, že ideálne obrazy z ich spoločnej dielne sú tie, na ktorých nie je možné povedať, ktorý z umelcov je autorom ktorej časti. Ak by sme mali hodnotiť ich spoločnú prácu cez prizmu tohto výroku, museli by sme konštatovať, že nebola veľmi úspešná. To je však, samozrejme, značne prehnané, pretože práve napätie medzi dvoma odlišnými rukopismi vytvára zásadnú novú kvalitu.

Tá spočíva v dvoch východiskách, ktoré od seba delia desiatky rokov, ale v skutočnosti pracujú s podobnými princípmi. Warhol ako spolutvorca pop-artu vychádzal okrem iného z toho, že vo svojej tvorbe prezentoval známe vizuálne symboly, zatiaľ čo Basquiat bol na druhej strane spoluzakladateľom street artu, ktorý sa preniesol do galérií, teda istým spôsobom vlastne aj z populárnej kultúry. Bol však prezentovaný v realite inej doby.

V ich spoločných dielach sa s Basquiatovými intervenciami stretávajú napríklad známe logá (filmovej spoločnosti Paramount, nadnárodnej korporácie General Electric, olympijské kruhy ako reflexia olympijských hier v Los Angeles v roku 1984 a i.) alebo popkultúrne postavičky (kocúr Felix zo začiatku minulého storočia), ktoré "dodal" Warhol.

Sú to akoby náhodne nahodené maľby à la graffiti, často zobrazujúce černochov, či už konkrétne (umelcovými hrdinami sú džezový saxofonista Charlie Parker alebo boxer Sugar Ray Robinson) alebo symbolické (Basquiat často pracoval so štylizovaným autoportrétom). V tomto kontexte nie je bez zaujímavosti, že Basquiat bol jediným afroamerickým umelcom, ktorého si Warhol takpovediac "pustil k telu"; medzi jeho spolupracovníkmi inak vidíme len belochov.

Basquiatov rukopis však obsahuje aj textové vstupy v podobe sloganov, jednotlivých slov, a dokonca aj mien ďalších jeho obľúbencov z amerického i európskeho umenia. Treba dodať, že hoci nemal formálne vzdelanie, jeho inteligencia, počtárstvo a kultúrna orientácia boli mimoriadne, čo je zrejmé z jeho samostatnej tvorby.

Mnohé z vystavených exponátov sú akýmsi komentárom ku kultúrnym a spoločenským udalostiam rokov 1983 - 1985, keď obaja umelci spoločne tvorili. Okrem spomínanej olympiády v Los Angeles sem patrí aj monumentálne desaťmetrové plátno Africká maska, ktoré bolo inšpirované umelcovou výstavou Primitivizmus v umení 20. rokov 20. storočia. Century Primitivism v Múzeu moderného umenia v New Yorku v rokoch 1984-1985, niekoľko sarkastických narážok na herca-prezidenta Ronalda Reagana alebo, jeden z najdôležitejších exponátov výstavy, trojrozmerné dielo Desať boxovacích vakov (The Last Supper).

Na štandardné boxovacie vrecia Warhol namaľoval tvár Krista z da Vinciho Poslednej večere a Basquiat k nej mnohokrát pridal slovo Sudca, ako aj ďalšie slová a svoje charakteristické logo s korunkou, ktoré poznáme z mnohých jeho obrazov. Dielo je komentárom k smrti graffiti umelca Michaela Stewarta, ktorý zomrel v dôsledku zatknutia a uväznenia newyorskou políciou, čo bola udalosť, ktorá v Spojených štátoch vyvolala širokú diskusiu o rasovo motivovanej policajnej brutalite.

Výstava v Fondation Louis Vuitton sa účinne končí štylizovaným náhrobkom, ktorý Jean-Michel Basquiat vytvoril v roku 1987 po smrti Andyho Warhola. Hoci každý z nich pracoval nezávisle dva roky, umelec sa z tejto straty nikdy nespamätal. Zomrel na predávkovanie heroínom o rok neskôr, v "prekliatom" veku ikon popkultúry dvadsaťsedem rokov.

Autor: Ondřej Bezr

zdroj: 
https://www.lidovky.cz/orientace/kultura/fondation-louis-vuitton-basquiat-x-warhol-vystava-pariz.A230726_132003_ln_kultura_ape

foto:
Výstava Basquiat x Warhol, à quatre mains představuje společná díla obou zásadních umělců druhé poloviny dvacátého století.
autor: Fondation Louis Vuitton