VÝSTAVA V BRATISLAVE: ANDREJ GAJ (1932 - 2016) & ANNA GAJOVÁ

Názov výstavy: ANDREJ GAJ (1932 - 2016) & ANNA GAJOVÁ
Miesto: SVÚ, galéria Umelka, Dostojevského rad 2, Bratislava
Trvanie: 19.12.2017 -14.1.2018
Kurátor: Mgr. Jozef  Ridilla
Vernisáž: 19.12. 2017 o 18.00 hod.

Dvojgeneračná výstava prešovských výtvarníkov predstaví retrospektívu prác akad. maliara Andreja Gaja (1932-2016) a prierez doterajším dielom jeho dcéry Anny (1964), akad. maliarky. V prípade A. Gaja ide o reinštaláciu výstavy pripravenej Šarišskou galériou v Prešove.

Andrej Gaj patril k povojnovej generácii spoluurčujúcej podobu výtvarnej kultúry Prešova i východného Slovenska takmer do konca storočia. V r. 1952-58 študoval na VŠVU v Bratislave. Jeho profesori  - Ladislav Čemický, Peter Matejka, Dezider Milly a Ján Želibský - boli zárukou kvalitnej prípravy adepta umenia v multižánrovom vyjadrení. Východisko pre svoje ďalšie smerovanie hľadal umelec v tvorbe medzivojnovej slovenskej moderny (Fulla, Galanda, Alexy). K výtvarnej syntéze dospieva maliar okolo roku 1973, kedy sa prvýkrát stretávame s jeho typickým štýlom. Gaj inštinktívne siahol po estetike, ktorá bola blízka jeho naturelu - zmysel pre pevný tvar, konštruktívnu výstavbu kompozície, nechuť k náhodilosti a lásku k zmyslovo postulovanému umeniu pretavil do tvorby cézannovského razenia. Cézannovsko-fullovské inšpirácie obohatil o typicky rusínsky záujem o veľkú farebnú intenzitu.

Andrej Gaj bol jedným z posledných maliarov na východnom Slovensku, ktorí vyznávali modernistickú koncepciu obrazu a podržali jej existenciu do 21. storočia. Modernistický je nielen závesný obraz ako klasické médium, na ktorý sa maľuje olejom na plátno a cézannizmus maliarskeho vyjadrenia, ale i príklon ku klasickým maliarskym žánrom - portrétu, autoportrétu, krajine, zátišiu, aktu a figurálnemu žánru. Zmysel pre monumentálne kvality a dekoratívne hodnoty zúročil umelec v tvorbe početných monumentálnych realizácií pre architektúru.

Gajove obrazy sú dielami, ktoré chcú sprostredkovať radosť zo života, navodiť sviatok každodennosti, životnú silu a optimizmus, sú senzuálnou oslavou života a opozíciou k možno až priveľmi preintelektualizovanému umeniu prelomu tisícročí. Gajove obrazy rozpoznateľné na prvý pohľad dotvárajú mapu výtvarného umenia východného Slovenska a sú jeho trvalým obohatením.

Anna Gajová (1964) študovala na VŠVU v Bratislave v r. 1984-1990 na oddelení knižnej tvorby u prof. Albína Brunovského a Karola Ondreičku. Jej tvorba je koncepčne rôznorodá, čo vyplýva z rozmanitosti jej aktivít a záujmov. Venuje sa maľbe, kresbe, grafike, v poslednom období najmä ilustrácii. To, čo sa pri pohľade na jej dielo javí ako nespochybniteľný fakt je vplyv dvoch výrazných umeleckých osobností. Jednou z nich je otec Andrej Gaj, ktorého svojská vitalistická koncepcia založená na emocionálnom pôsobení bohatej farebnej škály v dynamickej kompozičnej osnove. Druhým pilierom je maliarkin učiteľ, mág fantazijného umenia Albín Brunovský, povestný opulentným, šperkársky municióznym štýlom s barokovo exaltovaným výrazom. Gajová obe podnety transponuje do prejavu, v ktorom uplatňuje svoj prirodzený sklon k hravému, lyrickému vyjadreniu, ktoré dobre ilustruje napr. súbor grafík, kde komunikuje a polemizuje s klasickými renesančnými motívmi.

V jej voľnej grafickej tvorbe a knižnej ilustrácii dominujú fantazijné kompozície so symbolickým alebo alegorickým obsahovým zacielením. Imaginatívne podnetne dokáže využiť techniku fúkaného tušu, ktorá sama osebe je metaforou rozjatrenej fantázie. Do svojho formovo-výrazového repertoáru radí okrem iného estetiku ilustrovaných kalendárov a horoskopov, máp a glóbusov, mandaly a rozety, bordúry tapisérií, hracích plánov stolových hier, streleckých terčov alebo architektonických pôdorysov záhrad.

Od roku 2001 je Gajová prevádzkovateľkou súkromnej galérie AG GALLERY v Prešove.  V roku 2016 sa stala držiteľkou Výročnej ceny za ilustračnú tvorbu vydavateľstva DAXE,roku 2014 cenu Ludovíta Šenšela.

Mgr. Jozef Ridilla
historik umenia a kurátor