Vzdali hold obetiam Veľkonočnej bitky v Karpatoch
Veľkonočné obdobie pred 96 rokmi bolo v okrese Snina poznačené vojnovými udalosťami 1. svetovej vojny. Dňa 20. marca 1915 totiž ruské vojská začali rozhodujúcu ofenzívu v Karpatoch. Touto ofenzívou boli rakúsko-uhorské jednotky vytlačené zo svojich pôvodných postavení severne od priesmyku Ruské sedlo a ustúpili na juh od karpatského hrebeňa na územie sninského okresu. Tu sa ustálila zákopová vojna na línii Osadné - vrch Skorý - Zvala - Veľká Poľana - vrch Kučalatá - vrch Malý Bukovec - vrch Veľký Bukovec -Zboj - vrch Stinská. Proti sebe tu bojovali VII. armádny zbor generálporučíka Vladimíra Michajloviča Dragomírova a XVII. armádny zbor generála pechoty Pjotra Pjotroviča Jakovleva na ruskej strane a VIII. armádny zbor generálporučíka Josefa Scheuchenstella, XVIII. armádny zbor generálporučíka Emila von Zieglera a XIX. armádny zbor generálporučíka Ignaza von Trollmana na rakúsko-uhorskej strane. V dôsledku tejto ruskej ofenzívy sa územie okresu Snina stalo dejiskom jednej z kľúčových bitiek svetovej vojny.
Do európskej vojenskej histórie vstúpili tieto boje ako "Veľkonočná bitka v Karpatoch" a ruská vojenská historiografia ich označuje ako "Tretiu karpatskú bitku". Na začiatku mája 1915 bol prelomený ruský front v západnej Haliči a postup nemeckých a rakúsko-uhorských vojsk prinútil ruské velenie k okamžitému stiahnutiu jeho síl z južnej strany Karpát. Z priestorov dnešného okresu Snina posledné ruské vojská ustúpili cez priesmyk Ruské sedlo v noci zo 7. na 8. mája 1915. Bojové operácie Veľkonočnej bitky v Karpatoch priniesli so sebou obrovské materiálne škody v okrese Snina. Podľa dobových štatistík bolo v okrese vojnovými udalosťami postihnutých 31 obcí a 1 504 osôb, pričom najviac zničenými obcami boli Hostovice, Osadné, Zvala, Smolník, Veľká Poľana, Runina, Zboj a Nová Sedlica. Úplne zničených obytných domov, maštali, stodôl a iných objektov bolo 1329, poškodených bolo 2 351 objektov. Celková škoda na majetku bola odhadnutá na 3 640 530 korún.
Okrem materiálnych obetí priniesli boje i množstvo obetí vojakov z oboch bojujúcich strán. Najznámejšou obetou sa stal ruský veliteľ 8. husárskeho Nežinského pluku generálmajor Niko-laj Nikolajevič Mirbach, ktorý zahynul 22. apríla 1915 pri obci Zboj, kde bol pri tamojšej cerkvi s najvyššími vojenskými poctami pochovaný. Poslednými svedkami týchto krvavých bojov je v súčasnosti 30 vojnových cintorínov v okrese Snina, v ktorých je pochovaných takmer 8 000 vojakov.
Predmetom pripomenutia si udalosti Veľkonočnej bitky v Karpatoch a vzdania holdu obetiam tejto bitky bola venovaná návšteva zástupcov štátnych, politických a kultúrno-spoločenských organizácií v okrese Snina v dňoch 30. apríla -1. mája 2011. Z iniciatívy predsedu Okresnej organizácie MOST -HÍD v Snine Jozefa Gregoroviča a starostov obcí Ulič Jána Holinku a Zboja Ladislava Ladomirjaka tu zavítal Honorárny konzul Ruskej federácie v Košiciach Ladislav Štefko a zástupca Ruského centra vedy a kultúry v Bratislave Dimitrij Nikolajevič Vaščenko. Súčasťou delegácie bol zástupca Slovenského konzulátu v Užhorode na Ukrajine Igor Pribula, predseda okresných organizácií SaS v Humennom a Snine Marek Juro, starostovia obcí Hostovice, Kolonica, Ulič, Ubľa, Zboj a ďalší predstavitelia kultúrno-spoločenských organizácií. V rámci bohatého programu prebehol pietny akt položenia vencov na vojnových cintorínoch vojakov padlých v prvej svetovej vojne v Ulici, Zboji a Hostoviciach. Pietny akt v Zboji bol spojený s panychýdou za padlých vojakov. Zároveň bola uskutočnená prehliadka ostatkov vojakov z prvej svetovej vojny uložených v kostnici - krypte pravoslávneho chrámu v Osadnom. Odborný doprovod účastníkom po pamiatkach regiónu Snina zabezpečoval Miroslav Buraľ.
Okrem materiálnych obetí priniesli boje i množstvo obetí vojakov z oboch bojujúcich strán. Najznámejšou obetou sa stal ruský veliteľ 8. husárskeho Nežinského pluku generálmajor Niko-laj Nikolajevič Mirbach, ktorý zahynul 22. apríla 1915 pri obci Zboj, kde bol pri tamojšej cerkvi s najvyššími vojenskými poctami pochovaný. Poslednými svedkami týchto krvavých bojov je v súčasnosti 30 vojnových cintorínov v okrese Snina, v ktorých je pochovaných takmer 8 000 vojakov.
Predmetom pripomenutia si udalosti Veľkonočnej bitky v Karpatoch a vzdania holdu obetiam tejto bitky bola venovaná návšteva zástupcov štátnych, politických a kultúrno-spoločenských organizácií v okrese Snina v dňoch 30. apríla -1. mája 2011. Z iniciatívy predsedu Okresnej organizácie MOST -HÍD v Snine Jozefa Gregoroviča a starostov obcí Ulič Jána Holinku a Zboja Ladislava Ladomirjaka tu zavítal Honorárny konzul Ruskej federácie v Košiciach Ladislav Štefko a zástupca Ruského centra vedy a kultúry v Bratislave Dimitrij Nikolajevič Vaščenko. Súčasťou delegácie bol zástupca Slovenského konzulátu v Užhorode na Ukrajine Igor Pribula, predseda okresných organizácií SaS v Humennom a Snine Marek Juro, starostovia obcí Hostovice, Kolonica, Ulič, Ubľa, Zboj a ďalší predstavitelia kultúrno-spoločenských organizácií. V rámci bohatého programu prebehol pietny akt položenia vencov na vojnových cintorínoch vojakov padlých v prvej svetovej vojne v Ulici, Zboji a Hostoviciach. Pietny akt v Zboji bol spojený s panychýdou za padlých vojakov. Zároveň bola uskutočnená prehliadka ostatkov vojakov z prvej svetovej vojny uložených v kostnici - krypte pravoslávneho chrámu v Osadnom. Odborný doprovod účastníkom po pamiatkach regiónu Snina zabezpečoval Miroslav Buraľ.
Okrem pamiatok viažucich sa k obdobiu 1. svetovej vojny sa uskutočnila prehliadka vojenského obranného systému Arpádovej línie v obci Ulič, ktorý sa v súčasnosti obnovuje a navštívený hrob padlého vojaka Červenej armády Andreja Gladyševa na sloven-sko-poľskej štátnej hranici nad Novou Sedlicou. Súčasťou programu bolo i položenie kytice pri pamätnej tabuli Petra Lodija v Zboji - prvého dekana Petrohradskej univerzity, ktorý sa narodil v Zboji v roku 1764 a účasť na kultúrnom programe v obci Ulič organizovanom Rusínskou obrodou a okresnou organizáciou MOST - HÍD v Snine pri príležitosti blížiaceho sa sčítania obyvateľstva. Kultúrneho programu sa zúčastnil poslanec NR SR Elemír Jakab, asistent poslanca NR SR Vladimír Vagászy a starosta obce Oborín Arpád Čury.
Ing. Miroslav Buraľ
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Pan dochtor, furt mam take čuťťa, že čuju holosy kolo sebe a nykoho ne vidžu, skaržyť sja Paraska u ambulancyji psychiatra.
-A koly sja tak ďije...?
-Ta furt kiď telefonuju...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať