Warhol ako zmysel modernosti a nezmysel lacnosti

 

MEDZILABORCE. Václav Nebeský v knihe Smysl Modernosti píše: „Uměnovéda je prostou fenomenologiou umění, ne jeho základem... Teprve, kdy jde o výklad umění, treba se uchýliti k výrobci jeho a spotřebiteli, k podnětu estetických zákonů a estetického vývoje ...".

 

Prečo to spomínam? V poslednom čase ma iritujú doslovné bľaboty bulvárov o umení, výpovede samozvaných „znalcov", ktoré ovplyvňujú percepciu umenia nebezpečne zlým smerom. Často až marginálne sa posúva zmysel i poslanie umenia, a vytvára sa dojem, že mu môže, ba dokonca aj už rozumie každý. „Sivým" kritériom je subjektivita a odvaha hodnotiť umenie dvoma slovami: „páči sa mi"  a „nepáči sa mi". Neuberám nikomu operovať touto emotívnou, nikdy nie odbornou rovinou vo vzťahu k umeniu, ale apelujem na status reality, že keď niekto nerozumie astronómii, teda sa mu nepáči, neznamená to, že ju môže zatracovať a pod.. To isté platí o kultúre a umení.

 

Naturálna schopnosť človeka - percepcia ešte nie je zákonite naturálnou schopnosťou estetickej percepcie. Tá spočíva v osvete a aspoň v elementárnom poznaní v tom pravom zmysle slova. Demokracia je istá forma voľnosti, ale nevytvára právo selektovať dobré a zlé umenie iba na základe práva názoru a slobodného vyjadrenia. Chtiac-nechtiac sa táto rovina „odbornosti" môže plne demokraticky uplatňovať pri pivných debatách a pod., ale ak zlý, neodborný, devastujúci názor na umenie sa prezentuje oficiálne v médiách (aj v bulvári). Badáme psychologický obraz manipulácie a zavádzania, a to už s demokraciou nemá nič spoločné. Neviem si predstaviť, keby tak ako o umení naše médiá chrlili neodborné postoje, názory a komentáre o medicíne, justícii či ekológii. Áno, zriedka sa objavia aj o spomínaných vedných odboroch také vyjadrenia, ktoré nie sú pravdivé. Aj tie zavádzajú, no umenie je tak širokospektrálny fenomén, že stačí jeden nepravdivý nezmysel odprezentovaný v bulvári (príklad o „zmiznutých" obrazoch Andyho Warhola - verejne odinterpretovaná absolútna lož, ktorá strhla lavínu konšpirácií a podozrievania) a vytvorí sa konšpiračný „sociálny koridor" atakov a obviňovania. V tom je umenie veľmi ľahkým zdrojom pre senzácie a bulvarizáciu.

Keď už som spomenul meno Andyho Warhola, pokúsim sa vytvoriť teoretický vizuál percepcie jeho diela i života na Slovensku. Z dôvodov, že doma máme málo publikujúcich odborníkov na dielo a život umelca, „pravda" sa často objavuje „vygenerovaná" z úst či pera amatérskych „teoretikov a kritikov" umenia. V čom?

 

1. Nepoznaním života a diela ktoréhokoľvek umelca sa vytvára priestor konšpirácií a „poloprávd",

2. napriek tomu, že Andy Warhol je vo svete rezonujúcou osobnosťou od aukčných siení cez múzeá, galérie až po informačné médiá, prezentuje sa stále iba povrchné poznanie, nik sa nevenuje odbornému štúdiu jeho obšírneho diela a záhadného života a jeho filozofii. To plodí otrepané pseudoodborné a pravdivé informácie (homosexuál, M. Monroe, Rusín, Lenin, pop art...),

3. takmer nik kognitívne hlbšie nerieši odkaz filozofie i diela Warhola, takmer sa nepíše o tom, že nebol zakladateľom pop-artu, že nebol iba jeho predstaviteľom a že jeho dielo nie je iba pop-art,

4.odborné štúdie života i diela Warhola síce jasne prezentujú široký prínos umelca pre multimédiá (Richardson, Bourdon, Castleman...), no prevažne v náklade i sortimente bulvár omieľa Warhola iba v súvislosti s pop-artom, M. Monroe...

 

Andy Warhol bol (je) umelcom, ktorý vytvoril v dobe postmoderny nový fenomén modernosti v nej, zdanlivou lacnosťou, povrchom, no citeľnou manipuláciou, modifikujúc slová A. Dubčeka, manipuláciou „...s ľudskou tvárou". Nebeského slová: „Uměnověda je prostou fenomenologiou umění, ne jeho základem..." otvára aj v kontexte s Warholom „dvere poloprázdnej miestnosti", kde je citeľný deficit jej kontinuity s osvetou percepcie umenia jeho diela i života. Ďalšia veta profesora Nebeského: Teprve, kdy jde o výklad umění, treba se uchýliti k výrobci jeho a spotřebiteli, k podnětu estetických zákonů a estetického vývoje ..." evokuje v nás rigoróznejší status zváženia, kde sme a v akej kvalitatívnej rovine kognitívnosti diela autora, jeho života, filozofie, významu...

 

Vladimír Komárek, vynikajúci český umelec napísal: „Každý by chcel byť van Goghom, ale ucho aby si za neho odrezal niekto iný!". Sedí to aj v súvislosti s tým, čo som v texte načrtol a o čom by som chcel nabudúce povedať viac. Pretože Andy Warhol, to nie sú iba aukčné milióny, škandály konšpirované bulvárom, výrokmi v problematike neznalých subjektov...  Andy Warhol je umelcom, ktorého dielo je tak rafinovane povrchné, akoby chcelo odradiť percipienta od toho, čo je pod tým povrchom. Je tam veľmi veľa. Nedajte sa odradiť a skúste ísť pod ten „povrch".

 

Michal Bycko, PhD., kurátor MMUAW

 

Foto: www.telegraph.co.uk

Andy Warhol, portrait