Warhol city za rozdiely neviní Bratislavu

Medzilaborce trpia nezamestnanosťou a príjmami na hranici životného minima.
Každý šiesty Medzilaborčan, ktorého stretnete na ulici, nemá zamestnanie.
Vyše 700 ľudí zo šesť a pol tisícového mestečka na východe Slovenska žije na hranici chudoby, časť z nich už spadla pod. Takmer desatina obyvateľov potrebovala potravinovú pomoc. Okres nemá ani kilometer cesty prvej triedy.

Napriek tomu predstaviteľom Warhol city, ktorého ulice lemujú podobizne slávneho krajana Andyho Warhola, hrdosť nedovolí povedať, že sú chudobní. Primátor Ivan Solej pripúšťa, že v porovnaní s Bratislavou sú na tom podstatne horšie, ale nesúhlasí s prívlastkom chudobný región.

„Nedá sa povedať jednoznačne, že sme chudobní. To by bolo príliš silné. Aby ste si nepredstavovali, že tu po uliciach ľudia žobrú. Žijeme skromnejšie,“ vysvetľuje. Žijeme skromnejšie v reálnom živote znamená, že tí, ktorí pracujú, zarábajú priemerne len takmer tretinu bratislavských mesačných príjmov. Rodina, ktorá má šťastie a obidvaja rodičia sú zamestnaní, mesačne hospodári s niečo vyše 800 eurami. Dôchodca v Medzilaborciach musí vyžiť s okolo 300 eur.

Ešte horšie sú na tom ľudia v okolitých obciach. Malé dediny majú väčšinou okolo 300 až 400 obyvateľov, takmer nulové pracovné možnosti a vyľudňujú sa. Malý Olšinkov v okrese Medzilaborce nemá školu, pretože nemá kto do nej chodiť, ale ani vlastný obchod a poštu. Je to konečná v okrese. Starostu sme niekoľko dní nezastihli v úrade, tak nám opísal situáciu v dedinke primátor Medzilaboriec.  „Olšinkov je konečná zastávka. Obchod nemajú, ale potraviny im raz dvakrát do týždňa vozí podnikateľ. Škola ani pošta nie sú. Chodia do dva kilometre vzdialenej vedľajšej obce.“

Primátor Solej si nemyslí, že za výrazné rozdiely a „skromný“ život v Medzilaborciach a okolí môže politika hlavného mesta. „Bratislava nežije na úkor zvyšku Slovenska. To by nezodpovedalo realite. Tu je málo pracovných príležitostí. Mladí odchádzajú za prácou, ale na vine nie je Bratislava. V Bratislave je deväťdesiat percent inštitúcií, ministerstiev a veľkých firiem. Pre investorov je zaujímavejšia. Životná úroveň je tam logicky vyššia. Treba objektívne povedať, že aj náklady na život sú tam vyššie,“ dodáva.

Primátor Medzilaboriec má subjektívny pocit, že rozdiely medzi regiónmi a Bratislavou sa nezväčšujú, skôr stagnujú. Štatistiky však ukazujú, že sa nožnice rozdielov otvárajú viac a viac. Medzilaborce sa snažia dostať zo zlej situácie sami. Dokončujú priemyselnú zónu. Traja investori by mohli v prvej fáze zamestnať okolo 200 ľudí. Podľa primátora by však mal pomôcť zaostávajúcim regiónom štát.

„Už za socializmu vláda dotovala zaostalé oblasti, napríklad poľnohospodárstvo. Mali by to urobiť aj teraz,“ dodáva. Politici si teraz pred voľbami v Medzilaborciach podávajú kľučky. Primátor im ponúka netradičné riešenie: „Dajte 25 percentnú daň do Bratislavy a 15 na vidiek a uvidíte, ako sa sem všetci pohrnú,“ hovorí a smeje sa.

Ivan Solej je optimista. Verí, že rozdiely medzi regiónmi Slovenska sa zmenšia. Na otázku, či to bude trvať roky, desaťročia, alebo dlhšie, odpovedá: „Niekoľko rokov. Pevne verím, že to nebudú desaťročia“.

Daniel Vražda

Zdroj: http://korzar.sme.sk/c/6269710/warhol-city-za-rozdiely-nevini-bratislavu.html