Z Clementisa ostal len popol

Odpovede obžalovaných v monsterprocesoch boli presné a naučené.

Vladimír Clementis, brilantný diplomat, sivá eminencia veľkej politiky, tieň, ktorý hýbal aj rozhodnutiami, čo viedli k vyrovnaniu sa s klérofašistickými zločincami po skončení vojny. Zakrátko sa stal ministrom zahraničných vecí.

Vtedy netušil, že o päť rokov ho označia za buržoázno-nacionalistického zradcu a nepriateľa štátu. Spomenul si niekedy počas strašných dní v pankráckej väznici na rukou písaný lístok, ktorý mu krátko pred zatknutím ktosi v New Yorku strčil do vrecka saka? Vraj v ňom bolo odporúčanie, aby sa do Československa nevracal, lebo ho čaká smrť. Po návrate ho naozaj expresne rýchlo zbavili politických funkcií a uniesli za bieleho dňa počas prechádzky so psom.

Dnes to nazývame monsterproces, tú frašku s Clementisom, Slánskym a ďalšími, ktorí si presne pred sedemdesiatimi rokmi vypočuli rozsudky smrti. Tomu označeniu zodpovedá okrem obsahu aj forma. Celý priebeh procesu bol nahrávaný a nakrúcaný a starostlivo vybrané časti vysielané Československým rozhlasom. Aj dnes sú tieto pasáže voľne dostupné, aj dnes, po toľkých desaťročiach, vzbudzujú hrôzu.

Otázky členov senátu sú nekorektné a odpovede obžalovaných presné a naučené. Iba ťažko si môžeme predstaviť mieru fyzického a psychického týrania, ktoré malo za následok tieto precízne herecké výstupy. Moja vina, moja vina, moja najväčšia vina, bičujú sa obžalovaní pred mikrofónmi priam slovami liturgie. Všetko priznávajú, ochotne a neochvejne. Nemalo zmyslu zapierať, keď už som videl, že je celá banda zločincov odhalená, priznáva sa Vavro Hajdů, jeden z tých, ktorý po skončení monsterprocesu dostali doživotie.

Cítite sa vinný, spytujú sa Vladimíra Clementisa, socialistu a davistu a on do piatich mikrofónov prirýchlo a príliš pohotovo odsekne, áno, cítim. Stal som sa agentom západných imperialistov, tečie z neho plynulý vodopád súvetí. Ako minister som nadviazal špionážne styky s americko-anglickými vyzvedačmi. Prevádzal som proti Československej republike špionážnu činnosť. Ako prívrženec probenešovskej imperialistickej politiky som nadviazal nepriateľské spojenie s Rudolfom Slánskym. Spolu s ním som prevádzal rozvratnú činnosť. Na tvári sa mu nemihne sval.

Našťastie tá fraška netrvala dlhšie, než bolo nevyhnutné. O mesiac bude po Vianociach, ale týchto tu, nastúpených v súdnej sieni, sa už nič z toho týkať nebude. Za tieto trestné činy sa odsudzujú takto, plieska im nad hlavami hlas. Slánsky, Geminder, Frejka, Frank, Clementis, Reicin, Margolius, Fischl, Šling, Šváb a Simon, so zreteľom na ustanovenie paragrafu 22 odsek 1 Trestného zákona k trestu smrti. Mŕtve telo spopolnili a urnu odviezli kamsi za Prahu.

V polovici cesty sa šofér naštval, otvoril urnu a popolom z Clementisa posypal zľadovatenú cestu.

Mariana Čengel Solčanská
Autorka je režisérka

zdroj:
https://komentare.sme.sk/c/23080287/z-clementisa-ostal-len-popol.html

Foto: Vladimír Clementis
zdroj: Wikipédia