Z Haiti sa vrátila záchranárka z Údola
Zničené budovy, zranení ľudia, ale i úprimnosť a bezprostrednosť zo strany domorodcov. Aj také boli skúsenosti našej záchranárky v postihnutej krajine.
Pohľad na krajinu bol deprimujúci
Pohľad na situáciu v zničenej krajine bol podľa pani Danky dojímavý a deprimujúci. „Bolo to ťažké najmä na psychiku. Tí ľudia berú smrť ako súčasť života. Na nich nevidieť, že sú zlomení alebo skleslí. S naším tímom sme tam ošetrili okolo 2–tisíc ľudí,“ rozhovorila sa záchranárka z asociácie samaritánov.
Podľa nej patril k najhorším zážitkom pohľad na zranené či osamotené deti. „Na niektorých detičkách bolo vidieť, že prišli o rodičov či blízkych. Bolo to dosť smutné,“ skonštatovala.
Pohľad na situáciu v zničenej krajine bol podľa pani Danky dojímavý a deprimujúci. „Bolo to ťažké najmä na psychiku. Tí ľudia berú smrť ako súčasť života. Na nich nevidieť, že sú zlomení alebo skleslí. S naším tímom sme tam ošetrili okolo 2–tisíc ľudí,“ rozhovorila sa záchranárka z asociácie samaritánov.
Podľa nej patril k najhorším zážitkom pohľad na zranené či osamotené deti. „Na niektorých detičkách bolo vidieť, že prišli o rodičov či blízkych. Bolo to dosť smutné,“ skonštatovala.
Miestni sa viac báli zubného kazu či lupín vo vlasoch
Pre Haiťanov je podľa záchranárkiných skúseností každá choroba vážna. Zdravotná starostlivosť je totiž málo dostačujúca. „Stretnete sa tam s rôznymi chorobami od AIDS, malárie, až po bežné choroby. Mali sme tam malé amputácie či zošívania. Ľudia sú dehydrovaní a podvyživení. Zaujalo ma však napríklad to, že Haiťania sa viac báli zubného kazu či lupín vo vlasoch. To je totiž niečo, s čím sa tam veľmi nestretávajú,“ dodala.
Danku potešila priateľskosť miestnych
Hoci to na ostrove teraz vyzerá veľmi zle, Danku milo prekvapili spôsoby miestnych.
„Nevidela som tam neupravených, neumytých či špinavých ľudí. Ani deti nechodili v starom oblečení. Neviem, či to bolo bežné, alebo to bolo kvôli nám, záchranárom.“
Čo sa týka vlastností domorodcov, aj tam bolo všetko v poriadku. „Tamojší ľudia nie sú nepriateľskí, arogantní, naopak, vedeli si nás uctiť. Zažila som tam mnoho ústretovosti a spolupatričnosti. Toto zažiť doma asi nie je možné,“ poznamenala.
Na obavy pred krádežami či kriminalitou nebol dôvod
Už pred odchodom Danky na ostrov sa v súvislosti s Haiti hovorilo o rabovačkách a krádežiach. Nemala teda Danka obavy? „Boli sme takí zaťažení prácou, že na obavy ani nebol priestor. Ako sa však ukázalo, nebol na ne ani dôvod. Hoci je tam núdza o peniaze a jedlo, nikto sa k našim veciam ani len nepriblížil. S krádežami sme teda skúsenosť nemali, a to sme tam boli bez ochranky.“ V meste, kde Danka pracovala, boli takmer všetky budovy spadnuté. Zničené boli aj cesty, systém dopravy takmer ani neexistoval. Elektrina fungovala asi tri hodiny denne, večer od pol šiestej bol zákaz vychádzania. Z obyvateľov ostrova je asi polovica negramotných.
Hoci to na ostrove teraz vyzerá veľmi zle, Danku milo prekvapili spôsoby miestnych.
„Nevidela som tam neupravených, neumytých či špinavých ľudí. Ani deti nechodili v starom oblečení. Neviem, či to bolo bežné, alebo to bolo kvôli nám, záchranárom.“
Čo sa týka vlastností domorodcov, aj tam bolo všetko v poriadku. „Tamojší ľudia nie sú nepriateľskí, arogantní, naopak, vedeli si nás uctiť. Zažila som tam mnoho ústretovosti a spolupatričnosti. Toto zažiť doma asi nie je možné,“ poznamenala.
Na obavy pred krádežami či kriminalitou nebol dôvod
Už pred odchodom Danky na ostrov sa v súvislosti s Haiti hovorilo o rabovačkách a krádežiach. Nemala teda Danka obavy? „Boli sme takí zaťažení prácou, že na obavy ani nebol priestor. Ako sa však ukázalo, nebol na ne ani dôvod. Hoci je tam núdza o peniaze a jedlo, nikto sa k našim veciam ani len nepriblížil. S krádežami sme teda skúsenosť nemali, a to sme tam boli bez ochranky.“ V meste, kde Danka pracovala, boli takmer všetky budovy spadnuté. Zničené boli aj cesty, systém dopravy takmer ani neexistoval. Elektrina fungovala asi tri hodiny denne, večer od pol šiestej bol zákaz vychádzania. Z obyvateľov ostrova je asi polovica negramotných.
Manžel ju privítal na letisku s kyticou kvetov
Približne dva týždne záchranárskych prác na Haiti musela pani Danka stráviť bez manžela a detí. Ako povedala, každý deň na nich myslela. „Najťažší bol odchod. O to krajšie však bolo, keď sme boli opäť všetci spolu,“ povedala.
Po prílete na letisko do Viedne čakalo našu záchranárku milé prekvapenie. „Čakal ma tam manžel Martin s kyticou kvetov. Poplakali sme si od dojatia i šťastia. Zrazu akoby zo mňa opadol všetok ten strach, asi z toho, že sme boli konečne doma,“ opísala dojmy.
Ďalšie veselé privítanie zažila aj doma v Údole. Deti Martin, Zuzanka a Viktória ju privítali vyzdobenou obývačkou. „Všetci doma to zvládli v poriadku. Otec sa vie o deti dokonale postarať, pomáhali aj babičky. Sú úžasní, všetci ma podporovali,“ vyjadrila poďakovanie svojim najbližším. Ako dodala Danka dodala, svoju misiu na Haiti určite neľutuje.
Približne dva týždne záchranárskych prác na Haiti musela pani Danka stráviť bez manžela a detí. Ako povedala, každý deň na nich myslela. „Najťažší bol odchod. O to krajšie však bolo, keď sme boli opäť všetci spolu,“ povedala.
Po prílete na letisko do Viedne čakalo našu záchranárku milé prekvapenie. „Čakal ma tam manžel Martin s kyticou kvetov. Poplakali sme si od dojatia i šťastia. Zrazu akoby zo mňa opadol všetok ten strach, asi z toho, že sme boli konečne doma,“ opísala dojmy.
Ďalšie veselé privítanie zažila aj doma v Údole. Deti Martin, Zuzanka a Viktória ju privítali vyzdobenou obývačkou. „Všetci doma to zvládli v poriadku. Otec sa vie o deti dokonale postarať, pomáhali aj babičky. Sú úžasní, všetci ma podporovali,“ vyjadrila poďakovanie svojim najbližším. Ako dodala Danka dodala, svoju misiu na Haiti určite neľutuje.
Peter Rindoš
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Andrij hvaryť Mytrovi.
-Čuv jes, svižu novynu z Labirce...?
-Ňi...!
-Vasyľ Handnogiv sja vernuv z Anglycka v četver namisto soboty... i nalapav Parasku z Petrom v postely. Namisťi ho zabyv...
-Užas...!
-Jasňi, že užas...! Bo kiby pryšov vo vivtorok, ta zabyv by mene...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať