Z históríe bardejovských kasární (1929 - 2005)
Tradícia bardejovských kasární sa začala budovať v roku 1929. Až do roku 1975 bol objekt využívaný jednak vojskom, ale i pre potreby zabezpečenia činnosti okresnej vojenskej správy, či objektov CO. Rok 1975 znamenal zásadný zlom v charaktere pôsobenia ozbrojených síl v Bardejove. Redislokovaný 60. automobilový prápor sa začal intenzívne venovať výcviku vodičov, vzrástol počet ťažkej techniky, budujú sa nové parkovacie plochy, prebudováva sa výcviková základňa. Pre tento účel sa rozšíril areál kasární aj o staré futbalové ihrisko. Postupne pribúdajú ďalšie stavebné a technologické úpravy, vojenské ubytovacie objekty vyrastajú i mimo areálu kasární. Vojenský útvar sa stáva pevnou súčasťou života v meste. KÍ. 10. 2000 bol do posádky Bardejov redislokovaný 2. prieskumný prápor z Prešova. Za jeho veliteľa bol vymenovaný pplk. Ing. Ludék Koňaŕík.
Dňom 1. 3. 2002 sa vojenský útvar v Bardejove (VÚ 6158) stal príslušníkom elitného klubu útvarov s čestným názvom 2. prieskumný prápor Michala Strenka. Michal Strenk (Mike Strank), ktorý sa narodil v obci Jarabina pri Starej Lubovni, sa stal americkým vojnovým hrdinom v 2. svetovej vojne a je pochovaný na Národnom cintoríne v Arlingtone neďaleko Washingtonu.
Je viac ako symbolické, že 1. októbra 1995 je 14. prápor materiálového zabezpečenia reorganizovaný na 2. prápor materiálového zabezpečenia, neskôr sa do Bardejova sťahuje 2. prieskumný prápor, ktorý presne o 5 rokov - 1. 10. 2005 uzatvára 30-ročné dejiny novodobej histórie pôsobenia vojenskej posádky v našom meste.
Posledným veliteľom vojenského útvaru v Bardejove bol pplk. Ing. Marián Demčák (od 1. 7. 2003). Jemu pripadla nevďačná úloha zrealizovať rozhodnutie velenia Ozbrojených síl SR o ukončení činnosti vojenského útvaru v Bardejove, a to v súlade s prijatou novou koncepciou modelu Ozbrojených sú SR 2010, s výhľadom do roku 2015. Stalo sa tak aj s prihľadnutím na ľudské, ňnančné a vecné zdroje štátu.
Slávnostnej (a zároveň aj smutnej) rozlúčky s existenciou 2. prieskumného práporu Michala Strenka v Bardejove sa zúčastnil aj veliteľ Pozemných síl OS SR generálmajor Ing. Milan Maxim. Ceremoniál prebiehal na Radničnom námestí. V nasledujúcich dňoch a týždňoch z kasární postupne zmizol vojenský duch, technika, zbrane, ľudia...
Z rozhodnutia vlády SR prešiel v roku 2007 areál bývalých kasární v Bardejove bezodplatne do majetku mesta.
Z rozhodnutia vlády SR prešiel v roku 2007 areál bývalých kasární v Bardejove bezodplatne do majetku mesta.
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Paraska:
-Horjača voda u ďiťjači vaňički navčyla bisiduvaty Marčiku o piv roka skoriše...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať