Z histórie školstva v obci Regetovka

Prvé organizované vyučovanie v obci Regetovka začalo v prvej polovici 19. storočia. Podľa cirkevných dokumentov prvá písomná zmienka o školskej činnosti pochádza z roku 1827. Prvým učiteľom od roku 1827 do roku 1837 bol Demeter Jurista. Jeho nástupcom od roku 1837 bol Nicetas Chutko. Obaja, ako kantori, začali vyučovať katechizmus a cirkevný spev. Vedomosti pre túto činnosť získali v kláštore na Bukovej hore pri obci Bukovce v okrese Stropkov. Vyučovalo sa v rodinných domoch, spravidla to boli domy kantorov. V rokoch 1850 -1860 sa začala vyučovať azbuka, čítanie a písanie. Vyučovanie bolo prerušené v roku 1869, lebo obec kantora nemala. Od roku 1871 začal vyučovať cherovský kantor Demeter Petričko, ktorý dvakrát v týždni (pondelok a piatok) dochádzal do Regetovky. V tomto období sa vyučovalo nepravidelne, prevažne v zimnom období 4 - 6 hodín týždenne. Prvým iniciátorom pravidelnejšieho vyučovania bol becherovský farár (Regetovka, ako filiálka podliehala becherovskej farnosti) Andrej Kovalický ml., na fare slúžil v rokoch 1842 -1876. Z vlastnej iniciatívy presvedčil občanov obce o nutnosti výstavby školskej budovy, ktorá bola vybudovaná pod jeho dohľadom v rokoch 1874 -1875. Škola bola postavená z dreva. Bola v nej trieda pre vyučovanie, izba a kuchyňa pre učiteľa. Škola bola cirkevná a výstavbu svojpomocne zabezpečili občania obce. Pozemky pre školské účely daroval gróf Erdédyi. Pretože jednotlivé pozemky boli roztrúsené v rôznych častiach chotára, výmenou medzi občanmi sa zabezpečil a vhodný pozemok na výstavbu školy. Ostatné parcely obhospodárovali kantori.

V roku 1881 v škole učil Ivan Purdeša - Basista, neskôr zastupoval Joan Katrenič - becherovský učiteľ. Narastajúcemu počtu žiakov škola priestorové nepostačovala. V rokoch 1907 - 1908 bola na podnet ThDr. Michala Artima (becherovského farára) na parcele prvej školy občanmi obce postavená nová tehlová budova s jednou triedou rozlohe 60 m2 s 2-izbovým bytom - pre učiteľa. Materiál z asanovanej školy sa použil na stavbu osobitnej hospodárskej časti pre potreby školy a učiteľa. Štát, ani cirkev výstavbu školy finančne nepodporili. Okrem potrebných stavebných prác a dopravných prostriedkov, občania stavbu financovali príspevkami podľa podielov výmery vlastniacich pozemkov. Po výstavbe školy vznikol problém - zabezpečiť kvalifíkovanébo učiteľa. Dočasne učil Ilija Roman z Vyšnej Polianky. Bol to starší človek, vyučoval jednu zimu, aj to nepravidelne.

V roku 1909 na školu nastúpil prvý kvalifikovaný učiteľ Viktor Petričko. Školu začalo navštevovať 60 žiakov. Vyučovalo sa po maďarsky. V priebehu 1. svetovej vojny vyučovanie bolo nepravidelné. Petričkovo účinkovanie v Regetovke skončilo jeho úmrtím v roku 1925. Počas pôsobenia v Regetovke si s manželkou postavili rodinný domček, kde po jeho smrti ostala bývať manželka. Ich hrobka sa nachádza na cintoríne pri chráme v Regetovke.

V školskom roku 1925 - 1926 učiteľské miesto ostalo neobsadené. V ďalšom školskom roku 1926 - 1927 v škole vyučoval Ivan Mironovič - ruský emigrant. Učiteľskú kvalifikáciu nemal. Bolo to len východisko z núdze, proti vôli občanov a školu v tomto ročníku navštevovalo len 30 žiakov.

Podstatná zmena vo vzdelávaní nastala v roku 1927, keď na základe konkurzu z dvoch prihlásených bol za učiteľa vybratý Andrej Kapišovský, rodák z Chmeľovej, absolvent Gréckokatolíckej učiteľskej seminárii v Prešove. Sedemčlennej konkurznej komisii z občanov obce predsedal príslušný farár Gregorij Midlik. Podľa zápisu v školskej kronike, pre školský rok 1927- 1928 bolo na denné vyučovanie prihlásených 36 školopovinných žiakov. Ďalších 13 žiakov bolo prihlásených na opakovanie učiva pre nedostatočné vedomosti zapríčinené predchádzajúcim obdobím.

Učiteľ Kapišovský s plnou zodpovednosťou začal uplatňovať zákon z roku 1922 o povinnej 8-ročnej školskej dochádzke. Vyučovací jazyk od roku 1918 do roku 1921 bol rusínsky. Od roku 1921 do roku 1932 slovenský. Materinský jazyk sa vyučoval len tri hodiny týždenne. Vinou sčítacieho komisára bolo pri sčítaní obyvateľstva v roku 1921 zapísaných len 15 občanov rusínskej národnosti, preto školský referát nariadil na škole vyučovací jazyk slovenský. Na podnet učiteľa Kapišovského bolo v roku 1932 obecným zastupiteľstvom a rodičmi školopovinných detí zaslané memorandum prezidentovi republiky T. G. Masarikovi s požiadavkou obnoviť vyučovanie v materinskom jazyku. Od školského roku 1933 -1934 žiadosti bolo vyhovené a začalo sa vyučovať v rusínskom jazyku.

Všestrannosť učiteľa Kapišovského bola pre obec veľkým prínosom. Mimoriadnu pozornosť venoval celkovému dianiu v obci na úseku osvetovej, kultúrnej a hospodárskej oblasti, kde mal veľký podiel na rozvoji obce.

Za svojho 7-ročného pôsobenia v Regetovke:
- využíval zimné obdobie na prevádzanie doučovacích kurzov negramotných. V roku 1931 z 255 osôb, okrem detí do 6 rokov, bolo celkom negramotných 31 osôb, ďalších 20 osôb vedelo len čítať. Účasť v 1. roku v doučovacom kurze bolo 21 osôb.
- zabezpečil poistenie školopovinných detí proti úrazom a úrazom so smrteľným následkom. Poistka bola uzavretá na 10 rokov od 24. 9. 1931 do 23. 9. 1941.
- v roku 1932 zorganizoval a založil „Požiarnu jednotu v Regetovke", ktorej sa stal prvým predsedom.
- v roku 1933 zorganizoval založenie mládežníckej organizácie „Sojuz ruskoj zemledelskoj molodeži".
- usporiadal kurz materinského jazyka pre občanov, ktorí navštevovali školu, keď bol vyučovací jazyk maďarský a slovenský.
- spolupracoval so Štátnym výskumným ústavom zemedelským -pasienkovým inšpektorátom v Košiciach na úprave pasienkov a štátnej podpory v obci Regetovka.
- v roku 1931 zriadil knižnicu a zorganizoval čitateľský krúžok, ktorý mal 30 členov. Pomoc pri organizovaní čitateľského krúžku mu poskytol študent fílozofie Alexej Farínič z Becherova.
- nacvičoval divadlá a výnosy zo vstupeniek boli použité na nákup kníh pre knižnicu.
- zaviedol pre čitáreň odber tlače: Gazdovské noviny, Podkarpatský holos, Národná hazeta, Ruska zemľa, Ruskij vestník, Ruskoje slovo, Mladý život a Junošestvo.
- zorganizoval hudobnú skupinu, ktorá, plnila svoje poslanie pri rôznych kultúrnych akciách.
- v roku 1932 v mesiacoch júl a august, bola pod vedením učiteľa Kapišovského prevedená prestavba a modernizácia školskej budovy. Učiteľ osobne zabezpečil na modernizáciu finančný príspevok 5 000 Kč od Krajinského úradu v Bratislave. Akciu previedol staviteľ Andrej Prekopa zo Zborová. Manuálne práce a dovoz materiálu zabezpečovali bezplatne občania obce.

Po odchode učiteľa Kapišovského vo februári 1934 na uvoľnené miesto dočasne nastúpila Oľga Kušnirová - absolventka fílozoňe Karlovej univerzity v Prahe. Bolo to z núdze. Jej otec - doktor filozofie, docent, profesor sa zo zdravotných dôvodov zdržiaval v Regetovke. Matka, povolaním, lekárka tiež chorľavela. Obaja potrebovali pomoc, ktorá sa im dostala od dcéry. Ich prechodný pobyt bol v blízkosti školy. V lete roku 1934 sa dcéra vydala za odborného učiteľa pána Markusa do Medzilaboriec a Kušnírovci Regetovku opustili.

Od 1. 9. 1934 nastúpil nový učiteľ Bartolomej Komanický. Učil len jeden rok. V novembri 1935 sa oženil a odišiel za manželkou učiť do Cerniny.

Od decembra 1935 škola ostala bez učiteľa. Keďže škola bola cirkevná, občania na Gréckokatolíckom biskupskom úrade v Prešove požadovali obsadiť učiteľské miesto, nakoľko pretrvávajúci stav bol na úkor vedomostí školopovinných detí. Biskupský úrad dostal výzvu, že pokiaľ nebude miesto učiteľa obsadené, občania požiadajú o prevod školy na štát a hromadne prestúpia na pravoslávnu vieru.

Z ponúknutých dvoch kandidátov dali občania prednosť Olimpijovi Pelichovskému, ktorý začal vyučovať od 1. 9. 1936. Počas pôsobenia v Regetovke pokračoval v rozpracovaných aktivitách učiteľa Kapišovského. Organizoval kultúrne podujatia, venoval sa včelárstvu, ovocinárstvu a poľnohospodárskej výrobe, zaviedol v škole sporenie žiakov a vedel poradiť občanom v ich problémoch. Osobitne sa venoval nácviku cirkevného spevu. Sám mal dobré hudobné nadanie, hral na husliach a pekne spieval.

Školský rok 1944 - 1945 nebol pre vojnové udalosti otvorený. Vyučovanie sa začalo 1. 2. 1945, trvalo len do 24. 4. 1945, kedy učiteľ O. Pelichovský bol NKVD uväznený. Dôvodom jeho uväznenia bola aktivita a emigrácia počas októbrovej revolúcie v Rusku. Po oslobodzujúcom rozsudku v októbri 1945 sa z väzenia vrátil chorľavý a úž v Regetovke neučil.

Od 1. 9. 1946 sa v Regetovke vystriedali nasledujúci učitelia: Peter Steranka, Pavol Dudinský, Juraj Onderišin, a Eugen Midlik. Poslednou učiteľkou bola Mária Guzejová.

V roku 1972 pre malý počet žiakov škola ukončila svoju činnosť a bola zrušená. Úroveň výuky po dobu existencie školy bola rôzna, podľa toho, akú kvalifikáciu a spôsobilosť mali jednotliví učitelia. Veľkým nedostatkom bolo časté prerušovanie výučby žiakov. Doučovanie takýchto výpadkov nemohlo v plnom rozsahu doplniť vedomosti školopovinných detí.

Toho času budova školy je dosť schátralá a slúži na športovú a obchodnú činnosť v obci.