Z Humenného deportovali tretinu obyvateľov

Tragédia európskeho židovstva v 2. svetovej vojne zachvátila aj územie prvej Slovenskej republiky. Zostala trvalou škvrnou na jej histórii. Vláda pod,tlakom Ríše deportovala z územia štátu 57 752 svojich občanov - Židov na územie okupovaného Poľska. Podľa propagandy to malo byť do oblasti Lublina, kde mala vzniknúť samosprávna židovská oblasť. Nemecko totiž na základe skoršej medzištátnej zmluvy požadovalo ďalších 20 000 pracovných síl do svojho vojnového hospodárstva. Vláda ponúkla občanov židovskej národnosti, keďže už nemala ďalšie rezervy robotníkov. Väčšina , deportovaných nebola zvyknutá na ťažšie práce. Vláda za každého platila 500 mariek za účelom zaškolenia a zmiernenia nepriazne nových pomerov. M S. Ďurica: Dejiny Slovenska a Slovákov, 2. vyd. 1996, str. 161 -165/. Pred deportáciami nikto, ani vláda, nevedel aký osud čaká deportovaných v Poľsku /Rašla-Žabky: Proces s Dr. Tisom, str. 33/. Vedelo sa, že idú pracovať. Hrôzy koncentračných a vyhladzovacích táborov prežila z nich iba asi tretina /Ďurica, c. d./. Väčšina zahynula v Osviečime - najväčšom bojisku 2. svetovej vojny. Podľa rôznych odhadov tu skončilo asi 4 milióny životov. Podstatnú časť tvorili židovské /Kazimierz Smoleň: Osvetim 1940-45 Auschwitz pruvodce po múzeu/. Deportácie zo Slovenska začali 25. marca 1942. Prvé transporty odvážali tisícky mladých práceschopných ľudí. Ako hlása pamätná tabuľka na železničnej stanici v Poprade - tu začali deportácie. Prvé skupiny boli z východného Slovenska /Landa-Konya: Stručné dejiny prešovských Židov/. Posledný transport odišiel 20. októbra 1942 z Prievidze. Nakoľko prenikali správy o zlom rozpoložení deportovaných, ale aj pod tlakom Vatikánu proti deportáciám, vláda ich ukončila ako prvá v Európe. Aby vláda upokojila Nemcov, zriadila na Slovensku 3 pracovné tábory, v ktorých boli Židia chránení pred odvlečením. Napriek protestu vlády Nemci odvliekli zo Slovenska ešte asi 13 000 Židov po likvidácii povstania na strednom Slovensku. Po povstaní Nemci nebrali už vôbec ohľad na prezidentské výnimky a vo vlastnej réžii vysielali ďalšie transporty. Prezidentské a rezortné výnimky až do povstania chránili pred deportáciami okolo 30 000 Židov. Ako hlása Pamätník holokaustu na MsÚ v Humennom, z nášho mesta bolo deportovaných 2 200 občanov. Bola to asi tretina obyvateľov mesta. Mnohí sa nevrátili. Niektorých pripomínajú tabuľky s vyznačením miesta a dátum skonu na židovskom cintoríne. Pietneho aktu pri príležitosti 60. výročia oslobodenia Osvienčimu sa zúčastnili predstavitelia asi 40 národov a štátov Európy a sveta, aby vzdali úctu. Bolo to aj malé morálne zadosťučinenie národov a vlád, ktorých predošlé generácie sa dopustili deportáciami genocídy, holokaustu európskych Židov. Slúži ku cti nášmu ľudu, že sa v najväčšej miere z okolitých národov zapojil do záchrany Židov, napriek značnému riziku. Takto vyznievajú viaceré masmediálne aktivity. Viacerým naším občanom udelil za to Izraelský štát vyznamenanie: "spravodlivý medzi národmi."

:M.Sivčo