Z rusínskych škôl zostala už len jedna. Štátu to až tak neprekáža

Rusínčinu ako svoj materinský jazyk sa na Slovensku učí v štátnych školách už len 58 žiakov.  

 

Počty týchto škôl aj detí za posledné roky alarmujúco klesajú – namiesto toho, aby rástli. Aj to je jeden z dôvodov, prečo hrozí Rusínom, tretej najväčšej menšine u nás, postupná asimilácia. K téme sme oslovili ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu prostredníctvom jeho hovorkyne Beáty Dupaľovej Ksenzsighovej.

 

Na koľkých školách na Slovensku sa v tomto školskom roku učia žiaci ešte v rusínskom jazyku, prípadne majú rusínčinu ako osobitný predmet? Koľkých detí sa to týka? 

V tomto školskom roku sa na Slovensku vedie výučba v rusínskom jazyku v Základnej škole s materskou školou v Kalnej Roztoke, a to s vyučovacím jazykom slovenským a rusínskym, kde je v MŠ evidovaných 16 detí a v ZŠ 19 žiakov. Ďalej je to Materská škola Čabiny s vyučovacím jazykom rusínskym, kde je 10 detí, a Základná škola Čabiny s vyučovacím jazykom rusínskym, kde sa vyučuje 13 žiakov.

 

V minulom roku bolo takýchto škôl, vrátane žiakov, predsa len o čosi viac. V septembri 2014 však aj z tohto mála jedna rusínska škola zanikla, a to v Bajerovciach. Prečo sa to stalo? Aj keď je zriaďovateľom obec, skúma vaše ministerstvo, prečo je to tak?

Základná škola v Bajerovciach bude na základe žiadosti zriaďovateľa k 31. decembru 2014 vyradená, keďže k 1. septembru 2014 nemala žiakov.

 

Ešte nedávno váš rezort informoval, že v budúcnosti by sa mal učiť rusínsky jazyk aj na školách v Klenovej a v Ubli. Kedy presne to má byť a ako sa vaše ministerstvo podieľa na prípravách?

Rozhodnutie o zavedení jazyka národnostnej menšiny je na zriaďovateľovi. Ten to môže realizovať aj bez oznámenia ministerstvu školstva. Ak by išlo o zmenu vyučovacieho jazyka školy, musí zriaďovateľ zo zákona poslať žiadosť na ministerstvo.

Pri zavádzaní výučby rusínskeho jazyka je po obsahovej stránke kompetentný Štátny pedagogický ústav a pri metodickej pomoci učiteľom je to Regionálne pracovisko Metodicko-pedagogického centra v Prešove. Tam je učiteľ pre kontinuálne vzdelávanie pre rusínsky jazyk a literatúru. 

 

Vzhľadom na medializované hrozby, že štát bude rušiť malotriedky, čo sa dotýka práve škôl s rusínskym jazykom, rastie tlak, aby vznikol inštitút „národnostnej“ školy alebo aby sa financovali nadštandardne. Zvažuje sa niečo také?

Ministerstvo školstva nemá v kompetencii rušiť školy, zrušenie školy je v kompetencii zriaďovateľa. 

 

To je jasné. Otázka však znie, či sa ministerstvo školstva bude o niečo také zasadzovať.

Ministerstvo bude až do prijatia nového zákona o financovaní škôl financovať základné školy tak ako doteraz. To znamená, že školy s nízkym počtom žiakov budú dostávať kompenzačný príspevok a školy s iným vyučovacím jazykom navyše zvýšený normatív na žiaka. Nový zákon o financovaní škôl určí nové pravidlá, ktoré budú zohľadňovať aj veľkosť tried a tak ako doteraz sa bude zohľadňovať aj vyučovací jazyk cez zvýšený normatív. Ministerstvo bude diskutovať o novom zákone s verejnosťou, s profesijnými združeniami a zástupcami zriaďovateľov, ktorí dostanú priestor na vyjadrenie.

 

Hovoríte, že ministerstvo bude diskutovať – kedy odštartujete túto diskusiu a na akom fóre?

Diskusia by mala prebiehať zhruba v druhom polroku roku 2015, a to v rámci medzirezortného pripomienkového konania, v rámci ktorého sa budú vyjadrovať zástupcovia profesijných organizácií škôl a školských zariadení, ako aj zriaďovatelia.

 

Kedy presne má prísť do praxe nový zákon, kedy sa s ním počíta?

Návrh nového zákona by sa mal predložiť na rokovanie vlády v decembri 2015. 

 

Keď sa hovorí o rusínskom školstve, argumentuje sa nezáujmom rodičov. Avšak medzinárodné záväzky, ku ktorým sa prihlásilo aj Slovensko – Charta menšinových jazykov, Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín – prikazujú, že štát má vytvoriť najprv podmienky pre rozvoj jazyka. Teda ponuka musí predchádzať dopyt. Neobstojí oháňať sa nezáujmom rusínskych rodičov. Čo v tomto robí váš rezort?

Štát vytvoril podmienky na výučbu rusínskeho jazyka počnúc školským rokom 1997/1998. Odvtedy zaviedol na základe požiadavky zákonných zástupcov rusínsky jazyk. Vytvorili sa podmienky, teda učebné osnovy a učebné plány. Postupne sa vydávali učebnice, v súčasnosti sú pokryté všetky ročníky ZŠ a SŠ. Ide o tituly, ktoré sa školám dodávali bezplatne podľa výšky prideleného rozpočtu na nákup a distribúciu učebníc. 

Vznikol aj Ústav rusínskeho jazyka a kultúry, vedecko-pedagogické pracovisko Prešovskej univerzity zamerané na štyri oblasti: vedecko-výskumnú a vývojovú oblasť normotvorby rusínskeho spisovného jazyka, pedagogicko-výchovnú, publikačnú a dokumentačnú činnosť. Ako jediné vysokoškolské pracovisko zabezpečuje prípravu učiteľov rusínskeho jazyka. V roku 2013/2014 sa na štúdium v bakalárskej a magisterskej forme zapísalo 22 študentov, na bakalárske – 14, na magisterské – 8 študentov. Absolventi majú možnosť sa vzdelávať formou metodických stretnutí a inovačných vzdelávacích programov realizovaných Metodicko-pedagogickým centrom v Prešove. Prijali sa akreditované programy kontinuálneho vzdelávania Rusínsky jazyk a jeho vyučovanie na ZŠ a SŠ a Metódy a formy využitia historických reálií vo vyučovaní rusínskeho jazyka a literatúry. 

 

To sú strohé čísla, ale na úplnom začiatku stoja, ako sme už hovorili, zriaďovatelia, teda obce, a práve tie nemajú na školy dosť peňazí. 

Od začiatku zavedenia rusínskeho jazyka ako materinského jazyka však bol problém nízkeho záujmu žiakov v jednotlivých obciach. Preto štát prostredníctvom Úradu vlády v rámci dotačného programu Kultúra národnostných menšín 2013 podporil sumou tritisíc eur projekt Večerné školy rusínskeho jazyka dospelých a detí. Projekt sa realizoval v siedmich mestách a obciach: Snina, Pčoliné, Svidník, Šarišský Štiavnik, Prešov, Olšavica a Kamienka. Realizuje ho OZ Kolysočka-Kolíska, ktoré si vytýčilo desať priorít, medzi nimi aj alternatívne vyučovanie rusínskeho jazyka. Snahou je prebudiť záujem o prihlasovanie detí na ZŠ a SŠ, na ktorých prebieha vyučovanie rusínskeho jazyka, ale rovnako podchytiť aj dospelých Rusínov, neovládajúcich svoj materinský jazyk, a to prevažne v písomnej podobe.

 

Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.

 

Autor: Táňa Rundesová

 

Viac na: www.cemerica.sk