Z vypálenej Brusnice ostali len tri domy. Ľudí evakuovali až na Liptov

Po vojne ničila obec bieda a škvrnitý týfus.

BRUSNICA. Obyvatelia obce Brusnica v Stropkovskom okrese si dodnes pamätajú 24. november 1944, keď došlo k evakuácii.

Podľa starostky Tatiany Szabóovej Nemci ľudí vyhnali smerom na Miňovce a celú obec podpálili.

Mnohé rodiny žili dlho v okolitých lesoch a niektoré sa podľa jej slov dostali až do vtedajšieho Liptovského Svätého Mikuláša.

Ostali len tri domy

„Z rozprávania môjho starého otca viem, že keď vyhlásili evakuáciu, naši odišli do Železníka za Giraltovcami. Moja mamka mala vtedy deväť rokov. Zomrela tam moja teta, čiže dedko musel ako tesár urobiť truhličku a pochovali ju pri veľkom kríži, aby vedeli, kde presne je hrob. Boli to veľmi ťažké časy pre ľudí. Keď na to spomínajú, stále so slzami v očiach," uviedla Szabóová.

V obci bolo kedysi 87 rodinných domov. Všetky boli vypálené, ostali len tri.

„Ľudia žili v hlade, žobrali, nemali čo jesť. Dnešná generácia si to nevie ani predstaviť, čo všetko si vytrpeli. Potom, 27. novembra 1944, tretia československá brigáda a Prvý československý armádny zbor v Sovietskom zväze oslobodili našu obec, a to bez akýchkoľvek bojov, lebo nemecké vojská už ustupovali do iných dedín. V roku 1945 našu obec postihol škvrnitý týfus, tiež to bola katastrofa. Ešte ani vojna v podstate neskončila, všade a veľa ľudí tiež zomrelo, lebo zdravotníctvo nebolo žiadne," priblížila starostka.

Elektrina ako zázrak
„Obnova vojnou zničeného okresu Stropkov i obce Brusnica si vyžiadala určitý čas z dôvodu problémov so zásobovaním, nedostatkom stavebných materiálov či pre zničenú infraštruktúru. Na obnovu vojnou zničených a vypálených obcí prispel aj štát prostredníctvom Povereníctva financií," doplnil historik poverený vedením Krajského múzea v Prešove Jozef Kušnír.

Ako ďalej uviedla Szabóová, po vojne si Brusničania začali pomaly stavať domy.

„Prvú radostnú udalosť sme tu mali 21. apríla 1951, keď bol v obci zavedený elektrický prúd, ľudia mali svetlo. To už bol pre nich taký menší zázrak. V roku 1953 to začalo žiť aj kultúrou, mali sme divadelný krúžok a kino. V okrese existovali len dve kiná, v Stropkove a Brusnici. Premietalo sa v starom baráku, ktorý si pamätám ešte aj ja. V roku 1953 bola zriadená osvetová beseda, ktorú viedol riaditeľ Andrej Makúch, bol aj riaditeľom dvojtriedky národnej školy. Škola bola zriadená v roku 1955. V marci 1958 sa začali zakladať jednotné roľnícke družstvá, keď vzniklo aj u nás. V roku 1961 už ľudia mali prvý televízor, o dva roky neskôr 1963 prvé autá a v roku 1965 sme mali zriadenú predajňu potravín," priblížila Szabóová.

Prozaická súčasnosť
Počas vojny žilo v obci približne 244 obyvateľov. Neskôr ich bolo podľa starostky maximálne 400.

V súčasnosti majú 356 obyvateľov a približne 37 ľudí býva v obci prechodne.

„Vybudovali sme nové LED osvetlenie v obci a vodozádržné opatrenia. Prerobili sme interiér domu smútku, zrekonštruovali budovu obecného úradu vrátane sály a sobášnej miestnosti. Teraz nám vyšiel projekt na amfiteáter, ktorý ideme budovať. Rovnako sme dostali peniaze na opravu budovy bývalej školy," dodala starostka Brusnice s tým, že ročne hospodária približne so 150 000 eurami.

Zdroj:
https://presov.korzar.sme.sk/c/22200537/z-vypalenej-brusnice-ostali-len-tri-domy-ludi-evakuovali-az-na-liptov.html