Za namy upamjatniňa 75. ričnyci akcyji «Visla». Ne barz mi s’a choče...

75 rokiv tŷrvaňa akcyji «Visla», na što uvahu zvernula jedna z osib. І jedno, i druhje, dumam, pravyľne.
O samŷm vŷseliňu povime, što s’a doveršŷlo, ale i «Visla» dale plŷne… to tiž fakt. Upamjatniňa prošly v subotu, 30. kvitňa/apriľa 2022 r., v Javožni, Bilyčnij, Usťu Ruskŷm i Gorlyc’ach.

Ne barz s’a chotilo Lemkam svidčŷty na toržestvuvaňach svojom prysutnisťu, što sme s’a ne daly, što sme i budeme nadale. A koly, jak ne v takŷch momentach? Іstoryčni dľa nas važnŷch, najvažnijšŷch. Koly mame manifestuvaty, že sme, jak ne v tŷch momentach, koly prypomyname soj o podijach, kotrŷ zdefinijuvaly nas – jak narid, toto, v jakij kondycyi sme teper?

Cy dospravdŷ chočeme bŷty lem ohnyskovo-festivaľčŷkovom grupom ľudy? Ale cy obvyňaty za taku postavu možeme lem sebe?

 – Napyšeš dašto o suboti? – Ne barz mi s’a choče. – Ale treba. No to pyšu… Z namy to dakus jak z ditmy. Pevno bŷ-m s’a ne zabrala za pysaňa, jakbŷ mi šefredaktor ne nakazal. Cy moje nonšaľantskje ne barz mi s’a choče dakus zlehšat fakt, što jednak tilom i duchom jem na subotnich upamjatniňach bŷla? Sama ne znam. A cy jakbŷ nam nakazal, žebŷ pryty, to bŷ nas bŷlo biľše v tot den? Lem cy to tak povynno vŷhľadaty, žebŷ to až treba bŷlo nakazuvaty?

Pro subotni upamjatniňa veľo sme informuvaly, žebŷ ne rečŷ – trubily, čerez našŷ medyi. Hardi sme prosyly, zaochočaly, rekomenduvaly. І, samosobom, čast osib toto zaprošŷňa schosnuvala. Bo to ne tak, že nas bŷlo malo. Kus nas bŷlo, i to ne lem miscevŷch, ale i hosty z rižnŷch časty Karpatskoj Rusy. Ale ambicyi mame vekšŷ. Cy ne tak?

Perežŷvaly sme v tot den veľo emocyj. Ne zlŷch abo dobrŷch, ale takŷch, što vŷklykujut rižnŷ refleksyi i dumkŷ.

Peršŷj punkt programu upamjatniň obňal zložŷňa kviťa pid pamjatnykom na obšŷry Centraľnoho Lagru Pracŷ v Javožni, de trymaly i mučŷly našŷch ľudy, kotrŷch vŷtihaly z transportiv na zachid.

To molodŷj pamjatnyk, bo postavlenŷj lem pered pjaťoma rokamy, v 70. ričnyc’u akcyi «Visla», koly to prochodyly peršŷ, cilolemkivskŷ, parudňovŷ upamjatniňa akcyi «Visla». Pamjatnyk pomiščenŷj je na tereni Muzeju Mista Javožna. Delegacyja Lemkiv, ne čeli z vedučŷm Stovaryšŷňa Lemkiv – Andryjom Kopčom, pry prysutnosty dyrektora Muzeju Pšemŷslava Dudzika i predstavnyka Radŷ Mista Javožno zložŷla kviťa, lyšŷla svitylo.

Daľšŷm misc’om pamjaty, v jakŷm sme s’a strityly, bŷlo selo Bilyčna, jak symvol toho, do čoho dovelo vŷseliňa.

V vekšosty publykacyj najdete pry tij miscevosty okrysliňa davne, neistnujuče lemkivskje selo, a iščŷ hirše, jak pyšut polemkivskje selo… Pribuvaly sme soj ujavyty, jak vŷhľadala zaselena, z des’atkamy chŷž dolynka, koly sluchaly sme na prycerkovnŷm cmontery korotkoj charakterystykŷ sela spered 1947 roka. Na cmontir perenesly sme s’a hromadom z maloj cerkvy, v kotrij o. Jaroslav Čuchta odslužŷl panachidu v pamjat našŷch predkiv.

Іnteresujuče bŷlo, što v cerkovcy peremenuvanij na rymokatolyckij kostel hrekokatolycku panachidu odspivalo v peršij lavci troje pravoslavnŷch. Іsto ekumenizm. Cy dodavaty, što na cmontery mala bŷty pravlena iščŷ pravoslavna panachida, ale ne bŷla? Pomynu.

Z Bilyčnoj pereichaly sme do Usťa Ruskoho. Tam pid pamjatnykom ne lem že zložŷly sme kviťa, ale i odspivaly Ja Rusyn bŷl. Prysutnŷ na miscy predstavnykŷ vlasty mohly počuty slova stycha avtorstva budyteľa Aleksandra Duchnovyča, kotrŷj to za hŷmn vz’al soj rusyňskij narid. Lokaľnŷ vlasty reprezentuvaly vicestarosta gorlyckoho povitu Stanislav Kašŷk, vijt gminŷ Usťa Ruskje Zbigňev Ľudvin ta veduča Radŷ Gminŷ Joľanta Dobek.

Pidtrymaty jednist rusyňskoho ducha pryšol i vedučŷj Svitovoj Radŷ Rusyniv Štefan Ľavynec z Budapeštu, bŷl tiž sekretar SRR i poradnyk ds. rusyňskoj menšŷnŷ prezydentkŷ Slovacyi Zuzanŷ Čaputovoj Petro Medvid. Z Pr’ašova pryšla i dyrektorka Slovackoho Nacyjonaľnoho Muzeju – Muzeju Rusyňskoj Kuľturŷ Ľuba Kraľova, a Muzej Lemkivskoj Kuľturŷ v Zŷndranovij reprezentuval vedučŷj Radŷ Tovarystva dľa Rozvytku Muzeju Lemkivskoj Kuľturŷ Bohdan Goč.

Prof. Olena Duc’-Fajfer rozpovila pro istoryju usťaňskoho pamjatnyka. Ščestlyvi nedavno zminyly na nym inskrypcyju, što sochranylo ho pered zburiňom. Učŷteľ naroda, Petro Trochanovskij, odčŷtal paru stychiv reprezentujučŷch povŷselenču tvorčist Lemkiv.

Kuľminacyjnŷm punktom svjatkuvaň bŷla popoludňova striča v Ruskij Bursi.

Že pryvedu svoi slova z tamtoho dňa: konec vandrivkŷ programu toržestv to misce, v kotrŷm sme na svoim, v kotrŷm sme v sebe, to misce, kotre za ciľ daje soj zrobyty všŷtko, žebŷ sme tŷrvaly. Vodŷ, što s’a pereľala, už ne zatrymame, ale v dijaňach «proty tečŷňu» sme dobri vpravlenŷ, bo precin Bursa daje sylu.

Na sylach čuly s’a pryty do Bursŷ i podilyty s’a spomynamy o vŷseliňu 96-litnij Dmytro Sabatovyč i Anna Malecka, kotra jak 8-litňa divčŷnka perežŷla vŷhnaňa z ridnoho sela. Choc mynulo 75 rokiv, to emocyi bŷly pravi takŷ, jak toho dňa koly pryšly vojakŷ i kazaly ity het. Іty von. Slezŷ javyly s’a i v osib, jakŷ vydily sme na prezentuvanŷm nahraňu, što tak samo perežŷly travmu vŷseliňa. Bŷly to Meľanija Molodčak, Dmytro Bočňevyč i Meľanija Rotko.

Spomynova čast poperedžena bŷla prezentacyjom Bohdana Kopčŷ. Vkazal vin profesyjni opracuvanu mapu z rozmaitŷma statystykamy tŷkajučŷma akcyi «Visla», a o naslidstvach, kotrŷ mož vydity tak samo v čŷslach, besiduvala prof. Duc’-Fajfer. Danŷ, što bŷly vz’atŷ z poperednich povseľudnŷch spysiv, ne sut potišajučŷ. Nadijeme s’a, što totŷ z 2021 roka budut lipšŷ.

A nadiju, jak ide o naše buduče, dala daľša čast – vŷstup najmolodšoj generacyi Lemkiv. І vydno, i čuty bŷlo, što artystkŷ i artystŷ z molodšoj grupŷ burs’anoho ansambľu Teročka sut v sebe i čujut s’a svobidni. A može i duch spiľnotovosty všŷtkŷch zobranŷch peredal s’a i im? Pevno všŷtko vlynulo na toto, što spivaly tak, jakbŷ zarane malo ne bŷty. Ne bŷlo vydno po nych dolhŷch hodyn ždaňa, a lem sylu, energiju i radist z vŷstupu.

І cile ščesťa, što predstavnykŷ samour’adovŷch vlasty zabraly holos pered ditmy. Od učuťa netaktu i braku zrozumliňa po ich promovach uvahu skoro odvernuly Lemčata. Lem čom po tak veľoch rokach treba našŷm susidam dale pojasňaty osnovnŷ ričŷ, takŷ jak chto mŷ? Vydno je to i dľa nas zadača do odrobliňa – ne ustavaty v edukuvaňu. Tiž sebe.

Bo, vertajučŷ do zajavlenoho na počatku, choc všŷtkŷ kresla i lavkŷ bŷly v Bursi zaňatŷ, to chtilo bŷ s’a, žebŷ nas bŷlo iščŷ vece.

Ale chŷbaľ ne mam prava bŷty tak krytyčna vzhľadom našŷch ľudy. V kincy des’atkamy rokiv ne mohly sme bŷty sobom. Nekotrŷch ričŷ treba s’a nanovo navčŷty. І choc časom ne barz s’a choče, to treba.

Cila fotoreľacyja od Petra Basalŷgy do obzeraňa za tŷm motuzkom: 
https://www.lem.fm/upamyatninya-75-richnitsi-aktsii-visla-bilichna-ustya-ruskye-gorlitsi-30-iv-2022-r-fot-petro-basalyga/

Natalija Malecka-Novak 

Žridlo:
https://www.lem.fm/ne-barz-mi-sya-khoche/?

Foto: Uscie-Gorlickie, Akcja Wisla 75
avtor: Petro Basalyga