Za zážitkami rusínskej kultúry láka festival Objavte Poloniny

Druhý ročník zážitkového festivalu v Poloninách sa uskutoční od piatka do nedele 13. až 15. augusta.

Všetko sa začalo vlani na jar počas lockdownu, keď sa jeden ich známy rozhodol urobiť cyklotúru po rusínskych dedinách od Starej Ľubovne až po Sninu. Inšpiroval tým ďalších ľudí, ktorí sa rozhodli spraviť reklamu tomuto regiónu a rusínskej kultúre.

„Veľmi sa mi jeho nápad zapáčil, no prišiel mi trocha megalomanský. Premýšľala som, ako by sa dal zreálniť, a preto som v rámci rusínsko-karpatského oblúka hľadala oblasť, kde by sme mohli aktivity podobného charakteru situovať, aby to bolo kompaktnejšie, dostupnejšie a aby z toho niečo mali aj miestni obyvatelia,“ hovorí Eva Kocanová.

Nápad dala za tri mesiace dokopy a dnes spolu so Soňou Kožárovou pripravuje druhý ročník zážitkového festivalu Objavte Poloniny. Koná sa v šiestich obciach v Uličskej doline na severovýchode Slovenska a navštíviť sa oplatí aj preto, že si počas neho budete môcť vyskúšať viaceré zážitkové aktivity, ktoré pripravili miestni obyvatelia a poskytovatelia služieb.

Jednoduchá myšlienka
„Zvyčajne to funguje tak, že keď niekam prídete, tak tam aj ‚skonzumujete‘ rôzne služby, čím prispejete celému regiónu. Tak je to na Liptove alebo v Tatrách. Keď však prídete do Polonín, môžete ísť akurát na turistiku, a preto v regióne žiadne peniaze neostanú,“ hovorí Eva Kocanová.

V oblasti, kde je hlavnou ekonomickou aktivitou ťažba dreva a chov dobytka, totiž cestovný ruch prakticky neexistuje. Jedným z dôvodov je aj zlá infraštruktúra. Vlaky idú len do Stakčína, ktorý sa nachádza neďaleko okresnej Sniny. Odtiaľ sa do ďalších dedín dostanete už len autobusmi, ktoré premávajú iba trikrát za deň.

„Je to otázka, ako vôbec uchopiť a rozvíjať Národný park Poloniny. My vnímame najmä praktickú stránku, a ak ide napríklad o dopravu, tak ľudia naozaj musia chodiť autami, lebo iné možnosti takmer ani nemajú,“ hovorí Eva Kocanová. Rozvoj turizmu podľa nej najviac trpí tým, že skoro v žiadnej obci nie je vedená voda ani kanalizácia. „A bez toho nie je ubytovanie, čo znamená, že sem ani nemáte kam prísť,“ vraví.

Opakujúci sa problém sa teraz snaží vyriešiť aspoň tým, že si spolu s Soňou Kožárovou založili občianske združenie Také naše a prostredníctvom neho začali v Uličskej doline počas troch dní ponúkať rôzne zážitkové aktivity.

Medzi ne patrí napríklad ochutnávka miestnych „tatarčanych piroh“, kurz trojhlasného spevu v tristoročnom drevenom chráme alebo čítanie starých rusínskych rozprávok, ktoré bude prebiehať v chalúpke dedka Večerníčka, nachádzajúcej sa v najvýchodnejšej obci Nová Sedlica.

„Rozhodli sme sa nájsť miestnych, ktorí dokážu ponúkať rôzne zážitky späté s lokálnymi tradíciami a kultúrou a návštevníci im za ne budú platiť,“ hovorí Eva Kocanová.

Vstupenky na zážitky sa predávajú individuálne, pričom osemdesiat percent z ich sumy ostáva miestnym, zvyšok si nechávajú organizátorky na pokrytie nákladov festivalu. „Ak to má byť dlhodobo udržateľné, musí to byť aj finančne samonosné, preto si musia návštevníci za podujatie aj zaplatiť. Filozofiou nášho občianskeho združenia je, aby každý účastník z tejto akcie aj niečo mal a nie aby sme len my profitovali,“ hovorí a dopĺňa, že projektom sa snažia rozšíriť povedomie o rusínskej kultúre a regióne.

Roztočiť koleso
Medzi najkrajšie momenty podujatia pritom budú s najväčšou pravdepodobnosťou patriť tie, ktoré sú spojené so samotnou lokalitou. Charakteristickými znakmi Uličskej doliny sú totiž ticho a tma. V obci Runina, ktorá je vôbec najtmavšou na Slovensku, si v sprievode astronóma môžete užiť pohľad na nočnú oblohu. Okolitý prales a divočinu si zasa môžete vychutnať aj vo forme nočného bivakovania uprostred prírody.

„Je to jedna z možností, ako budú môcť návštevníci podujatia prespať, keďže ubytovanie sme nezabezpečovali. To je už na každom individuálne,“ vraví Eva Kocanová s tým, že domácich povzbudzovali, aby návštevníkov ubytovávali aj u seba doma. „Traja sa už našli a veríme, že po dobrých skúsenostiach sa budú pridávať aj ďalší,“ dodáva.

Presne na takejto logike aj podujatie rozbehli. Po prvotnej rešerši, ktorá spočívala v prehľadávaní verejných databáz s ľuďmi venujúcimi sa tradičným remeslám, následne telefonovali starostom a remeselníkom, cez ktorých dostali tipy na ďalších ľudí. „Potom sme za nimi chodievali, prišli sme na návštevu do obývačky, dali si spolu kávu, posedeli tri hodiny, vypočuli si ich a navrhli, čo máme v pláne,“ vraví Eva Kocanová.

Zdá sa jej nesprávne, že o ľuďoch v regiónoch spravidla rozhodujú od stola štátne inštitúcie. „Obyvateľov sa pritom nikto nespýta, čo potrebujú a ako chcú žiť. Miesto, kde žijú, by si však mali formovať hlavne oni sami.“

Svojím nápadom teraz ukázali, ako by sa to dalo. A o tom, že je to na dobrej ceste, svedčí, že podujatie získava stále väčší ohlas. Podľa počtu predaných lístkov je zrejmé, že kapacita festivalu sa tento rok oproti vlaňajšku zdvojnásobí. Navýši sa tiež počet poskytovateľov služieb a remeselníkov. Iniciatíva prichádza už aj od niektorých starostov, ktorí podujatie podporujú po technickej stránke. Po obci Ulič získa festival svoje druhé zázemie aj v Stakčíne.

„Snažíme sa to celé naštartovať, roztočiť koleso, aby ľudia začali podnikať. Lebo keď jeden rok poskytujú služby a potom aj druhý rok, môžu tým získať dobré odporúčania a stálych zákazníkov. A napokon možno aj sami zistia, že by to mohli robiť celosezónne. A to je aj náš cieľ,“ hovorí Eva Kocanová.

Dávid Gabera

Zdroj:
https://dennikn.sk/2501064/za-zazitkami-rusinskej-kultury-laka-festival-objavte-poloniny/?ref=list

Foto:
V obciach Uličskej doliny je zachovaných niekoľko vzácnych drevených kostolíkov. 
Zdroj – Objavte Poloniny