Zábava Rusínov pokračovala...

Ešte nás mnohých neprestali bolieť nohy po riadne] tancovačke na rusínskej tanečnej zábave, ktorá sa konala 17. januára, a nasledovalo pokračovanie na Novoročnom stretnutí Rusínov a priateľov, ktoré sa uskutočnilo 23. januára 2009 v priestoroch jedálne Spojenej školy Juraja Henischa v Bardejove.

Toto dôstojné, príjemné, emóciami a pozitívnou energiou nabité stretnutie pripravila Rusínska obroda - regionálny klub v Bardejove, na čele s jej predsedom Ivanom Banduričom st. Ako vždy plný elánu a s iskrou v oku sa pán Bandurič prihovoril prítomným a podrobne vyhodnotil prácu Rusínskej obrody - regionálneho klubu za rok 2008. Zároveň privítal aj zástupcov ukrajinskej národnosti, ktorí sa každoročne s radosťou zúčastňujú týchto podujatí.

K príjemnej atmosfére prispel spevácky súbor Bilovežanka na čele s vedúcou súboru Máriou Baroľákovou. Ich otvárací obrad s darovaním koláčov - pásky s horiacimi sviečkami chytil za srdcia určite všetkých prítomných. A potom nasledoval tanec, spev a veselá zábava. Svojimi častuškami okorenila zábavu Ukrajinka p. Pasičniko-vá. Kolotoč zábavy sa postupne točil rýchlejšie a rýchlejšie... vznikla z toho napokon tanečno - spevácka víchrica. Zaspievali sme si nádherné rusínske piesne a do tanca nám hrala hudba Jána Pavúka z Kurova. To všetko pri dobrom občerstvení a tradičných jedlách. Nemohol chýbať výborný guláš a skvelé pirohy z „dielne" špecialistov školskej jedálne Spojenej školy J. Henischa.

Bol to večer plný príjemných rozhovorov, milých slov či spomienok. Je veľmi vzácne, že sa dokázali v hojnom počte a v takej skvelej nálade stretnúť ľudia z rôznych kútov nášho okresu. Priznám sa, že som sa na stretnutí Rusínov zúčastnila prvýkrát. Bola som milo prekvapená, ako sa vedeli zabaviť a nájsť aj spoločnú reč ľudia rôznych vekových kategórií.

Prítomných v ten večer spájalo aj to, čo spája všetkých ľudí rovnakej národnosti - jazyk. Môžem povedať, že som tento jazyk počula z úst svojich rodičov a nepestovala som si ho a nepreniesla ani do svojej rodiny. Ale v prítomnosti takých skvelých ľudí sa napokon rozviazal i mne a uvedomila som si, ako ma v duši niečo príjemné hrialo. Je dôležité nezabúdať, oživovať a zachovávať príjemné spomienky, tradície, zvyky či jazyk našich predkov. Našťastie, že sú medzi nami ľudia, ktorí sa snažia uchovať i takéto poklady. Ďakujem, pán Ivan Bandurič, že ste vo mne zapálili iskierku. Cítim, že sa rozhorela.

-gj-