Zabudnutá ublianska tragédia

V týchto dňoch ubehlo 65 rokov od tragických udalostí vrážd civilných obetí, ktoré sa odohrali na prelome mesiacov november - december v roku 1945 v Uličskej doline. Vtedy došlo k zavraždeniu komunistov - Ivana Šiškana a Mikuláša Kireša v obci Nová Sedlica (z 23. na 24.11.) a k zavraždeniu židov - Alexandra Steina, Ruženy Steinovej, Levi Riedermanovej a Estery Klehrovej v Ulici aAdolfa Schóchtera, Šalomuna Rotha, Jozefa Liebera, Heleny Pollákovej, Gizely Lieberovej, Estery Fankovičovej, Gizely Grummerovej, Estery Lieberovej a Jána Laichtera v Kolbasove (z 5. na 6.12.). Väčšinou sa tieto vraždy pripisujú príslušníkom Ukrajinskej povstaleckej armády (banderovcom). Nové poznatky priamo nepotvrdzujú účasť banderovcov na týchto vraždách.

V období medzi týmito vraždami došlo k tragickej udalosti v obci Ubľa, o ktorej sa po dlhé desaťročia mlčalo, pretože za nimi neboli banderovci a ani iné živly, ale príslušníci sovietskej armády. K tragickej udalosti došlo dňa 30.11.1945 pri kóte Krivuľa (472 m n.m.) v doline Radovo. Túto dolinu požadoval vtedajší Sovietsky zväz pričleniť k ich územiu, čím by časť dnešnej Uble, zvaná Malá Ubľa, bola súčasťou dnešnej Ukrajiny. No nestalo sa tak. Sovietske vojská tu však na novovytýčenej štátnej hranici zriadili protibanderovský oporný bod. V osudný deň v doline Radovo usporiadala Lesná správa Ubľa spoločnú poľovačku za účasti žandárov z tunajšej žandárskej stanice. Z rozprávania svojho otca na udalosti tohto dňa spomína Michal Sirka (1935*, Ubľa) z Uble nasledujúco: „To poľovačka byla. Správca tu byv Černega iz Stašins'koji Roztoky. Šly na poľovaňa. To ňaňko muj byv hajnyk. Vny pušly, tu po Nastas'i. Tam byla hranyca. No a teper'ka tam byli rus'ki (sovietski vojaci - pozn. autora). To vny maly obsadženoj proty banderovcum, hranicu od Bereznoho. No a vny dumaly, že to vny banderovci. Bo to aj šandari byly tam na poľovački, z SNB. A to každyj byv  tak vboločenyj, šo mav. To nebyly uniformi. Tuty v šandars'kum a tuty v civiľu. Rusy si dumaly, že to banderovci suť. I vny spoza hranyci striľaly. A tuty opätovaly. Ta tam vpav Babej, Černega i Čop. A muj ňaňko mav avtomat na holovi. Vže ho vojak mav na mušci. A ňaňko jakos' styh skočity i davka pušla. A pak ňaňko utik. To taká byla náhoda. Tuty šly
na poľovaňa a tuty banderovcu čekaly".

Zmienku o tomto incidente nachádzame iba v hlásení Oblastného veliteľstva Národnej bezpečnosti v Humennom zo dňa 3.12.1945, kde sa uvádza: „Dňa 30.11.1945, pri konanej razii hliadkou stanice NB Ubľa, za spoločnosti lesného personálu na udanlivých pytliakov v lese "Nastať (Nastaz -pozn. autora), obvod stanice Ubľa, prepadnutá bola táto výprava v lese neznámou ozbrojenou skupinou. Neznáma ozbrojená skupina vystrelila na výpravu asi 30-40 rán, ktorým padol za obeť dvaja lesní hájnici, ktorí boli pravdepodobne zastrelení. Zpráva o tomto bola podaná dňa 1. decembra 1945, o 12.50 hod. Oblastnému bezpečnostnému referátu v Košiciach, telefonicky. Podrobnú zprávu som doteraz nemohol predložiť, nakoíko stanica NB Ubľa prípad vyšetruje a zprávu doteraz nepodala". Ako dopadlo vyšetrovanie, nevieme, nakoľko žiadna správa z neho sa nezachovala a v období socializmu sa o tomto prípade nesmelo hovoriť. Pri uvedenom incidente so sovietskymi vojakmi vtedy zahynuli správca Lesnej správy v Ubli Peter Černega (1904*, Runina) a dvaja lesní hájnici Juraj Babej (1921*, Ubľa) a Andrej Čop (1905*, Ubľa).

Tou neznámou ozbrojenou skupinou bola skupina sovietskych vojakov, ktorá spoza sovietskej hranice začala  streľbu na československé štátne územie na nič netušiacich lesníkov a žandárov v presvedčení, že sú to banderovci. Všetci žandári a lesníci, okrem troch, ktorí boli zasiahnutí, sa rozutekali. Keď sovietski vojaci zistili, že to neboli banderovci, pretiahli mŕtve telá za hranicu, aby ich zabitie argumentovali nelegálnym prekročením štátnej hranice. Táto tragická udalosť mala údajne pokračovanie v podobe medzinárodného súdu v Prahe, na ktorom boli obvinení sovietski vojaci odsúdení a vdovám po zabitých lesníkoch boli priznané dôchodky. Vdovy po lesníkoch na súde zastupoval Michal Piteľ zo Stakčínskej Roztoky, ktorý bol vtedy bezpečnostným referentom Okresného úradu v Snine.

Miro Buraľ