Zabudnuté cintoríny (10)
95 rokov od začiatku bojov Prvej svetovej vojny v okrese Snina
Dňa 20. novembra 1914 ruské vojská prekročili Ruské sedlo a prvýkrát vkročili na územie dnešného Slovenska. Týmto sa stal dnešný okres Snina priamou súčasťou bojov prvej svetovej vojny, ktoré tu trvali do mája 1915. Nezabudnuteľné, strašné udalosti nám dnes pripomínajú len vojnové cintoríny, ktoré čitateľom Sninských novín postupne predstavíme.
ZBOJ
Vojnový cintorín v Zboji sa nachádza na juhozápadnom okraji obecného cintorína. Miesto posledného odpočinku tu našlo 203 vojakov. V období zriadenia bol samostatným cintorínom o výmere 589 m* (38 x 15,50 m). Postupne splynul s obecným cintorínom. Pozostáva zo 142 vojnových hrobov, z ktorých je 115 hrobov jednotlivých a 27 hrobov spoločných. Známych podlá mien je 7 vojakov, z ktorých 6 je rakúsko-uhorských a 1 ruský vojak. Neznámych je 206 ruských vojakov. Vojnový cintorín pravdepodobne vznikol v roku 1917. Dozor v období 1. ČSR zabezpečovala Žandárska stanica v Ulici. V súčasnosti je v správe Obecného úradu v Zboji.
Hroby sú usporiadane v dvoch častiach pozdĺž cestičky vedúcej k centrálnemu krížu. Okolo centrálneho kríža je jeden rad hrobov usporiadaný v poloblúku. Pôvodne boli hroby označené drevenými krížmi. V strede cintorína sa nachádzal drevený centrálny kríž na ktorom bola umiestnená tabuľka s prvotným textom v madárčine: Ju odpočíva 190 vojakov padlých vo svetovej vojne v roku 1914 -1915. Známych podľa mena 6, neznámych 184". Pôvodne bol oplotený dreveným plotom. Výsadbu tvorili solitéry javorov, jaseňov a smrekov. Udržiavaný bol takmer neprestajne, pretože sa nachádzal blízko drevenej cerkvi sv. Mikuláša biskupa. Krátko po druhej svetovej vojne bol udržiavaný žiakmi miestne školy. V 80. rokoch 20. storočia však zarástol náletom krušiny jelšovej. V roku 1996 bol nálet krovín odstránený a cintorín začal byť pravidelne vykášaný. Z pôvodnej výsadby sa zachovali solitéry javorov, jaseňov a smrekov. Pri údržbe cintorína sa našla smaltovaná ceduľka, ktorá sa nachádzala hrobe ruského vojaka Pavla Gribovského (hrob č. 27). Tá bola v roku 2009 znovu osadená na jeho hrob. V súčasnosti sú hroby dobre identifikovateľné v teréne. Cintorín je udržiavaný.
ZVALA
Vojnový cintorín vo Zvale sa nachádza vedľa zaniknutej murovanej cerkvi sv. Petra a Pavla a je súčasťou obecného cintorína. Miesto posledného odpočinku tu našlo 633 vojakov. Výmera cintorína je 109,50 nŕ (21 x 19,5 m). Pozostáva zo 48 vojnových hrobov, všetky sú spoločné. Známych podľa mien je 31 vojakov, z ktorých je 29 rakúsko-uhorských a 2 ruskí vojaci. Vojnový cintorín po roku 1917. Dozor nad ním vykonávala Žandárska stanica v Ruskom a údržbu hrobov od roku 1922 vykonával Koloman Grauber zo Stariny. V súčasnosti je v správe Obecného úradu v Stakčíne. Hroby sú usporiadane šiestich radoch s rôznym počtom hrobov bez akejkoľvek architektonickej úpravy, tak ako boli znášané tela vojakov z okolitých hôr.
Pôvodne boli hroby označené drevenými krížmi. Celý cintorín bol pôvodne oplotený dreveným oplotením. Udržiavaný bol praktiky bez prestania až do zániku obce, čo súviselo s tým, že sa nachádzal v blízko murovanej cerkvi. Najväčšiu devastáciu zaznamenal po vysídlení obce po roku 1987. Časť hrobov nachádzajúcich sa pri mohutných lipách bola poškodená pri likvidácii cerkvi. Následne na začiatku 90. rokov 20. storočia bol rozdelený dreveným oplotením s ostnatým drôtom na dve časti. Časť hrobov bola ničená preháňaným hovädzím dobytkom. Po ukončení pastvy bol plot odstránený avšak v roku 2006 bola ďalšia časť hrobov poškodená lesným kolesovým traktorom. Podľa zachovalej dokumentácie bolo v roku 2009 obnovených 34 hrobov, na ktoré boli osadené drevené náhrobné kríže, centrálny drevený kríž a informačný panel. Cintorín je riadne udržiavaný.
Vojnový cintorín v Zboji sa nachádza na juhozápadnom okraji obecného cintorína. Miesto posledného odpočinku tu našlo 203 vojakov. V období zriadenia bol samostatným cintorínom o výmere 589 m* (38 x 15,50 m). Postupne splynul s obecným cintorínom. Pozostáva zo 142 vojnových hrobov, z ktorých je 115 hrobov jednotlivých a 27 hrobov spoločných. Známych podlá mien je 7 vojakov, z ktorých 6 je rakúsko-uhorských a 1 ruský vojak. Neznámych je 206 ruských vojakov. Vojnový cintorín pravdepodobne vznikol v roku 1917. Dozor v období 1. ČSR zabezpečovala Žandárska stanica v Ulici. V súčasnosti je v správe Obecného úradu v Zboji.
Hroby sú usporiadane v dvoch častiach pozdĺž cestičky vedúcej k centrálnemu krížu. Okolo centrálneho kríža je jeden rad hrobov usporiadaný v poloblúku. Pôvodne boli hroby označené drevenými krížmi. V strede cintorína sa nachádzal drevený centrálny kríž na ktorom bola umiestnená tabuľka s prvotným textom v madárčine: Ju odpočíva 190 vojakov padlých vo svetovej vojne v roku 1914 -1915. Známych podľa mena 6, neznámych 184". Pôvodne bol oplotený dreveným plotom. Výsadbu tvorili solitéry javorov, jaseňov a smrekov. Udržiavaný bol takmer neprestajne, pretože sa nachádzal blízko drevenej cerkvi sv. Mikuláša biskupa. Krátko po druhej svetovej vojne bol udržiavaný žiakmi miestne školy. V 80. rokoch 20. storočia však zarástol náletom krušiny jelšovej. V roku 1996 bol nálet krovín odstránený a cintorín začal byť pravidelne vykášaný. Z pôvodnej výsadby sa zachovali solitéry javorov, jaseňov a smrekov. Pri údržbe cintorína sa našla smaltovaná ceduľka, ktorá sa nachádzala hrobe ruského vojaka Pavla Gribovského (hrob č. 27). Tá bola v roku 2009 znovu osadená na jeho hrob. V súčasnosti sú hroby dobre identifikovateľné v teréne. Cintorín je udržiavaný.
ZVALA
Vojnový cintorín vo Zvale sa nachádza vedľa zaniknutej murovanej cerkvi sv. Petra a Pavla a je súčasťou obecného cintorína. Miesto posledného odpočinku tu našlo 633 vojakov. Výmera cintorína je 109,50 nŕ (21 x 19,5 m). Pozostáva zo 48 vojnových hrobov, všetky sú spoločné. Známych podľa mien je 31 vojakov, z ktorých je 29 rakúsko-uhorských a 2 ruskí vojaci. Vojnový cintorín po roku 1917. Dozor nad ním vykonávala Žandárska stanica v Ruskom a údržbu hrobov od roku 1922 vykonával Koloman Grauber zo Stariny. V súčasnosti je v správe Obecného úradu v Stakčíne. Hroby sú usporiadane šiestich radoch s rôznym počtom hrobov bez akejkoľvek architektonickej úpravy, tak ako boli znášané tela vojakov z okolitých hôr.
Pôvodne boli hroby označené drevenými krížmi. Celý cintorín bol pôvodne oplotený dreveným oplotením. Udržiavaný bol praktiky bez prestania až do zániku obce, čo súviselo s tým, že sa nachádzal v blízko murovanej cerkvi. Najväčšiu devastáciu zaznamenal po vysídlení obce po roku 1987. Časť hrobov nachádzajúcich sa pri mohutných lipách bola poškodená pri likvidácii cerkvi. Následne na začiatku 90. rokov 20. storočia bol rozdelený dreveným oplotením s ostnatým drôtom na dve časti. Časť hrobov bola ničená preháňaným hovädzím dobytkom. Po ukončení pastvy bol plot odstránený avšak v roku 2006 bola ďalšia časť hrobov poškodená lesným kolesovým traktorom. Podľa zachovalej dokumentácie bolo v roku 2009 obnovených 34 hrobov, na ktoré boli osadené drevené náhrobné kríže, centrálny drevený kríž a informačný panel. Cintorín je riadne udržiavaný.
Miro Buraľ
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Marča dostala sms:
-Slečna, možu vas pozvaty na večeru z raňajkami (fryštykom)...?
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať