Zabudnuté cintoríny (4)

 

95 rokov od začiatku bojov prvej svetovej vojny v okrese Snina
Dňa 20. novembra 1914 ruské vojská prekročili Ruské sedlo a prvýkrát vkročili na územie dnešného Slovenska. Týmto sa stal dnešný okres Snina priamou súčasťou bojov prvej svetovej vojny, ktoré tu trvali do mája 1915. Nezabudnuteľné, strašné udalosti nám dnes pripomínajú len vojnové cintoríny, ktoré čitateľom Sninských novín postupne predstavíme.

PČOLINÉ
Vojnový cintorín v Pčolinom sa nachádza na obecnom cintoríne v blízkosti grécko-katolíckej cerkvi. Miesto posledného odpočinku tu našlo 35 vojakov. V období zriadenia bol samostatným cintorínom o výmere 529 m2 (23 x 23 m). Terajšia výmera cintorína je 270 m2 (18 x 15 m). Postupne splynul s obecným cintorínom. Pozostáva z 28 vojnových hrobov, z ktorých je 26 hrobov jednotlivých a 2 hroby sú spoločné. Známych podľa mien je 11 vojakov, z ktorých je 8 rakúsko-uhorských a 3 ruskí vojaci. Neznámych je 24 vojakov. Dozor nad cintorínom v období 1. ČSR zabezpečovala Žandárska stanica v Pčolinom. V súčasnosti je v správe Obecného úradu v Pčolinom. Hroby sú usporiadané v piatich radoch a pôvodne boli označené drevnými krížmi. V strede sa nachádzal centrálny drevený kríž. Ohradený bol oplotením z brezy a vchádzalo sa naň drevenou oblúkovou bránou.

Z roku 1920 sa nám zachoval nasledujúci opis cintorína: „Cintorín je ohradený brezovým plotom, ktorý však je z dvoch strán prelámaný a zvalený. Koly a laty sú prehnité a je potrebné cintorín na novo ohradiť. K tomu sa ponúkajú občania Pčoliného - Michal Krasač a Peter Potocký, ktorí rozumejú prácam s drevom. Hroby sú rozdupané a rozhrabané, pretože dobytok sa tam pásol skôr ako tunajšia stanica tu bola zriadená, preto sú od kravských výkalov hroby znečistené. Rozpočet na opravu cintorína, ako i hlásenie vrchnému strážmajstrovi Fúzerovi v Stakčíne bolo podané".

Udržiavaný bol neprestajne, nakoľko splynul s obecným cintorínom. I keď došlo k zníženiu výmery cintorína, zanikol iba hrob č. 2, na ktorom sa dnes nachádza občiansky hrob rodiny Juskových. Dobre identifikovateľné sú hroby č. 3,4,5,6,11,12,13,14, 15,16,17,18,19,20 a centrálna časť, kde v minulosti stál drevený kríž. Ostane hroby sú ťažšie identifikovateľné. Cintorín je udržiavaný v rámci údržby obecného cintorína.
 

PRÍSLOP
Vojnový cintorín v Príslope sa nachádza v blízkosti grécko-katolíckej cerkvi. Miesto posledného odpočinku tu našlo 81 vojakov. Výmera cintorína je 159 m2. Pozostáva z 3 vojnových hrobov, všetky hroby sú hromadné. Známych podľa mien je 9 vojakov, všetko rakúsko-uhorskí vojaci. Neznámych je 72 vojakov. V hrobe č. 1 sú uložené ostatky 8 vojakov, v hrobe č. 2 ostatky 37 vojakov a v hrobe č. 3 ostatky 36 vojakov. Spočívajú tu vojaci padlí v bojoch v priebehu mesiaca november 1914. Dozor nad cintorínom v období 1 .ČSR zabezpečovala Žandárska stanica v Stakčíne a údržbu hrobov Ján Németh zo Stakčína. V súčasnosti je v správe Obecného úradu v Príslope.

Jeden hrob je kruhový, na ktorom sa nachádzal drevený dubový kríž s dreveným vyrezávaným vencom a plechovou tabuľou s textom. Ostatné dva hroby sú usporiadané oblukovito okolo neho. Ohradený bol kamenným múrikom so vstupným schodiskom. Udržiavaný bol neprestajne, nakoľko sa nachádza pri grécko-katolíckej cerkvi. Po druhej svetovej vojne pri rozširovaní štátnej cesty Ulič - Snina bolo zrušené schodisko a vybudovaný oporný betónový múr. V roku 2006 sa začalo s jeho obnovou. Boli upravené hroby, vyhotovené drevené oplotenie a osadený informačný panel. V rámci údržby bolo na cintoríne identifikovaných 19 hrobov, na ktoré boli osadené drevené náhrobné kríže. V roku 2008 bol vymenený drevený centrálny kríž, na ktorý bol prenesený drevený veniec z predchádzajúceho kríža.

V roku 2009 boli hroby zrovnané do tvaru troch hromadných hrobov a rozobratý kamenný múrik, z ktorého kameň sa použil na výstavbu suchého chodníka na ploche cintorína.K zaujímavosti patrí drevený vyrezávaný veniec s motívom ruži na centrálnom kríži. Pôvodne sa nachádzal na hrobe rakúsko-uhorského dôstojníka. Zraneného dôstojníka, ošetroval miestny učiteľ Vasiľ Jackovič. Ten však podľahol svojim zraneniam a bol pochovaný v záhrade pred školou. Po vojne si jeho ostatky odniesli jeho rodinní príslušníci do jeho rodiska a drevený veniec bol z hrobu prenesený na vojnový cintorín.

 

Miro Buraľ