Zabudnuté cintoríny (5)

95 rokov od začatku bojov prvej svetovej vojny v okrese Snina. 

Dňa 20. novembra 1914 ruské vojská prekročili Ruské sedlo a prvýkrát vkročili na územie dnešného Slovenska. Týmto sa stal dnešný okres Snina priamou súčasťou bojov prvej svetovej vojny, ktoré tu trvali do mája 1915. Nezabudnutefné, strašné udalosti nám dnes pripomínajú len vojnové cintoríny, ktoré čitateľom Sninských novin postupne predstavíme.

 

RUNINA
Vojnový cintorín v Runine sa nachádza na miernom návrší východne od obce na lokalite Čišovatyj. Miesto posledného odpočinku tu našlo 90 vojakov. V období zriadenia bola výmera cintorína 961 m2 (31 x 31 m). Jeho terajšia výmera je 667 m2 (5 x 4,20 m+ 25,25 x 25.60 m). Pozostáva zo 67 vojnových hrobov, z ktorých je 60 hrobov jednotlivých a 7 hrobov spoločných. Mená pochovaných vojakov sú neznáme, predpokladá sa, že sú to všetko ruskí vojaci. Vojnový cintorín ravdepodobne vznikol v roku 1917. Dozor nad cintorínom za 1. ČSR zabezpečovala Žandárska stanica v Ruskom a údržbu hrobov od roku 1922 Koloman Grauber zo Stariny. V súčasnosti je v správe Obecného úradu v Runine.Hroby sú usporiadané v dvoch radoch po obvode cintorína a pôvodne boli označené drevenými krížmi. V strede sa nachádzal centrálny drevený kríž. Výsadba spočívala z dvoch javorov mliečnych v strede cintorína a z obvodovej výsadby zo solitérov smreka obyčajného a súvislej výsadby hlohov obyčajných. Cintorín bol udržiavaný do konca druhej svetovej vojny, potom chátral. Za socializmu v jeho blízkosti boli vybudované hospodárske objekty pre chov dobytka. Vtedy bola plocha cintorína pričlenená k areálu týchto objektov a bola poškodzovaná dobytkom. Cintorín celkom zarástol náletom drevín a krovín. V roku 2007 bola začatá jeho obnova Obecným úradom v Runine. Z areálu cintorína bol vyrúbaný nálet drevín a krovín, upravené hroby, osadené nové náhrobné kríže, osadený nový centrálny kríž a nová vstupná brána s informačnou tabuľou. V roku 2009 bol cintorín oplotený dreveným oplotením. Pod obcou pri ceste do Topole sa nachádza zabudnutý pomník vojakom padlým v prvej svetovej vojne.
 

RUSKÉ
Vojnový cintorín Ruské I
Vojnový cintorín v Ruskom I sa nachádza v severovýchodnej časti obecného cintorína. Miesto posledného odpočinku tu našlo okolo 215 vojakov. V období zriadenia bol samostatným cintorínom o výmere 395 m2. Postupne splynul s obecným cintorínom. Pozostáva z 24 vojnových hrobov, z ktorých je 22 hrobov spoločných a 2 hroby hromadné. Pôvodne cintorín pozostával z 19 vojnových hrobov. V rámci údržby cintorína v roku 2007 bolo zistené, že oproti dokumentácii sa tu nachádza o ďalších päť spoločných hrobov viac. Mená pochovaných vojakov sú neznáme. Vojnový cintorín pravdepodobne vznikol v rokoch 1917-1922 exhumáciou vojakov, najprv do dvoch hromadných a dvoch spoločných hrobov a v roku 1922 do ďalších pätnástich spoločných hrobov. Zo dňa 5. októbra 1922 sa nám zachovalo uznesenie obecného úradu, v ktorom starosta obce Vasiľ Kirňak uvádza, že nemôže byť poskytnuté väčšie miesto na obecnom cintoríne pre exhumovaných vojakov padlých vo svetovej vojne. Dozor nad cintorínom za 1. ČSR zabezpečovala Žandárska stanica v Ruskom a údržbu hrobov od roku 1922 Koloman Grauber zo Stariny. Po ňom Vasiľ Minčič z Veľkej Poľany. V súčasnosti je v správe Obecného úradu v Stakčíne.

Spoločné hroby sú usporiadané v dvoch radoch. Nad nimi sa nachádzajú excentrický položené hromadné hroby. Na hroboch boli umiestnené drevené kríže. Obvodovú zeleň tvorila výsadba hlohov obyčajných. Udržiavaný bol neprestajne, nakoľko splynul s obecným cintorínom. V roku 2006 bola zlikvidovaná veľmi hodnotná obvodová výsadba hlohov. V roku 2007 boli na cintorín osadené náhrobné drevené kríže. Hroby sú dobre identifikovateľné v teréne. Cintorín je udržiavaný.
 

Vojnový cintorín Ruské II

Vojnový cintorín v Ruskom II sa nachádza v areáli zaniknutej pravoslávnej cerkvi. Miesto posledného odpočinku tu našlo 14 vojakov. Výmera cintorína je 97.5 m2 (7.5 x 13 ml. Pozostáva zo 14 vojnových hrobov, všetky sú jednotlivé. Mená pochovaných vojakov sú neznáme, predpokladá sa, že všetci sú rakúsko-uhorskej štátnej príslušnosti. Dozor nad cintorínom za 1. ČSR zabezpečovala Žandárska stanica v Ruskom a údržbu hrobov od roku 1922 Koloman Grauber zo Stariny. Po ňom Vasiľ Minčič z Veľkej Poľany. V súčasnosti je v správe Obecného úradu v Stakčíne. Hroby sú rôzne roztrúsené v areáli zaniknutej cerkvi. Pôvodne boli označené drevenými krížmi. Postupne však boli zrovnávané so zemou, resp. prekryté materiálom zo zaniknutej cerkvi. V roku 2007 bol zriadený pre týchto vojakov symbolický cintorín, nakoľko už nie je možné identifikovať pôvodné hroby. Pozostáva z drevených náhrobných križov a centrálneho dreveného kríža. V roku 2009 bol osadený informačný panel. Cintorín je udržiavaný.

 

Miro Buraľ