Zabudnuté cintoríny (6).
95 rokov od začiatku bojov prvej svetovej vojny v okrese Snina
Dňa 20. novembra 1914 ruské vojská prekročili Ruské sedlo a prvýkrát vkročili na územie dnešného Slovenska. Týmto sa stal dnešný okres Snina priamou súčasťou bojov prvej svetovej vojny, ktoré tu trvali do mája 1915. Nezabudnuteľné, strašné udalosti nám dnes pripomínajú len vojnové cintoríny, ktoré čitateľom Sninských novín postupne predstavíme.
SNINA
Vojnový cintorín Snina I
Vojnový cintorín v Snine I sa nachádza na vrchole kóty Giglovo (335 m n.m.). Miesto posledného odpočinku tu našlo 189 vojakov. Výmera cintorína je 150 m2(16,70x9m).
Pozostáva z 10 vojnových hrobov, z ktorých je 1 hrob jednotlivý, 7 hrobov spoločných a 2 hroby hromadné. Ich mená sa nezachovali. Vojnový cintorín pravdepodobne vznikol v roku 1914. V roku 1929 boli do hrobu č. 10 uložené ostatky 59 vojakov exhumované z vojnových cintorínov Snina IV Štefkovo a SninaV Trescana. Dozor nad všetkými sninskými vojnovými cintorínmi v období 1. ČSR zabezpečovala Žandárska stanica v Snine a údržbu hrobov Michal Pčola zo Sniny. V súčasnosti sú v správe Mestského úradu v Snine. Hroby sú usporiadané v radoch bez architektonickej úpravy. Konečnú podobu nadobudol cintorín po roku 1929, po exhumácii vojakov zo Štefkova a Trescanej. Hroby boli označené drevenými krížmi a v strede sa nachádzal centrálny dubový kríž. Oplotený bol betónovými stĺpikmi s pletivom. Udržiavaný bol do konca druhej svetovej vojny, potom začal chátrať. V 90. rokoch 20. storočia bol nálet drevín odstránený členmi Spolku priateľov Východných Karpát zo Sniny. Odvtedy sa začala jeho obnova. V roku 2008 bol na cintorín umiestnený nový centrálny kríž. Hroby sú ťažšie identifikovateľné v teréne. Cintorín je riadne udržiavaný.
Vojnový cintorín Snina I
Vojnový cintorín v Snine I sa nachádza na vrchole kóty Giglovo (335 m n.m.). Miesto posledného odpočinku tu našlo 189 vojakov. Výmera cintorína je 150 m2(16,70x9m).
Pozostáva z 10 vojnových hrobov, z ktorých je 1 hrob jednotlivý, 7 hrobov spoločných a 2 hroby hromadné. Ich mená sa nezachovali. Vojnový cintorín pravdepodobne vznikol v roku 1914. V roku 1929 boli do hrobu č. 10 uložené ostatky 59 vojakov exhumované z vojnových cintorínov Snina IV Štefkovo a SninaV Trescana. Dozor nad všetkými sninskými vojnovými cintorínmi v období 1. ČSR zabezpečovala Žandárska stanica v Snine a údržbu hrobov Michal Pčola zo Sniny. V súčasnosti sú v správe Mestského úradu v Snine. Hroby sú usporiadané v radoch bez architektonickej úpravy. Konečnú podobu nadobudol cintorín po roku 1929, po exhumácii vojakov zo Štefkova a Trescanej. Hroby boli označené drevenými krížmi a v strede sa nachádzal centrálny dubový kríž. Oplotený bol betónovými stĺpikmi s pletivom. Udržiavaný bol do konca druhej svetovej vojny, potom začal chátrať. V 90. rokoch 20. storočia bol nálet drevín odstránený členmi Spolku priateľov Východných Karpát zo Sniny. Odvtedy sa začala jeho obnova. V roku 2008 bol na cintorín umiestnený nový centrálny kríž. Hroby sú ťažšie identifikovateľné v teréne. Cintorín je riadne udržiavaný.
Vojnový cintorín Snina II
Vojnový cintorín v Snine II sa nachádza v miestnej časti Brehy na Nižnej Hurke nad Tarnovským potokom. Známejší je pod názvom „epidemický cintorín". Presný počet pochovaných vojakov sa nezachoval. Odhadujeme, že je tu pochovaných okolo 300 vojakov. Výmera cintorína je 710 m2. Pozostáva z 11 vojnových hrobov, všetky sú hromadné. Mená pochovaných vojakov sa nezachovali. Do roku 1929 cintorín pozostával z 9 hromadných hrobov nachádzajúcich sa v dvoch vzájomne oddelených častiach poľnou cestou. V roku 1929 prebehla exhumácia 4 jednotlivých a 2 hromadných hrobov, ktoré sa nachádzali v Ďaľkovskom potoku. Exhumované ostatky 153 vojakov boli uložené do dvoch nových hrobov, ktoré po prečíslovaní boli označené číslami č. 2 (90 vojakov) a č. 3 (63 vojakov). Vojnový cintorín vznikol pravdepodobne v rokoch 1915 až 1916. Údajne tu boli pochovaní vojaci, ktorí podľahli cholere v zajateckom tábore, ktorý bol zriadený na neďalekej parnej píle. Hroby sú usporiadané v jednom rade v dvoch oddelených častiach cintorína. Pôvodne boli označené drevenými krížmi. Na oboch častiach cintorína sa nachádzal centrálny kríž z dubových okruhliakov. Oplotený bol betónovými stĺpikmi s pletivom. Stromovú výsadbu tvorili solitéry líp. Cintorín bol udržiavaný do konca druhej svetovej vojny, potom začal chátrať. Do konca 20. storočia sa zachovali centrálne kríže, oplotenie a výsadba líp. V uvedenom období bol cintorín zbavený náletov drevín a odstránené boli centrálne kríže. Hroby sú dobre identifikovateľné v teréne. Cintorín je udržiavaný.
Zaniknutý vojnový cintorín Snina III
Vojnový cintorín v Snine III sa nachádzal na mestskom cintoríne v blízkosti kaplnky. Miesto posledného odpočinku tu našlo 347 vojakov. Pozostával z 277 vojnových hrobov, z ktorých bolo 267 hrobov jednotlivých, 7 hrobov spoločných, 3 hroby hromadné. Známych podľa mien bolo 248, z toho 247 rakúsko - uhorských vojakov a 1 ruský vojak. Neznámych je 20 rakúsko - uhorských vojakov a 31 ruských vojakov. U 48 vojakov nie je určená štátna príslušnosť. Hroby boli usporiadané v radoch bez architektonickej úpravy. Jednotlivé a spoločné hroby sa nachádzali nad kaplnkou, hromadné pod kaplnkou pri plote. Pôvodne boli označené drevenými krížmi, ktoré boli nahradené plechovými hviezdami. Cintorín bol udržiavaný prakticky bez prestania, čo súviselo s rým, že bol súčasťou mestského cintorína. V období socializmu zanikol a dnes už neexistuje. Na jeho mieste sú občianske hroby.
Zaniknutý vojnový cintorín Snina IV
Vojnový cintorín v Snine IV sa nachádzal nad dnešnými Sninskými rybníkmi na vrchu Štefkovo (360 m n.m). Miesto posledného odpočinku tu našlo 52 vojakov.
Pozostával z 13 vojnových hrobov, z ktorých boli 3 hroby jednotlivé. 3 hroby spoločné a 7 hrobov hromadných. Ich mená sa nezachovali. Vojnový cintorín vznikol v roku 1914. Hroby boli usporiadané v radoch bez architektonickej úpravy. Pôvodne boli označené drevenými krížmi. V roku 1929 ostatky vojakov boli exhumované a uložené do jedného hromadného hrobu na vojnový cintorín na Giglove. Zaniknutý vojnový cintorín Snina V Vojnový cintorín v Snine V sa nachádzal v doline Pichoňského potoka v časti zvanej Trescena. Miesto posledného odpočinku tu našlo 7 vojakov. Pozostával z 2 vojnových hrobov, z ktorých bol 1 hrob jednotlivý a 1 hrob hromadný. Mená padlých vojakov pochovaných na tomto cintoríne sa nezachovali. Hroby boli usporiadané v radoch bez architektonickej úpravy. Pôvodne boli označené drevenými krížmi. V roku 1929 boli ostatky vojakov exhumované a uložené do jedného hromadného hrobu na vojnový cintorín na Giglove.
Vojnový cintorín v Snine IV sa nachádzal nad dnešnými Sninskými rybníkmi na vrchu Štefkovo (360 m n.m). Miesto posledného odpočinku tu našlo 52 vojakov.
Pozostával z 13 vojnových hrobov, z ktorých boli 3 hroby jednotlivé. 3 hroby spoločné a 7 hrobov hromadných. Ich mená sa nezachovali. Vojnový cintorín vznikol v roku 1914. Hroby boli usporiadané v radoch bez architektonickej úpravy. Pôvodne boli označené drevenými krížmi. V roku 1929 ostatky vojakov boli exhumované a uložené do jedného hromadného hrobu na vojnový cintorín na Giglove. Zaniknutý vojnový cintorín Snina V Vojnový cintorín v Snine V sa nachádzal v doline Pichoňského potoka v časti zvanej Trescena. Miesto posledného odpočinku tu našlo 7 vojakov. Pozostával z 2 vojnových hrobov, z ktorých bol 1 hrob jednotlivý a 1 hrob hromadný. Mená padlých vojakov pochovaných na tomto cintoríne sa nezachovali. Hroby boli usporiadané v radoch bez architektonickej úpravy. Pôvodne boli označené drevenými krížmi. V roku 1929 boli ostatky vojakov exhumované a uložené do jedného hromadného hrobu na vojnový cintorín na Giglove.
Vojnový hrob Snina
Vojnový hrob v Snine sa nachádza nad Sninskými rybníkmi na lokalite zvanej U umarteho. Miesto posledného odpočinku tu našiel neznámy vojak. Označený je železným križom s mramorovou ceduľkou s textom „Hrob neznámeho vojaka". Hrob je riadne upravený a udržiavaný.
Vojnový hrob v Snine sa nachádza nad Sninskými rybníkmi na lokalite zvanej U umarteho. Miesto posledného odpočinku tu našiel neznámy vojak. Označený je železným križom s mramorovou ceduľkou s textom „Hrob neznámeho vojaka". Hrob je riadne upravený a udržiavaný.
Miro Búraľ
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
-O što vecej lahodyš ľuďom, tym vecej soj ony dumajuť - ty rozumovo zaostalyj...
/any jedna dobrota ne zostane nepokarana.../
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať