Zabudnuté cintoríny (7)

95 rokov od začiatku bojov prvej svetovej vojny v okrese Snina

Dňa 20. novembra 1914 ruské vojská prekročili Ruské sedlo a prvýkrát vkročili na územie dnešného Slovenska. Týmto sa stal dnešný okres Snina priamou súčasfou bojov prvej svetovej vojny, ktoré tu trvali do mája 1915. Nezabudnuteľné, strašné udalosti nám dnes pripomínajú len vojnové cintoríny, ktoré čitateľom Sninských novín postupne predstavíme.
 

STAKČIN
 

Vojnový cintorín Stakčín I
Vojnový cintorín Stakčín I sa nachádza na miernom návrší zvanom Pánska Hora. Miesto posledného odpočinku tu našlo 960 vojakov. V období zriadenia bol samostatným cintorínom o výmere 6621 m!. Postupne splynul s obecným cintorínom. Pozostáva z 590 vojnových hrobov, z ktorých je 569 jednotlivých, 3 spoločných a 18 hromadných. Známych podľa mien je 495 rakúsko - uhorských a 37 ruských vojakov. Neznámych je 428 vojakov. Vojnový cintorín vznikol v roku 1914-1915. Konečnú úpravu dostal v roku 1917. Vtedy tam bolo pochovaných 918 vojakov. Pravdepodobne sa tu pochovávalo i po roku 1917. Ako posledný bol na cintoríne pochovaný vojak - lodný kapitán Ladislava Stach v roku 1921. Dozor nad cintorínom v období 1. ČSR zabezpečovala Žandárska stanica v Stakčíne a údržbu hrobov stakčínsky legionár Vasiľ Minčič. V súčasnosti je v správe Obecného úradu v Stakčíne.

 

Hroby sú usporiadané v 34 radoch a pôvodne boli označené drevnými krížmi. V prvých 25 radoch sú pochovaní vojaci v samostatných hroboch. Tu boli pochovávaní predovšetkým vojaci, ktorí zomierali v poľnej nemocnici 1/8 zriadenej na nedálekej parnej píle. V ďalších sú pochovaní vojaci predovšetkým v hromadných hroboch. Najviac ich je pochovaných v 33 rade, kde v dvoch hromadných hroboch je uložených 88 ostatkov vojakov. V nich sú pochovaní vojaci, ktorí boli exhumovaní z cintorína, ktorý sa nachádzal v miestnej časti zvanej Vuľchovec a z hrobov roztrúsených po okolí Stakčína. Za 1. ČSR bol na hrobe č. 509 (Ján Kušniar z Veľkého Lomu) postavený malý betónový pomníček a na hrobe Ladislava Stacha, syna tunajšieho správcu lesov, bol osadený liatinový železný kríž. Medzi jednotlivými hrobmi a hromadnými hrobmi bol osadený pomník s maďarským textom: „A hazaert 1914 -1918" (Za vlasť 1914 -1918). Tento text bol za 1. ČSR nahradený textom: ,Pamiatke padlým 1914 - 1918". Vstup na cintorín tvorilo schodisko so vstupnou drevenou bránou a maďarským textom: ,1914 -1918. A világháboru-ban elesett hos katonák temetoje" (Vojenský cintorín padlým vo svetovej vojne). Pôvodne bol ohradený dreveným plotom a výsadbou borievky a smrekov. Okolo pomníka a hromadných hrobov bola vysadená skupina smutných vŕb.

Stakčínsky vojnový cintorín bol najvýznamnejším v okrese Snina v období 1. ČSR. Každoročne vždy 1. mája sa na ňom konali celookresné spomienkové slávnosti padlým vojakom. Pri tejto príležitosti vzlietol nad cintorín dvojplošník, z ktorého bol zhodený veniec na centrálny pomník. Nasledovali slávnostné príhovory a vojenské salvy.

Cintorín bol udržiavaný prakticky bez prestania, čo súviselo s tým, že sa vedľa neho v roku 1933 zriadil obecný cintorín. V období socializmu bol vymenený drevený plot za železný a obdobne bola vymenená i vstupná drevená brána za železnú. Po roku 1989 boli hroby na cintoríne splanírované a začalo sa uvažovať o jeho zrušení a premene na občiansky cintorín.
 

V súčasnosti sú posledné hroby už ťažko identifikovateľné v teréne. Väčšia časť pôvodného vojenského cintorína je oplotená, aby sa zabránilo jeho postupnej likvidácii. Pomník a vstupná brána stoja dodnes. Na cintoríne ešte aj dnes nájdeme pozostatok z náhrobného kameňa vojaka Kušniara a jeden, dnes už slabo udržiavaný, hrob, kde je pochovaný lodný kapitán Stach. Areál cintorína je pravidelne vykášaný. V roku 2009 boli na cintoríne umiestnené drevené kríže na hroboch vojakov Jána Kušniara a Jána Vaculika a osadený informačný panel.
 
Vojnový cintorín Stakčín II
Vojnový cintorín Stakčin II sa nachádza na obecnom cintoríne v Stakčíne v časti, kde sú prenesené ostatky obyvateľov za zaniknutej obce Starina. Miesto posledného odpočinku tu našlo 117vojakov. Pozostáva pravdepodobne zo 14 vojnových hrobov, všetky hroby sú hromadné. Známych podľa mien je 117 rakúsko-uhorských vojakov. Vznikol v roku 1986 prenesením ostatkov vojakov zo zaniknutej obce Starina. V súčasnosti je v správe Obecného úradu v Stakčíne. Hroby sú usporiadané v rade a na šiestich hroboch sú betónové kríže prenesené z pôvodného cintorína v Starine.

 

Miro Buraľ