Zabudnuté cintoríny (8)

 

 

Dňa 20. novembra 1914 ruské vojská prekročili Ruské sedlo a prvýkrát vkročili na územie dnešného Slovenska. Týmto sa stal dnešný okres Snina priamou súčastbu bojov prvej svetovej vojny, ktoré tu trvali do mája 1915. Nezabudnutelné, strašné udalosti nám dnes pripomínajú len vojnové cintoríny, ktoré čitateľom Sninských novín postupne predstavíme.
 

STARINA
Vojnový cintorín Starina sa nachádzal v obci na miernej vyvýšenine Kremňanka nad Cirochou. Miesto posledného odpočinku tu našlo 117 vojakov. Výmera cintorína nie je známa. Pozostával z 84 vojnových hrobov, z ktorých bolo 82 hrobov jednotlivých a 2 hroby hromadné. Známych podľa mien je 117 rakúsko-uhorských vojakov. Vznikol pravdepodobne v roku 1917. Pochovaní tu boli predovšetkým vojaci, ktorí podľahli cholere v septembri 1914. Dozor nad cintorínom v období 1. ČSR zabezpečovala Žandárska stanica v Stakčíne a údržbu hrobov Ján Nemeth zo Stakčína.
 

Nezachovala sa nám pôvodná mapa cintorína iba dobové fotografie. Z nich vieme, že hroby boli usporiadané v polkruhu a mali osadené betónové kríže s ceduľkami a niektoré boli vzájomne pospájané železnými reťazami. V hornej časti cintorína sa nachádzal pomník s textovou tabuľou s dvojjazyčným textom v slovenčine a rusčine: „Pamiatke padlým 1914". Tá bola osadená na pomník za 1. ČSR namiesto pôvodnej tabule v maďarčine. Na cintorín sa vchádzalo vstupnou murovanou oblúkovou bránou. Výsadu tvorili dreviny smreka obyčajného a lipy malolistej. Udržiavaný bol do konca druhej svetovej vojny, potom chátral. V dôsledku výstavby Vodárenskej nádrže Starina bol exhumovaný a ostatky vojakov boli prenesené do Stakčína. Pri likvidácii a prenášaní cintorína sa uvažovalo i s premiestnením pomníka na rázcestie Jalová - Stakčín - Ulič. Údajne po zameraní budúcej hladiny nádrže geodeti konštatovali, že tento pomník sa bude nachádzať asi 2 metre nad vodnou hladinou a tak sa od jeho prenášania upustilo. V súčasnosti sa nachádza asi 7 m pod vodnou
hladinou.

 

TOPOĽA
Vojnový cintorín v Topoíi sa nachádza v obci vedľa drevenej cerkvi sv. Michala archanjela. Miesto posledného odpočinku tu našlo 240 vojakov. Výmera cintorína je 1515 m2 (50,50 x 30 m). Pozostáva zo 153 vojnových hrobov, z ktorých je 119 hrobov jednotlivých a 34 hrobov spoločných. Známych podľa mien je 27 rakúsko-uhorských vojakov. Neznámych je 213 rakúsko-uhorských vojakov. Vojnový cintorín vznikol pravdepodobne v roku 1917. Dozor nad cintorínom za 1. ČSR zabezpečovala Žandárska stanica v Ruskom a údržbu hrobov od roku 1922 Koloman Grauber zo Stariny. V súčasnosti je v správe Obecného úradu v Topoli.

Usporiadanie hrobov je prispôsobené tvaru cintorína medzi drevenou cerkvou sv. Michala archanjela a strmým svahom nad Kasičovým potokom. Vo vstupnej časti sú hroby usporiadané v piatych radoch. V strednej časti pri kríži sú oblúkovito usporiadané striedavo v troch až štyroch radoch. V zadnej časti cintorína sa nachádzajú ešte dva rady hrobov. Pôvodne boli označené drevenými krížmi, ktoré boli nahradené plechovými hviezdami. V strede cintorína sa nachádzal drevený centrálny kríž a celý bol pôvodne oplotený dreveným plotom. Výsadbu tvorili solitéry javorov v strednej a zadnej časti cintorína a súvislá výsadba smrekov po obvode cintorína.

 

Udržiavaný bol bez prestania, čo súviselo s tým, že sa nachádza blízko drevenej cerkvi. Po druhej svetovej vojne bol udržiavaný žiakmi miestnej školy. V roku 1996 boli hroby upravené dobrovoľníkmi z Čiech. V roku 2004 bol osadený nový drevený centrálny kríž a osadené nové kríže na hroby. Z pôvodnej výsadby sa zachovali centrálne javory a niekoľko smrekov po jeho obvode. Hroby sú dobre identifikovateľné. Cintorín je riadne udržiavaný.
 

Miro Búraľ