Zabudnuté cintoríny - 95 rokov od začiatku bojov prvej svetovej vojny v okrese Snina
Dňa 20. novembra 1914 ruské vojská prekročili Ruské sedlo a prvýkrát vkročili na územie dnešného Slovenska. Týmto sa stal dnešný okres Snina priamou súčasťou bojov prvej svetovej vojny, ktoré tu trvali do mája 1915. Nezabudnuteľné, strašné udalosti nám dnes pripomínajú len vojnové cintoríny, ktoré čitateľom Sninských novín postupne predstavíme.
HOSTOVICE
Vojnový cintorín v Hostoviciach sa nachádza na juhovýchodnom okraji obecného cintorína. Miesto posledného odpočinku tu našlo 112 vojakov. V období zriadenia bol samostatným cintorínom o výmere 720 m2 (20 x 36 m). Postupne splynul s obecným cintorínom.
Pozostáva zo 47 vojnových hrobov, z ktorých je 25 hrobov jednotlivých, 18 hrobov spoločných a 4 hroby hromadné. Známych podľa mien je 104 rakúsko-uhorských vojakov. Neznámych je 8 vojakov, z ktorých je jeden ruský vojak (hrob č. 8). Vojenský cintorín pravdepodobne vznikol v roku 1917. Naposledy sa na ňom pochovávalo 13. apríla 1923, kedy tu boli uložené ostatky dvoch neznámych vojakov do hrobu č. 43. Dozor nad cintorínom v období 1. ČSR zabezpečovala Žandárska stanica v Pčolinom. V súčasnosti je v správe Obecného úradu v Hostoviciach.
Hroby sú usporiadané v štyroch radoch a pôvodne boli označené drevenými krížmi. Tie boli neskôr nahradené plechovými hviezdami. Udržiavaný bol neprestajne, nakoľko splynul s obecným cintorínom. Dva spodné rady hrobov boli však zrovnané, pretože sa cez ne začalo prechádzať poľnohospodárskymi strojmi na blízke polia. Na hroboch v horných dvoch radoch sa v roku 2007 ešte nachádzali plechové náhrobné hviezdice. Tie boli z dôvodu uľahčenia kosenia traktorovou technikou v roku 2008 odstránené. V súčasnosti sú hroby stále ešte identifikovateľné v teréne. Cintorín je udržiavaný v rámci údržby obecného cintorína.
Vojnový cintorín v Hostoviciach sa nachádza na juhovýchodnom okraji obecného cintorína. Miesto posledného odpočinku tu našlo 112 vojakov. V období zriadenia bol samostatným cintorínom o výmere 720 m2 (20 x 36 m). Postupne splynul s obecným cintorínom.
Pozostáva zo 47 vojnových hrobov, z ktorých je 25 hrobov jednotlivých, 18 hrobov spoločných a 4 hroby hromadné. Známych podľa mien je 104 rakúsko-uhorských vojakov. Neznámych je 8 vojakov, z ktorých je jeden ruský vojak (hrob č. 8). Vojenský cintorín pravdepodobne vznikol v roku 1917. Naposledy sa na ňom pochovávalo 13. apríla 1923, kedy tu boli uložené ostatky dvoch neznámych vojakov do hrobu č. 43. Dozor nad cintorínom v období 1. ČSR zabezpečovala Žandárska stanica v Pčolinom. V súčasnosti je v správe Obecného úradu v Hostoviciach.
Hroby sú usporiadané v štyroch radoch a pôvodne boli označené drevenými krížmi. Tie boli neskôr nahradené plechovými hviezdami. Udržiavaný bol neprestajne, nakoľko splynul s obecným cintorínom. Dva spodné rady hrobov boli však zrovnané, pretože sa cez ne začalo prechádzať poľnohospodárskymi strojmi na blízke polia. Na hroboch v horných dvoch radoch sa v roku 2007 ešte nachádzali plechové náhrobné hviezdice. Tie boli z dôvodu uľahčenia kosenia traktorovou technikou v roku 2008 odstránené. V súčasnosti sú hroby stále ešte identifikovateľné v teréne. Cintorín je udržiavaný v rámci údržby obecného cintorína.
KLENOVÁ
Vojnový hrob v Klenovej sa nachádzal na obecnom cintoríne v blízkosti pravoslávnej murovanej cerkvi. Miesto posledného odpočinku tu našiel rakúsko-uhorský vojak Mikula Branko (Rumun), ktorý zomrel 10. apríla 1915. Hrob bol označený dreveným krížom. V súčasnosti tento hrob sa nedá v teréne identifikovať a pravdepodobne zanikol.
Vojnový hrob v Klenovej sa nachádzal na obecnom cintoríne v blízkosti pravoslávnej murovanej cerkvi. Miesto posledného odpočinku tu našiel rakúsko-uhorský vojak Mikula Branko (Rumun), ktorý zomrel 10. apríla 1915. Hrob bol označený dreveným krížom. V súčasnosti tento hrob sa nedá v teréne identifikovať a pravdepodobne zanikol.
K0LBAS0V
Vojnový cintorín v Kolbasove sa nachádza na východnom okraji obecného cintorína. Miesto posledného odpočinku tu našlo 33 vojakov. V období zriadenia bol samostatným cintorínom o výmere 427 m2 (26,46 x 16,14 m). Postupne splynul s obecným cintorínom.
Pozostáva z 33 vojnových hrobov, všetky sú jednotlivé. Známych podľa mien je 29 rakúsko-uhorských vojakov. Neznámi sú 4 vojaci, pravdepodobne taktiež rakúsko-uhorskí. Vojnový cintorín pravdepodobne vznikol v roku 1917. Dozor nad cintorínom v období 1. ČSR zabezpečovala Žandárska stanica v Ulici a údržbu hrobov Alexander Popovič z Ulica. V súčasnosti je v správe Obecného úradu v Kolbasove.
Vojnový cintorín v Kolbasove sa nachádza na východnom okraji obecného cintorína. Miesto posledného odpočinku tu našlo 33 vojakov. V období zriadenia bol samostatným cintorínom o výmere 427 m2 (26,46 x 16,14 m). Postupne splynul s obecným cintorínom.
Pozostáva z 33 vojnových hrobov, všetky sú jednotlivé. Známych podľa mien je 29 rakúsko-uhorských vojakov. Neznámi sú 4 vojaci, pravdepodobne taktiež rakúsko-uhorskí. Vojnový cintorín pravdepodobne vznikol v roku 1917. Dozor nad cintorínom v období 1. ČSR zabezpečovala Žandárska stanica v Ulici a údržbu hrobov Alexander Popovič z Ulica. V súčasnosti je v správe Obecného úradu v Kolbasove.
Hroby sú usporiadané v troch radoch a pôvodne boli označené drevenými krížmi. V strede sa nachádzal centrálny drevený kríž. Oplotený bol dreveným plotom. Pri centrálnom kríži boli vysadené solitéry javora a jaseňa. Obvodovú výsadbu tvoril hloh obyčajný. Udržiavaný bol neprestajne, nakoľko splynul s obecným cintorínom. Do 90. rokov 20. storočia sa na ňom nachádzal rozpadávajúci sa centrálny dubový kríž. Z pôvodnej výsadby sa dodnes zachovali solitéry jaseňa a javora a časť výsadby hlohu obyčajného. V roku 2005 bol Obecným úradom v Kolbasove obnovený. Namiesto dubového centrálneho kríža bol osadený brezový, rovnako aj na hroby boli osadené brezové kríže a informačná tabuľa o cintoríne. V roku 2007 boli brezové kríže nahradené dubovými a umiestnená nová informačná tabuľa. V súčasnosti sú hroby dobre identifikovateľné v teréne. Cintorín je riadne udržiavaný.
Miro Buraľ
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Vasyľ mudruje:
-Ne znam skady sja bere u nas doma tiko porožňich fľašok, však/veď ja ňikda u žyvoťi porožňu fľašku ne kupyv...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať