Začalo sa to udalosťou, ktorú mnohí označujú za zradu. Takto sa zrodila slovenská autonómia

Pred 79 rokmi bola prijatá Žilinská dohoda, ktorá sa stala faktickým vyhlásením autonómie Slovenska.

Začalo sa to v Mníchove. Udalosťou, ktorú dnes mnohí označujú za zradu. Oslabená centrálna československá vláda v Prahe potom už nemala silu odolávať nárokom slovenských autonomistov. V októbri 1938 tak vyvrcholili snahy Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany (HSĽS) a Slovenskej národnej strany (SNS) o autonómiu Slovenska, ktoré trvali prakticky od vzniku Československa.

Keď britský ministerský predseda Neville Chamberlain 30. septembra pristál na londýnskom letisku, bol oslavovaný ako záchranca mieru v Európe. Ďalšie udalosti ukázali, ako veľký omyl to bol. Chamberlain pri tom vo vetre mával kusom papiera, ktorý mal mier "pre našu éru" zabezpečiť. Išlo o Mníchovskú dohodu.

Tento dokument bol ústupkom západných mocností - Veľkej Británie a Francúzska - územným nárokom nemeckému kancelárovi a nacistickému diktátorovi Adolfovi Hitlerovi. Československo na základe tejto dohody prišlo o Sudety, pohraničné územie osídlené prevažne Nemcami. Vyjadrené v číslach, Československo oklieštili o 41 098 kilometrov štvorcových a prišlo o 4 879 000 obyvateľov.

Mníchovská dohoda a kríza tomu predchádzajúca sa zároveň stala impulzom pre autonomistické snahy na Slovensku. Autonomisti správne vytušili, že nastal čas, kedy treba konať a oslabená Praha im nebude môcť vzdorovať. Ohniskom sporu o autonómiu počas celého medzivojnového obdobia bola v Československu Pittsburská dohoda, ktorú v máji 1918 v Pittsburgu podpísal Tomáš Garrigue Masaryk so Slovenskou ligou v Amerike. Schvaľovala spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte, v ktorom malo mať Slovensko vlastnú administratívu a snem. K jej naplneniu však neprišlo.

Už 19. septembra 1938 zverejnila HSĽS rezolúciu, v ktorej žiadala samosprávne postavenie Slovenska práve podľa Pittsburskej dohody. Len štyri dni po prijatí Mníchovskej dohody pritlačili ľudáci na Prahu ešte viac. Ústrednej vláde dali lehotu 24 hodín na vyhlásenie autonómie. V ten deň sa v Žiline stretli prví delegáti HSĽS. Deň na to, 5. októbra, bol v Žiline už aj výkonný výbor ľudákov so zástupcami ďalších slovenských politických strán.

Prítomní zástupcovia politických strán uzavreli presne pred 79 rokmi 6. októbra 1938 v Katolíckom dome v Žiline dohodu, ktorá vyhlásila autonómnu slovenskú vládu, do ktorej rúk bola odovzdaná zákonodarná aj výkonná moc nad Slovenskom. Do dejín vošla ako Žilinská dohoda a stala sa faktickým vyhlásením autonómie Slovenska. Na čelo vlády sa postavil neskorší slovenský prezident Jozef Tiso. Národné zhromaždenie Republiky československej 19. novvembra prijatím ústavného zákona tento vývoj potvrdilo. Slovenská autonómia však nemala dlhého trvania, keďže v marci 1939 so vznikom Slovenského štátu zanikla.

-CHO-

Zdroj:
https://history.hnonline.sk/2-svetova-vojna/1039687-zacalo-sa-to-udalostou-ktoru-mnohi-oznacuju-za-zradu-takto-sa-zrodila-slovenska-autonomia

Foto:
Jozef Tiso
Zdroj: Slovenská národná knižnica