Záhada meteoritu, ktorý sa nenašiel

STAKČÍN/KOLONICA. Vihorlatská hvezdáreň v Humennom zorganizovala dvojdňovú konferenciu zameranú na astroturizmus a meteority v Poloninách s medzinárodnou účasťou. Program podujatia sa niesol v duchu významných udalostí tohto roku, ktoré sú význačné pre rozvoj astronómie v regióne Polonín a predurčili miesto a termín konania. Zúčastnila sa na nej nielen slovenská astronomická obec, ale aj odborníci z Poľska, Ukrajiny či Maďarska. Vo štvrtok sa konferencia uskutočnila v stakčínskom Dome kultúry a jednotlivé bloky príspevkov boli venované 150. Výročiu pádu meteoritu Kňahyňa a 15. Výročiu pádu meteoritu Turji Remety.

Druhý deň konferencie bol situovaný v priestoroch Astronomického observatória na Kolonickom sedle a program pozostával z bloku príspevkov k 30. Výročiu založenia Astronomického observatória na Kolonickom sedle, ako aj k ďalšiemu významnému míľniku – 5. Výročiu založenia Parku Tmavej oblohy Poloniny. Dovedna odznelo 17 prednášok.

Nachádza sa na 104 miestach.

Písal sa 9. jún v roku 1866, keď o 15-tej hodine spadol na dnešnú slovensko-ukrajinskú hranicu kamenný meteorit, o čom svedčili aj viaceré výpovede svedkov a obyvateľov danej lokality. „Niečo vybuchlo, potom bolo počuť nejaké tóny, bolo vidieť záblesk, neskôr dym až nakoniec kamenný dážď. Niektoré kusy dopadli na vzdialenosť štyroch krokov,“ reprodukuje zážitky svedkov pádu meteoritu Miroslav Buraľ z NP Poloniny. Postupne sa táto informácia rozšírila medzi ľudí, ktorí neváhali a vydali sa hľadať kúsky meteoritu. Jedným z nich bol aj obyvateľ z ukrajinskej dediny vzdialenej 20 kilometrov od miesta dopadu, ktorý našiel kilogramový kus a do 60.tych rokov ho používali ako rodinnú relikviu, ktorú neskôr venovali múzeu. Let meteoritu Kňahyňa videli dokonca v Liptovskom Mikuláši či Prešove až napokon dopadol medzi slovenskou obcou Zboj a ukrajinskou Kňahyňou. „Najväčší kus má 289 kilogramov, nachádza sa vo Viedni a je ozdobou Prírodovedného múzea. Odhaduje sa, že existuje ďalších okolo tisíc kúskov tohto meteoritu, pričom ich súhrnná hmotnosť je 500 kilogramov. Jednotlivé časti sa údajne nachádzajú na 104 miestach na svete, napríklad v Austrálii, Amerike, Európe. Čo je ale paradox, na Slovensku nie je ani kúsok, aj keď miesto jeho dopadu je historický kataster obce Zboj,“ vysvetlil Miroslav Buraľ s tým, že na prelome 18. a 19. storočia sa Zboj a Kňahyňa súdili o lúky na hrebeni. Zboj ale tento súd prehral, lúky rozdelili na polovicu a Kňahyňa získala aj zbojský chotár. Preto je meteorit pomenovaný už podľa obce Kňahyňa. 

„Zaujímavosťou je, že väčšina meteoritov zhasne, máloktorý dopadne, tento navyše zanechal po sebe kráter. V tom čase mal priemer 2,4 m a hĺbku 3,5 m. V súčasnosti je menší, široký do jedného metra,“ objasnil Miroslav Buraľ. Kráter sa zachoval, je pri ňom pomník, ktorý nedávno odhalili, vedú k nemu štyri turistické chodníky, ale aj cyklotrasy a je voľne prístupný pre turistov.

Vyriešia niekedy záhadu meteoritu?

V roku 2001 bol pozorovaný pád meteoritu Turji Remety na ukrajinskom území. V tom čase pracoval v observatóriu v Modre astronóm Juraj Tóth, ktorý ho fotograficky zaznamenal. Keďže padol v novembri, nastala zima a prvé hľadanie sa mohlo uskutočniť najskôr až o pol roka. Po troch rokoch od  jeho pádu bol súčasťou slovenskej expedície pri hľadaní. „Mali sme dve nevýhody, bol pokročilý čas a lokalitu vo výške 800 metrov s veľkými prevýšeniami. Je to ťažký terén na hľadanie a rozloha približného dopadu bol jeden kilometer štvorcový. Každý pokus doteraz sa skončil neúspešne. Čím dlhší čas, tým je menšia šanca nájdenia meteoritu,“ skonštatoval Juraj Tóth. V rokoch 2006 – 2007 ukrajinskí astronómovia predsa len niečo odhalili.

„V blízkom koryte rieky našli malé sférické magnetické guľôčky, ktoré vznikajú pri takomto prelete meteorického telesa, pretože v atmosfére sa okrem veľkých meteoritov uvoľní aj množstvo malých čiastočiek, ktoré sa roztavia a potom padajú vo veľkom množstve na zem. Ich veľkosť je od 0,1 do 0,3 mm, ktoré podľa analýz vykazovali stopy niklu, kobaltu a chrómu, čo sú prvky vyskytujúce sa v meteoritoch. Keďže sa tieto prvky nachádzajú aj vo vulkanických horninách, ich pôvod nie je eš te zrejmý a nemáme ďalšie informácie, ktoré by potvrdili mimozemský pôvod,“ vyjadril sa Juraj Tóth. Na túto záhadu majú odborníci vysvetlenie. 

„Ak predpokladáme, že to bolo okolo 100 kilogramov hmoty, meteorit sa čiastočne zaryl do zeme a lístie alebo vegetácia vytvorili prikrývku. Ďalšou možnosťou je, že výpočet nebol presný a teleso sa môže nachádzať mimo skúmanej zóny, čo je ale menšia pravdepodobnosť. Po svetelnej stope, pri ktorej vieme určiť dopad s presnosťou približne 100 metrov, nasleduje tmavá fáza letu od 13,5 kilometra nad zemským povrchom až po zem, teleso nesvieti a padá voľným pádom a je pod vplyvom prúdenia vzduchu a vetra. Keď má iný ako guľatý tvar, vietor ho môže zaniesť aj niekoľko stoviek metrov mimo,“ vysvetlil Juraj Tóth. Čerstvé pády meteoritov sa hľadajú vizuálne, čo je najefektívnejší spôsob. Druhou možnosťou je použitie detektorov  kovov a skenovanie územia. Ako dodal na záver, je vzácnosť mať poznatky o dráhe a aj samotné teleso, pretože meteorit je vzorka slneč nej sústavy. 

-latt