Zakarpatski rusyny kodyfikuvaly svoju movu

21.07.2014

 
Закарпатські русини кодифікували свою мову 
У суботу, 19 липня, Закарпатське обласне науково-культурологічне товариство ім.О.Духновича презентувало 4 лінгвістичні видання, які ляжуть в основу кодифікації русинської мови. Серед них Русинсько-російсько-українсько-латинський словник лінгвістичної термінології, Орфографічно-орфоепічний словник русинської мови, Граматика русинської літературної мови та Правила русинського правопису.
 
Шлях від ідеї до її матеріального втілення у книзі пройшов немалий. Вперше члени товариства заговорили про це ще у 2002 році. Попереду була кропітка робота, чимало досліджень, порівнянь із граматиками, які були написані раніше. Зокрема, упорядники 4 згаданих книг опиралися на документи, граматики Андрія Бачинського, Михайла Лучкая, Івана Панькевича, Августина Волошина та багатьох інших діячів та науковців.
 
«Перед нами було чимало питань: як писати, як називати, як усе впорядкувати. У результаті тривалих дискусій, опираючись на граматики відомих русинських будителів, ми все ж дійшли спільної думки. І сьогодні маємо результат. Це не ідеальна робота, бо ідеалу не існує. Але ми вже наблизилися до того, як би то все мало бути. І це дуже добре», - доповідав на засіданні товариства відомий громадський діяч, упорядник кількох із презентованих посібників Михайло Алмашій.
 
Для того, щоб розпочати процес кодифікації русинської мови, до комплекту потрібна ще одна книга – по веденню ділової документації русинською мовою. Михайло Алмашій планує невдовзі розпочати роботу і над нею.
 
«Кодифікаційні матеріали побачили світ за сприяння народного депутата України Івана Бушка. Вдалося надрукувати по 150 примірників кожного з посібників», - зазначив голова товариства Юрій Продан. - Частину з них народний депутат передасть у парламентську бібліотеку, комітет з національних меншин, а також науковим експертам. Решту буде розповсюджено в області, зокрема, серед русинських письменників, журналістів, а також їх подарують бібліотекам і освітнім установам.
 
«Пророблена дуже велика робота. Тримаючи у руках ці кодифікаційні матеріали, ніхто не посміє тепер сказати, що нас, русинів, немає», - зазначив Юрій Продан.
 
Zdroj: http://transkarpatia.net/transcarpathia/actual/33456-zakarpatsk-rusini-kodifkuvali-svoyu-movu.html

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2026

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.03.2026

Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava

Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.03.2026

Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV

Eva Bobůrková,  13. 2. 2014  Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
06.03.2026

Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie

ISPA Metropolia Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
05.03.2026

Pozvánka na premiéru:  Predavač dažďa / Продавач доджу

1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026 Originál: Predavač dažďa štvrtok 12. 3. 2. premiéra Veľká scéna Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať. Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
04.03.2026

Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla

autorka: Julia Pańków         "Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Rozdumy Vasyľa:
-Našov jem soj frajirku, volyv jem soj vzjaty hypoteku...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať