Zakázali im vstup do kaviarní, obmedzili čas nákupov. Tisíce humenských Židov nakoniec prišli o život
Dnes je deň, kedy si celý svet pripomína obete holokaustu. Ten neobišiel ani Židov v Humennom. Na začiatku boli absurdné obmedzenia či zákazy, nad ktorými dnes človek nechápavo krúti hlavou. O život prišlo nakoniec obrovské množstvo humenských Židov.
Začnime najprv definíciou holokaustu. Pre mnohých mladých Humenčanov je to možno téma neznáma. Každopádne by o nej mali vedieť všetci. Aby sa v budúcnosti nič podobné už nezopakovalo. Holokaustom sa označuje systematické, štátom vykonávané prenasledovanie a hromadné vyvražďovanie etnických, náboženských, či politických skupín počas druhej svetovej vojny, vykonávané nacistickým Nemeckom a jeho spojencami.
A keďže vojnová Slovenská republika bola spojencom nacistického Nemecka a keďže Humenné bolo jeho súčasťou… Táto hrôza zasiahla aj naše mesto. Na začiatku 40. rokov mala tunajšia židovská náboženská obec okolo 2 tisíc členov.Všetko sa to odohrávalo postupne a začínalo nenápadne. Boli to na úvod napríklad „dobrovoľné“ presuny obchodných aktivít z rúk Židov, cieľom bolo ich odsunutie zo všetkých podnikov a úradov.
A prišli aj absurdné obmedzovania. Podľa článku uverejnenom v Slovenskej slobode z roku 1940 o vydaných Protižidovských opatreniach, mohli Židia v Humennom navštevovať len 2 presne určené miestnosti v dvoch hostincoch. Vstup do všetkých ďalších hostincov či kaviarní mali zakázaný. Posunuli im trebárs aj čas, odkedy môžu nakupovať na trhoch. Aby nepredbehli ostatných a neskúpili všetky potraviny od dedinčanov.
Presúvame sa do 9. septembra 1941, kedy bol v našom štáte prijatý krutý antisemitský zákon – Židovský kódex. Pozbavenie majetku, nosenie 6-cípovej hviezdy, nútené práce… Napokon to vyvrcholilo deportáciami Židov do koncentračných táborov. V Humennom odštartovali začiatkom roka 1942.
Dnes nám tieto smutné udalosti pripomína aj pamätná tabuľa nachádzajúca sa na budove Mestského úradu. Hovorí o 2200 spoluobčanov židovskej národnosti, ktorí v roku 1942 zahynuli v koncentračných táboroch po násilnom odtransportovaní.
V článku su použité informácie z publikácie Dejiny Humenného a z Wikipédie.
Tomáš Šuhajda
Foto ilustračné
Tisíce humenských Židov nakoniec prišli o život
Zdroj: TASR
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ: Mynuloho roku jem na Silvestra ne il olyvy, toho roku ne budu isty mandarinky... Ja sja mušu konečňi doznaty, od čoho mi tak na Novyj rik plano...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať